Zmiernenie dopadov krízy a naštartovanie opätovného rastu vytvára obrovskú finančnú záťaž. Iba málo vyspelých štátov dokázalo v minulosti hospodáriť s prebytkom, takže vlády musia zvyšovať svoje zadlženie. Voľné zdroje pritom majú špekulanti, ktorých regulácia je stále iba deklaratívna.
Rast verejných dlhov sa stáva silnou politickou zbraňou. V USA vystupujú proti prezidentovi Obamovi kritici zvyšovania dlhu čoraz agresívnejšie. Na Slovensku vyvoláva opozícia hystériu v súvislosti s výškou schodku štátneho rozpočtu. Analýzy pritom ukazujú, že vlády nemôžu konať inak.
MMF otočil
Podľa štúdie Carmen Reinhartovej (University of Maryland) a Kena Rogoffa (Harvard University) o 14 rôznych bankových krízach v 20. storočí po veľkých finančných krízach vždy rástol v priebehu niekoľkých rokoch verejný dlh v priemere až o 86 %, lebo vlády siahali k finančným stimulom, aby oživili ekonomiku. Analýza Európskej komisie, zameraná na priebeh minulých hospodárskych kríz v EÚ ukazuje, že v priemere sa počas nich pomer verejného dlhu k HDP zvýšil na 20 %, pričom výraznejšie rástol v prvých dvoch rokoch. Teraz EK očakáva, že dlh narastie o 21 % na 79,4 % HDP v roku 2010 (priemer EÚ).
Ešte radikálnejší je Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý desaťročia nútil krajiny znižovať verejné výdavky a deregulovať všetko. Teraz tvrdí, že „zvýšenie výdavkov je efektívnejším nástrojom na zvýšenie dopytu ako zníženie daní a funguje lepšie, ak je spojené s voľnejšou monetárnou politikou a celosvetovo koordinované.“
Zvýšenie verejných výdavkov považuje dokonca za nevyhnutné. Vo svojej správe uvádza, že „z krátkodobého hľadiska je zvýšené požičiavanie rozumné, pretože vlády musia väčším míňaním nahradiť firmy a domácnosti, ktoré znižujú výdavky prudkým tempom. Tam, kde vlády takto nepostupujú, môže šetrenie súkromníkov spôsobiť ešte hlbšiu recesiu. Daňové príjmy padnú ešte viac, banky budú vratkejšie, čo napokon donúti vlády požičiavať si ešte viac.“
Nezodpovedné súkromné dlhy
Fond vychádza z údajov o tom, ako kríza zasiahla verejné financie. Napríklad veľká časť aktuálnych vládnych pôžičiek v ekonomicky bohatých krajinách nešla verejnosti, ale putovala do súkromného sektora. Vlády na celom svete si požičiavajú súkromné peniaze, ktorými zadlžujú daňových poplatníkov, aby zachraňovali súkromné banky. Podľa správy BBC z konca júla, ktorá vychádza z údajov MMF „bohaté krajiny použili na štátnu pomoc finančnému sektoru 9,2 trilióna USD, zatiaľ čo rozvíjajúce sa ekonomiky na to potrebovali 1,6 trilióna USD“.
Berúc do úvahy tieto fakty vyznievajú kritické hlasy bankových a finančných analytikov ako výsmech zdravému rozumu či elementárnej slušnosti. Keď vlády draho zachránili ich pracovné miesta peniazmi, ktoré budú daňoví poplatníci splácať desaťročia, presadzujú, aby sa štát do ďalších „záchranných akcií“ nepúšťal. Je neuveriteľné, že presne tí istí ľudia, ktorí roky vytvárali tlak na vlády, aby realizovali politiku priamo vedúcu k tejto katastrofe, teraz až hystericky kritizujú tie kabinety, ktoré svoju hospodársku politiku zmenili.
Lenže čísla ukazujú, že „psy štekajú a karavána ide ďalej“. Nekritické presadzovanie liberálnej politiky ani nepripúšťa iný scenár. Hospodársky rast sa zakladal najmä na virtuálnych základoch ustavičného požičiavania, čo inšpirovalo finančných maklérov k vymýšľaniu stále nových pôžičkových produktov. Spotreba aj investovanie vychádzali zo stále nových derivátov a špekulatívnych operácií, pri ktorých sa „točili“ požičané, čiže vymyslené peniaze. Svetovú ekonomiku napokon do priepasti nestiahlo „nezodpovedné“ (podľa liberálov) zadlžovanie štátov, ale nezodpovedné súkromné dlhy.
Na hlavu 50-tisíc dolárov
Nízka vyspelosť našich tzv. kapitálových a finančných trhov nás paradoxne zachránila pred pádom do ich zradných hĺbok. Súčasná vláda používa na boj s krízou štandardné postupy, a má aj oveľa lepšiu východiskovú pozíciu. Na konci minulého roka sme boli v pomere verejného dlhu k HDP 8. najlepšou krajinou v Európskej únii. Boli sme najlepší v rámci V-4 a menšiu zadlženosť mali okrem nás, Slovinska a dvoch nových členov už len Pobaltské krajiny, ktoré teraz zažívajú najhorší ekonomický prepad a prežívajú iba vďaka rozsiahlym pôžičkám od MMF.
Vláda by musela rozbehnúť šialené preteky v zadlžovaní štátu, aby sme sa vôbec priblížili k ekonomicky najsilnejším krajinám. Veď verejný dlh desiatich najbohatších krajín sveta narastie na budúci rok zo 78 % HDP v r. 2007 na 106 % HDP v súčasnosti, čo predstavuje 9 triliónov USD za tri roky. MMF predpokladá, že verejný dlh týchto krajín porastie do roku 2014 na 114 % HDP, v najhoršom prípade až na 150 % HDP. Japonsko za vlády liberálnych pravicových strán zvýšilo svoj verejný dlh zo 65 % HDP v roku 1990 na 170 % HDP v súčasnosti.
Podľa MMF dosiahne desať najbohatších krajín sveta verejný dlh v prepočte na jedného svojho občana vo výške 50 000 USD. Verejný dlh narastie do roku 2014 v Japonsku na 239 % HDP, v Taliansku na 132 % v USA na 112 %, v Írsku na 120 % a vo Veľkej Británii na 99,7%, ak vlády týchto štátov neurobia razantné opatrenia na zníženie rýchlosti rastu dlhov. Či to urobia, bude závisieť predovšetkým od vývoja ekonomiky.
Vyššie výdavky lepšie ako nižšie dane
Hoci tieto čísla vyzerajú v porovnaní so Slovenskom až hrôzostrašne, sú logickým dôsledkom rozpočtových schodkov, ktoré ekonomicky najsilnejšie štáty sveta očakávajú tento rok. MMF predpovedá, že krajiny G20 ho „potiahnu“ na 10,2 % HDP, čo bude najviac od druhej svetovej vojny. Najvyššie deficity budú v USA (13,5 % HDP), Veľkej Británii (11,6 % HDP) a Japonsku (10,3 % HDP). Najhoršiu budúcnosť pritom MMF predpovedá Veľkej Británii, ktorej rozpočtový schodok by mal v r. 2010 dosiahnuť 13,3 % HDP, zatiaľ čo v USA by už mohol klesnúť na 9,7 %.
Nijaký rozumný ekonóm nemôže byť z týchto predpovedí nadšený. Treba si uvedomiť, že prehnané požičiavanie vlád predstavuje pre ekonomiku rovnaké riziko, ako v prípade prehnaných súkromných pôžičiek. Ale ak chcú vlády naštartovať ekonomiku čo najskôr do podobných obrátok, ako pred dvoma – piatimi rokmi, nemôžu si dovoliť konať inak.
Na rozdiel od minulosti si to teraz uvedomuje aj MMF, z ktorého správy citovala BBC, keď uviedla, že „zvýšenie výdavkov je efektívnejším nástrojom na zvýšenie dopytu ako zníženie daní a funguje lepšie, ak je spojené s voľnejšou monetárnou politikou a celosvetovo koordinované.“ Podľa MMF je dôležité, aby vlády preukázali dôveryhodné úsilie v dlhodobom horizonte znížiť svoje zadlženie, ale teraz ich ešte dôrazne vyzýva, aby krátkodobo stále udržiavali politiku fiškálnych stimulov ekonomiky.
Verejné dlhy v Európe
Porovnanie štúdie EK s výsledkami, ktoré zverejnil MMF o krajinách skupiny G20 dokazuje, že v podobnej situácii sa nachádzajú štáty bez ohľadu na to, či sú malé, alebo dominantné. Aj väčší, aj menší členovia EÚ budú musieť čeliť vysokým schodkom verejných financií.
Verejný dlh eurozóny vyskočí v roku 2010 na 83,8 % HDP zo 66 % HDP v roku 2007. Dlh Belgicka, Grécka a Talianska prekročí 100 % ich HDP, zadlženie Francúzska dosiahne 86 % HDP a Nemecka 78,7 % HDP. V jedenástich zo 16 krajín eurozóny prekročí zadlženosť 60 % HDP. Verejné dlhy majú rásť aj po roku 2010. Terajšie vysoké deficity sa sčasti považujú za štrukturálne v tom zmysle, že ekonomiku zrejme čaká zníženie jej strednodobých a dlhodobých rastových vyhliadok. Správa upozorňuje, že prognózy už pred krízou počítali s poklesom rastového potenciálu eurozóny z 2,2 % na obdobie 2007 až 2020 na 1,5 % v období 2021 až 2030 a na 1,3 % na roky 2041 až 2060. Terajší rastový potenciál predstavuje okolo 0,7 %. Po roku 2010 by sa mal začať postupne zvyšovať. V prípade Slovenska zrevidoval rezort financií svoju konzervatívnu prognózu tohtoročného vývoja HDP z júnových 6,2 % na terajších 5,7 %. Potom by sme mali rásť – v roku 2010 o 1,9 %, v roku 2011 o 4,1 % a v ďalšom o 5,4 %.
Domáci dopyt ako náhrada
Vo svete sa teda akceptuje pravidlo, že fázy ekonomickej recesie a prepadu vyžadujú stimuly do ekonomiky z verejných zdrojov, čo logicky prináša momentálny rast zadlženia. Dokonca aj priemerný rozpočtový schodok eurozóny – najdisciplinovanejšej skupiny krajín na svete, pretože ich viažu kritéria Paktu stability a rastu – sa tento rok oproti vlaňajšiemu podľa očakávania zdvojnásobí.
Situácia Slovenska je o to horšia, že až 80 % jeho HDP tvorí export. Keďže zahraničie naše výrobky a služby zrazu nepotrebuje v takom objeme ako doteraz, vláda sa pochopiteľne usiluje tento výpadok nahradiť aspoň sčasti domácim dopytom. A pretože v súkromnom sektore nie je, vytvára ho vo verejnom. Mala by sa však zamerať najmä na investície, a nie na okamžitú spotrebu. Dobrým príkladom je budovanie nevyhnutnej infraštruktúry, alebo podpora perspektívnych výrob.
Autor je ekonomický novinár
Najväčšie rozpočtové schodky v EÚ v roku 2008
Írsko……………………………………………………7,1 %
V. Británia…………………………………………….5,5 %
Rumunsko…………………………………………….5,4 %
Grécko…………………………………………………5,0 %
Malta…………………………………………………..4,7 %
Lotyšsko………………………………………………4,0 %
Poľsko…………………………………………………3, 9 %
Španielsko……………………………………………3, 8 %
Francúzsko…………………………………………..3,4 %
Maďarsko……………………………………………..3,4 %
Litva…………………………………………………….3,2 %
Estónsko………………………………………………3,0 %
Zdroj: Eurostat
