Moja stará mama kedysi vlastnila kuchársku knihu, ktorá mala názov Varíme zdravo, chutne a hospodárne. Utkvelo mi to v pamäti, pretože už vtedy som bol gurmán na pohľadanie a v čase medzi jednotlivými jedlami som si aspoň prezeral farebné obrázky, ktorými boli doplnené niektoré recepty. Táto moja vášeň trvala dovtedy, kým som neobjavil inú knihu – dielo cestovateľov Hanzelku a Zikmuda Afrika snov a skutočností. Aj v nej som obdivoval obrázky. V tomto prípade to však už boli portréty polonahých Afričaniek, ale to je už o niečom celkom inom.
Predchádzajúcimi riadkami som iba chcel naznačiť, že mám rád knihy s viacslovnými názvami a aj v živote odmietam veci, ktoré sa dajú vyjadriť jediným slovom (napríklad fuj, hnus, špinavosť, svinstvo a iné výrazy vystihujúce rozličné etapy našej ekonomickej reformy). Ak teda ktokoľvek predo mnou vysloví slovo „poplatky“, posunie mi žlčník o niekoľko centimetrov. Akceptujem však slovné spojenia „rozumné poplatky“, „humánne poplatky“, „lukratívne poplatky“, alebo aspoň „znesiteľné poplatky“. S takými sa však, žiaľ, v reálnom živote prakticky nestretnem. Preto som vymyslel spôsob ako priblížiť poplatky ľudstvu bez toho, aby sa ľudstvo vzdialilo od poplatkov, ako poľudštiť poplatky a pritom nespoplatniť ľudí.
Na túto myšlienku ma priviedla moja ranná cesta autobusom, do ktorého pristúpil revízor. V poslednom čase mám šťastie na to, že revízor v tom „mojom“ autobuse vždy nájde najmenej jedného cestujúceho bez platného cestovného lístka. Dnes ráno však revízor plán nesplnil – všetci sa mu drzo do tváre preukazovali vzorne označenými lístkami, ba dokonca ani jediná električenka nebola po lehote platnosti. Revízor vystúpil so značne predĺženou tvárou a mne ho bolo, neviem prečo, odrazu ľúto. Ako zabezpečiť, aby títo dobrí ľudia mohli večer pokojne zaspávať s vedomím, že pomocou neporiadnych cestujúcich pravidelne napĺňajú štátnu pokladňu? A nápad bol na svete.
Koho si revízor nikdy nevšíma? No predsa vodiča! Som presvedčený, že u žiadneho vodiča autobusu, trolejbusu, či električky by nikdy nenašiel ani náznak cestovného lístka, takže jeho misia by bola vždy zakončená úspechom. Odpadlo by trápne dohadovanie sa na zastávkach i legitimovanie a vymáhanie adresy previnilca. Vodičom by pokuty jednoducho priamo sťahovali z platu. (Mimochodom, keď som o tom s niektorými vodičmi hovoril, svorne mi tvrdili, že tieto praktiky sťahovania pokút z platu už zrejme platia, ale zamestnávateľ tomu hovorí dane.)
Ak začneme uvažovať týmto smerom, v krátkom čase sa nám naskytne nepreberné množstvo ďalších možností. Obecné úrady môžu napríklad naplniť svoju kasu rozsiahlou akciou nazvanou „krúžkovanie psov“. Mohlo by ísť nielen o navliekanie krúžkov na psie laby, ale aj o organizované úsilie zapojiť každého psa do krúžkovej činnosti. Alebo o oboje, to všetko, samozrejme, za nemierny poplatok.
Vari najväčšiu inšpiráciu však poskytuje cestná premávka. Každý vodič je totiž viacnásobne postihnutý – poistkou, havarijnou poistkou, cestnou daňou, diaľničnými poplatkami a cenami pohonných látok, nehovoriac už o neustálom prenasledovaní orgánmi činnými v trestnom a priestupkovom konaní, pokutami a cenami náhradných súčiastok. Tu už model existuje, stačí ho iba preniesť do života nemotoristov. Spomeňme len také poplatky za používanie chodníkov, ciest a cestičiek. Platili by všetci, oslobodený od poplatkov by mohol byť iba občan, ktorý na príslušný úrad osobne prinesie svoj vlastný úmrtný list.
A, vážení priatelia, pozor na parkovanie! Stretávať známych a zastaviť sa s nimi na kus reči by bolo zakázané, osobitné povolenie by vlastnili iba hovorcovia členov vlády, pretože keby nemali kde hovoriť, na čo by potom takáto funkcia vôbec bola? Navyše by chodníky spestrovali desiatky dopravných značiek so zákazmi a príkazmi, takže by neexistoval občan, ktorý by sa vyhol plateniu pokút. Pokuty by, samozrejme, vyberali policajti, ktorých by bolo treba nesmierne veľa (aspoň po jednom na každú dopravnú značku), od čoho si súčasne sľubujem výrazné zvýšenie zamestnanosti v našej krajine.
Ak to všetko nevyjde, iba sa potvrdí teória, že v krajine, kde sa humoristi zaoberajú ekonomikou, bývajú ekonómovia na smiech.
