Projekt Vodný les je mediálna bublina, niekto na ňom zarobil, ale Tatrám nepomôže, tvrdí vodohospodár Ján Lichý. V rámci projektu organizácia Voda a ľudia s finančnou podporou Slovenskej sporiteľne buduje nad Horným Smokovcom prehrádzky na zadržiavanie vody. Jeho autor Michal Kravčík sa bráni, že ide o cielenú diskreditáciu. M. Kravčíka, ktorý je mestským poslancom za SDKÚ v Košiciach, totiž už dlhší čas kritizujú viaceré environmentálne organizácie. Michal Kravčík sa už roky venuje vodohospodárskym otázkam. Pred necelým rokom navrhol, aby sa v lokalite nad Horným Smokovcom budovali na svahoch desiatky prehrádzok. Tie majú zadržiavať odtekajúcu vodu, čo spôsobuje vysychanie lesa. Okrem iného to môže viesť k lesným požiarom. Prehrádzky by mali okrem protipožiarnej úlohy pomôcť aj prirodzenej obnove lesa. Bezvýznamný projekt (?) Spory viacerých ochranárskych združení s Michalom Kravčíkom sú staršie. Nahnevala ich napríklad jeho obhajoba odstraňovania popadaného dreva v Tatrách. Bez odstránenia popadaných stromov by však nemohol realizovať Vodný les. Teraz sa ozval vodohospodár Ján Lichý. „Lokalitu nad Horným Smokovcom som navštívil dvakrát – v júli a v októbri, aby som podľa možností objektívne zachytil aktivity,“ píše v článku pre odborný časopis Vodohospodársky spravodaj. Spomína, že podobný projekt „by pri najbližšej väčšej vode spôsobil devastáciu brehov na neogénnom podklade.“ Aj projekt Vodný les podľa neho ignoruje geologickú skladbu územia. Preto považuje prezentovaný zámer zachytiť 580 m3 vody na hektár lesa za nereálny. Pôdu tam tvoria „extrémne priepustné“ morenové materiály, takže „žiadna akumulácia tu neprichádza do úvahy.“ Po vyvrátených stromoch je na 40 hektároch okolo 20-tisíc vývratov a tie „tvoria otvorené rany do podložia, ktoré fungujú ako vsakovacie studne“. Vybudované prehrádzky teda podľa J. Lichého nebudú mať taký efekt, aký sľubuje M. Kravčík. Keďže okrem vody (ktorá aj tak vsiakne do zeme) zachytávajú aj všetko, čo so sebou nesie, pomôžu znížiť odplavovanie pôdy alebo iného prírodného materiálu. J. Lichý odhaduje, že vďaka prehrádzkam sa o 5 percent zvýši priesak vody do zeme. „Význam má v podstate len zachytenie materiálu, pretože ak dažďová voda stačila vsiaknuť do podložia pred kalamitou, teraz o to skôr vsiakne pri množstve vývratov.“ Tlaky na lesníkov Michal Kravčík odmietol na Lichého tvrdenia konkrétne reagovať. Navrhol vytvoriť „serióznu platformu s prezentovaním všetkých projektov, ktoré sa realizujú na obnovu Tatier, a priestor na diskusiu o jednotlivých projektov a s definovaním ich úspešnosti a efektívnosti“. Nepáči sa mu, keď sa niekto „pasuje za arbitra objektivity akéhokoľvek projektu“ bez zváženia „mechanizmov a nástrojov na hodnotenie kvality realizovaných projektov“. Takto však nie je napríklad jasné, prečo Štátne lesy (ŠL) TANAP-u vytvorili priestor na realizáciu tohto projektu. Podľa J. Lichého mu „v priateľskom rozhovore“ „odborník a kompetentný pracovník“ vysvetlil, že „prišiel Ing. Kravčík s tým, že má peniaze na projekt“, tak mu dali k dispozícii lokalitu, ktorej nemôže ublížiť. „Bolo im jasné, že čokoľvek tam urobí, nezhorší to existujúci stav. Malo to ešte aj ďalšiu výhodu: keďže nebol v danej lokalite žiaden tok, nebolo potrebné vyjadrenie správcov povodia.“ Tí by vraj upozornili na nezmyselnosť budovania prehrádzok. J. Lichý v tejto súvislosti upozorňuje, že pracovníci ŠL TANAP-u majú množstvo práce s odstraňovaním kalamity a sú pod rôznymi tlakmi. Kritizovaní mlčia Aký má teda tento projekt význam? J. Lichý sa domnieva, že pre M. Kravčíka finančný a mediálny („získal vysokú mediálnu podporu a hlavne nemalé finančné prostriedky“) a pre Slovenskú sporiteľňu (SLSP) to bola úspešná reklama. Za jej peniaze vznikla aj dobre vypracovaná internetová stránka, ktorá nielen že informuje o projekte, propaguje svojho sponzora, ale hneď na úvod aj zosmiešňuje ochranárov, ktorí sa nestotožňujú s vládnou predstavou „obnovy“ Tatier a v niektorých článkoch sa na nich priamo útočí. Ani na nej sme pri príprave tohto článku nenašli konkrétnu reakciu na Lichého výhrady. Riaditeľ ŠL TANAP-u Peter Liška tam však vysvetľuje, že podpore Vodného lesa predchádzala vodohospodárska štúdia, ktorá „zadefinovala vyše 800 hektárov rizikových plôch z dôvodu zrýchleného odtoku vody z krajiny, erózie pôdy a presúšania krajinných priestorov.“ Ohľadom efektivity projektu si známy občiansky aktivista Marcel Zajac myslí, že „prvý, koho by to malo zaujímať, je ten, koho boli peniaze, takže dúfam, že autor článku poslal svoje zistenia banke a jej expertom, minimálne preto, aby vedeli, ako použili svoje peniaze a mohli sa podľa toho zachovať nabudúce.“ J. Lichý sa už na banku obrátil, ale nedozvedel sa, prečo a na základe akých kritérií projekt podporila desiatimi miliónmi. „Tu som sa dozvedel len to, že projekt posúdili odborníci a odporučili ho financovať.“ Ani nám sa reakciu banky nepodarilo získať, hoci sme na ňu čakali niekoľko dní a urgovali sme ju aj telefonicky. Pracovníčka tlačového oddelenia nás ubezpečila, že odpovede dostaneme, ale neprišli ani hodiny po dohodnutom termíne. Prečo sa teda M. Kravčík obrátil práve na SLSP, keď tá nevyhlásila nijakú širokú verejnú súťaž, v ktorej by mohol ktokoľvek v presne stanovenom termíne a za jasne určených podmienok získať peniaze na obnovu Tatier? SDKÚ na scéne Odpoveď možno spočíva vo vzťahoch, ktoré majú k vedeniu banky vysokopostavení ľudia z SDKÚ. Prezidentka SLSP chváli Dzurindových „reformátorov“ a známy je jej pozitívny postoj k Ivanovi Miklošovi. Kravčíkov projekt štartoval práve v čase, keď SDKÚ rozbehla svoju predvolebnú „šou“ Modré leto a v jeho rámci sa práve I. Mikloš zúčastnil aj na slávnostnom otvorení Vodného lesa spolu s R. Ovesny-Straka. Michal Kravčík to považuje za pokus o diskreditáciu zo strany ľudí, ktorí sú dlhodobo proti nemu. „Pre mňa je to veľké vytriezvenie z ilúzií, že persóny environmentálného mimovládneho sektora natoľko vedie nenávisť, že nedokážu rozoznať podstatu od formy.“ Aj Pavol Petráš, ktorý na projekte pracuje, tvrdí, že na jeho zhodnotenie treba dva až tri roky. Rovnaký pokus s 30 prehrádzkami na asi 200- metrovom úseku v Nižných Repášoch podľa neho splnil svoj zámer a zvýšil „vodozdržnosť krajiny“. Nezodpovedané otázky Niekoľko závažných otázok okolo projektu Vodný les teda zostáva bez odpovedí. Je to o to väčšia škoda, že na ňom dobrovoľne pracuje množstvo najmä mladých ľudí. Ich „šéfovia“ sa však nemôžu urážať. Tatry sú národným parkom a celospoločenská diskusia o ich obnove je legitímna. K mnohým postupom sa zodpovedne dokážu vyjadriť iba odborníci, ale práve tí sa na hodnotení Vodného lesa nezhodnú. To však neznamená, že sa laici musia len mlčky prizerať, ako sa špecialisti sporia a experimentujú. TANAP je majetkom všetkých, nielen experimentujúcich ochranárov. Správnou reakciu na vyargumentovanú kritiku sú len vyargumentované odpovede. Ťažko sa ubrániť dojmu, že aj M. Kravčík podlieha paranoickému syndrómu slovenských politikov, ktorí každú kritiku považujú za naplánovanú diskreditáciu. Našim novinám upiera právo seriózne sa k tejto téme vyjadrovať (nie sme odborníci), ale šéf Vládneho výboru pre obnovu Tatier, podnikateľ a manažér v službách SDKÚ Ivan Štefanec môže. Asi preto, že projekt chváli. Anonymný autor krátkeho rozhovoru s I. Štefancom na internetovej stránke Vodného lesa zdôrazňuje, že „vládny výbor musí riešiť mnohé problémy, ktoré by pri väčšej ústretovosti alebo tolerancii zainteresovaných na obnove Vysokých Tatier problémami byť vôbec nemuseli.“ Možno by „väčšiu ústretovosť alebo toleranciu“ mohol voči svojim oponentom skúsiť i vládny výbor. Aj v prípade Vodného lesa dozrel čas na širšiu diskusiu, ak mu už nepredchádzala. Takýto prístup by celkom určite viedol k ozdraveniu nielen Tatier, ale celej spoločnosti.
