Určite mnohým neuniklo, že v súťaži o Európsky strom roka 2016 sa v silnej konkurencii umiestnil na fantastickom 3. mieste strom zo Slovenska, 200-ročná hruška ružová z Bošáce-Zabudišovej, keď získala 29 114 hlasov. Ako bošácky rodák a človek, ktorý vďaka svojej chalupe trávi veľa času v tejto oblasti, som veľmi hrdý na tento výsledok.
Musím povedať, že nielen hruška, ale aj celá Bošácka dolina patrí medzi tie najkrajšie a najúžasnejšie skvosty Slovenska. Prekrásna príroda, zaujímavá história a ľudia, ktorí ju tvorili a sú aj dnes jej súčasťou, si takéto ohodnotenie plne zasluhujú. Veď stačí len spomenúť kamenný kostol v Haluziciach z roku 1240 či unikátnu Haluzickú priervu. K ďalším pozoruhodnostiam patria kruhový Evanjelický kostol z roku 1801 v Zemianskom Podhradí, kde ako farár pôsobil aj Samuel Štúr, neďaleký kaštieľ Ostrolúckych, kde žila Adela, pamätné izby Jozefa Holubyho, botanika a archeológa a Vladimíra Ríznera známeho slovenského bibliografa. V neďalekých Bzinciach pod Javorinou žila a tvorila Ľudmila Ríznerová-Podjavorinská. Tých krásnych miest a významných pamiatok je v tomto kraji oveľa viac. (A to ešte nepíšem o známej Bošáckej pálenici a slivovici i o tom, že v Bošáci „je do páru tri“.)
Aj preto som veľmi rád, že vďaka hruške vie o tomto kraji prakticky celá Európa. No oveľa viac ma potešil prístup Slovákov v tomto hlasovaní. Sám som neveril v nejaký výraznejší úspech. Predsa sme len malou krajinou v srdci Európy. O to viac som bol prekvapený konečným výsledkom. Opäť sa ukázalo, že sme národom, ktorý si váži hodnoty a tradície, aj keď to niekedy tak nevypadá. Ale to je už iná káva a politika. Ľudia poväčšine našťastie hľadia na život inak ako naši politici, vážia si iné hodnoty, jednoducho a zdravo uvažujú. Vážia si bežné veci, radujú sa z maličkostí a každého prežitého dňa, lebo to je pre nás všetkých ten najväčší dar, ktorý nám dal osud do vienka. Nedajú sa ovplyvňovať politikárčením, nenávisťou a závisťou. A to je pre Slovensko ten najlepší signál do budúcnosti. Aj malý národ, ak spojí sily, sa dokáže presadiť v silnej konkurencii. Napokon aj táto súťaž ukázala, že ľudia z východnej časti Európy hľadia na život asi trošku inak. Veď na prvých troch miestach sa v tejto súťaži umiestnilo Maďarsko, Česko a Slovensko. To iste nie je náhoda, to iste o niečom hovorí.
Práve včera som si odskočil pozrieť hrušku medailistku. Je krásne rozkvitnutá a vyzerá ako mladica. Vôbec nevypadá na tých 200 rokov. Už cestou k nej sme stretali veľmi srdečných ľudí. Dokonca sme boli pozvaní aj na kávu, od úplne neznámych ľudí. Aj takéto je Slovensko, milé a prívetivé. A to je dobré. Dokonca pre našu budúcnosť veľmi, veľmi dobré.
Ďalšie články: ĽUBO DZURÁK, ĽUBO DZURÁK, Nováky
