Porovnávanie aktuálnych politických udalostí, ich príčin a dôsledkov nie je vždy tou pravou metódou na priblíženie či objasnenie situácie čitateľovi. Preto teraz poukážem len na jeden takmer bezvýznamný fakt: o parlamentných voľbách vo Švajčiarsku v súčasnosti azda najviac informuje rakúska tlač. Dôvodom je, že víťazom spomenutých volieb sa stal Christoph Blocher, zürišský pravicový populista a líder Švajčiarskej ľudovej strany (SVP).
V Rakúsku možno na okamih zavládol istý pocit zadosťučinenia, že „v tom“ nie sú sami. „So stredným ľavicovým prúdom už v Berne nie sú spokojní“, hovorí Blocher. Tento 59-ročný miliardár a šéf chemického koncernu Ems (s ročným obratom okolo 19 miliárd Sk) je orientovaný výrazne prošvajčiarsky: na jeho mítingoch veje švajčiarska vlajka, do rytmu hrá dychovka a on sám voľne a s darom rétoriky hovorí o nezávislosti, neutralite a zodpovednosti každého občana. Jeho SVP je známa ako „vždy odmietavá“ – zosmiešňuje politikov, intelektuálov a ich proeurópsky kurz. Tým priťahuje ľudí na svoju stranu a pre nudnú švajčiarsku politiku je vraj „oživením“. Už dvadsať rokov sedí v parlamente a povinnosti spojené s funkciou poslanca rád prenechá iným, často chýba pri dôležitých hlasovaniach.
Členstvo vo vláde a opozícia súčasne
Výsledky volieb do 200-členného švajčiarskeho parlamentu sú nasledovné: SVP získala 44 mandátov (o 15 viac ako v predchádzajúcich voľbách), sociálni demokrati 51 (SP, o 3 menej), Slobodomyseľná demokratická strana 43 (FDP, o 2 menej) a Kresťansko-demokratická ľudová strana 35 (CVP, o jeden mandát viac). O zostávajúcich 27 kresiel sa delia Zelení s malými stranami. Hoci najväčší prírastok parlamentných kresiel zaznamenali ľudovci, najviac mandátov majú naďalej sociálni demokrati. Podľa tzv. čarovnej formuly má SVP patriť jedno ministerské kreslo, zatiaľ čo každá zo zvyšných troch strán môže navrhnúť do vlády svojich dvoch kandidátov. Avšak na základe volebného výsledku Blocher žiada pre svoju stranu o jedno miesto vo vláde viac. Keďže v krajine je zvykom vypísať referendum o každej závažnej skutočnosti ekonomického alebo politického charakteru, SVP sa môže poľahky dostať do situácie, kedy bude v opozícii a súčasne členom vlády. Svoju striktnú cudzineckú politiku (podiel cudzincov je 19,8%) si chce nechať schváliť v ľudovom hlasovaní. Okrem toho, že strana je proti vstupu do EÚ, je aj proti členstvu krajiny v NATO a zastáva pôvodnú, nie revidovanú líniu neutrality, t. j. odmietanie členstva v nadnárodných politických zoskupeniach. Pred voľbami však boli členovia SVP natoľko prezieraví, že netrvali na vypísaní referenda proti bilaterálnej zmluve medzi Švajčiarskom a EÚ.
Izrael reaguje
Švajčiarsku každá politická strana, ktorá chcela mať silnejšie zastúpenie vo vláde, sa najskôr musela preukázať ako stabilná. To bude platiť aj pre SVP, ktorá žiadané druhé ministerské kreslo nedostane k dispozícii tak rýchlo, ako by si to priala. Sociálni demokrati si museli počkať 34 rokov, aby ich ako rovnocenného partnera (t. j. s dvoma kreslami vo vláde) prijali medzi seba dve najsilnejšie strany. V tejto krajine sa vládne na princípe kompromisov a zriedka sa vyskytujú prípady obštrukcií alebo opozičnej pomsty pri parlamentnom či vládnom hlasovaní. Z historickej skúsenosti teda vyplýva, že ak SP mohla čakať na svoje spoločenské uznanie deväť volebných období, môže počkať aj SVP.
Po tom, ako sa faktickým víťazom volieb stal Christoph Blocher, nenechala reakcia Izraela na seba dlho čakať. Izraelský minister zahraničných vecí David Levy svoje výroky pritvrdil, a to, že majú zovšeobecňujúci charakter iste nepoteší krajiny, ktoré podobné volebné prekvapenie neabsolvovali. Ako uviedol, výsledok volieb vo Švajčiarsku ukazuje, „že rasizmus a antisemitizmus nie sú ohraničené na jednu krajinu, ale rozširujú sa po celej Európe – po kontinente, kde bola preliata krv Židov.“ Z verejnosti sa ozvali hlasy, že sám minister Levy zastupuje krajinu, kde sa už dlho prelieva krv inej rasy… Aj v tomto prípade bude Izrael „pozorne sledovať“ zostavovanie budúcej švajčiarskej vlády.
List spred dvoch rokov
Volebnému víťazstvu Christopha Blochera však predchádzala dôležitá udalosť. V nedeľu, 17. októbra 1999, zverejnili noviny SonntagsZeitung Blocherov list napísaný v marci 1997. Podľa informácie spomínaného periodika, šéf SVP v liste chváli knihu Jürgena Grafa, odsúdeného za podiel na holokauste, a tým dáva za pravdu tomuto nacistickému pohlavárovi. Aj vďaka listu vzbudilo Blocherovo víťazstvo pohoršenie za hranicami a odmietanie doma. Kresťanskí a sociálni demokrati vydali spoločné vyhlásenie, kde sa jasne dištancujú od pravicového extrémizmu a revizionizmu. Podľa nich nemohlo ísť o zlé pochopenie listu, a nie je náhoda, že bol publikovaný týždeň pred voľbami.
Sám Blocher vehementne poprel svoje údajné sympatie k Jürgenovi Grafovi a udalosť označil za špinavú predvolebnú kampaň tlače. Text mal byť odpoveďou na list istého občana, ktorý Bloch dostal pred dvoma rokmi, a kde si občan robil starosti o ohrozenie slobody vo Švajčiarsku. „V žiadnom prípade som tým nechcel povedať, že podporujem Grafovu knihu,“ hovorí Blocher. Okrem toho vraj knihu nikdy nečítal a vo svojom liste sa odvoláva iba na jej názov, pričom opakuje, že revizionizmus odmieta ako absurdnú teóriu a to isté platí pre akúkoľvek formu antisemitizmu, pravicového extrémizmu a rasizmu.
Šéf Spolkovej rady Adolf Ogi žiada dôkladné prešetrenie všetkých členov SVP, nakoľko v nej „nesmie byť miesto pre rasistov, antisemitov a revizionistov“. O metóde sa bude ešte diskutovať, obsahom predbežného návrhu sú pohovory s každým, kto sa chce stať jej členom. Uchádzač musí mať referenciami podložený „čistý register“. Skúmanie osôb má prebiehať v medziach zákona, nakoľko existuje inštitút ochrany osobných údajov. Avšak má to jeden háčik: strana môže vylúčiť svojho člena len na kantonálnej alebo sekčnej úrovni, nie však na národnej. Adolf Ogi verí, že sa jednotlivým úrovniam v rámci spoločného cieľa podarí dosiahnuť spoluprácu. Eliminácia členskej základne SVP je istá už teraz.
