Boj o eurofondy

Uplynulý týždeň vláda schválila koncepciu čerpania peňazí z eurofondov. Stále však nie je rozhodnuté, či kabinet nepresunie časť prostriedkov z poľnohospodárstva na rozvoj infraštruktúry. Hoci viacerí členovia vlády by isto privítali, keby išlo viac peňazí na diaľnice a cesty, tento zámer sa okrem ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona stretol so značným odporom aj u predstaviteľov tretieho sektora. Proti uvažovanému presunutiu prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov z oblasti poľnohospodárstva a vidieka na rozvoj infraštruktúry sa postavili aj predstavitelia Vidieckeho parlamentu na Slovensku (VIPA). Ako na štvrtkovej tlačovej konferencii povedal predseda VIPA Peter Rusnák, tieto zdroje, určené na rozvoj vidieka, sú totiž ,,jedinou cestou, akou môžu prísť obce k podpore pri budovaní vlastnej infraštruktúry“. Podľa neho neobstojí ani argument, že rezort pôdohospodárstva čerpanie prostriedkov v oblasti vidieka nedokáže dostatočne zabezpečiť. Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP) sa totiž môže oprieť o program SAPARD, ktorý už v súčasnosti funguje na princípe podobnom, ako bude čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V tejto súvislosti minister Simon poznamenal: ,,Program SAPARD, ktorý predurčuje čerpanie štrukturálnych fondov sa natoľko rozbehol od začiatku roka, že právom môžem požadovať od svojich kolegov, aby nepreskupovali tieto prostriedky.“ *** Predstavitelia mimovládnych organizácií (MVO), združení v Nezávislom monitorovacom výbore pre fondy EÚ, takisto považujú štrukturálne fondy za jeden z kľúčových nástrojov na zastavenie procesu prehlbovania rozdielov medzi regiónmi Slovenska a hospodárskeho zaostávania najmä vidieckych oblastí. Rozličné MVO pozorne sledujú proces príprav Slovenskej republiky na využívanie štrukturálnych fondov EÚ v rokoch 2004 až 2006 a aktívne sa doň zapájajú. Ich zástupcovia sú však vážne znepokojení informáciami o odporúčaniach Európskej komisie (EK) zredukovať počet priorít a opatrení zameraných na podporu miestneho rozvoja a poľnohospodárstva v programovacích dokumentoch pre štrukturálne fondy a presunúť časť plánovaných finančných prostriedkov z tejto oblasti v prospech infraštruktúrnych projektov. Návrh EK je údajne motivovaný snahou zabezpečiť dostatočnú ,,absorpčnú kapacitu“ Slovenska, čo inými slovami znamená vyčerpanie všetkých prostriedkov vyčlenených zo štrukturálnych fondov pre Slovensko po jeho vstupe do EÚ. Absorpčná kapacita sa však nemôže povýšiť na jediný a dominantný verejný záujem na strane Slovenska. Naopak, mnohé príklady z rôznych krajín svedčia o tom, že nevhodne využitá zahraničná pomoc môže mať pre krajinu z dlhodobého hľadiska negatívnejšie dôsledky ako pomoc nevyužitá. Prvoradým verejným záujmom je preto efektívne a zmysluplné využitie verejných fondov na demokraticky a transparentne zvolené spoločenské priority. Stanovenie takýchto priorít bolo cieľom takmer dvojročného programovacieho procesu, do ktorého Slovenská republika investovala značné finančné prostriedky a kapacity. Oklieštenie plánovanej finančnej podpory rozvoja regiónov by zásadným spôsobom zmenilo výsledky celého doterajšieho programovacieho procesu. Ak by sa vláda SR pre takýto krok rozhodla, sama by spochybnila nielen samotný zmysel a kvalitu tohto procesu, ale aj význam a dôveryhodnosť oficiálnych analýz, koncepcií a stratégií, na základe ktorých sa programovacie dokumenty pre štrukturálne fondy pripravovali. Štrukturálne fondy sú nástrojom regionálnej politiky EÚ, ktorej cieľom je podpora zaostávajúcich regiónov a vyrovnávanie rozdielov medzi prosperujúcimi a znevýhodnenými oblasťami vrátane vidieka. Podľa smernice rady č. 1260/1999 o štrukturálnych fondoch sa všetky programovacie dokumenty musia pripravovať v otvorenom a demokratickom procese. Náhly kabinetný a politicky motivovaný presun zdrojov na konci programovacieho obdobia vedený snahou o prečerpanie vyčlenených prostriedkov by bol preto popretím samotného poslania štrukturálnych fondov i princípov, ktorými sa musí riadiť ich programovanie. *** Skôr ako sa slovenská vláda definitívne rozhodne, mala by sa poučiť zo zahraničných skúseností. Veľké infraštruktúrne projekty (napr. diaľnice), ak nie sú vyvážené inými opatreniami na podporu miestneho a regionálneho rozvoja, totiž často zväčšujú rozdiely medzi regiónmi. Návrh na navýšenie zdrojov pre výstavbu infraštruktúrnych projektov pri súčasnom znížení podpory pre opatrenia na rozvoj vidieka sa prejaví prehĺbením regionálnych nerovností, čo je v priamom rozpore s poslaním a cieľmi štrukturálnej politiky EÚ, ako aj s deklarovanými cieľmi slovenskej vlády, resp. záujmami obyvateľov Slovenska. Odborníci z mimovládnych organizácií na to vopred upozorňujú. Ktovie, či to „dôjde“ aj ministrom vo vláde a či verejný záujem bude mať väčšiu silu ako diaľničná loby.