Pojem stredovýchodného terorizmu je orientačný a v súčasnosti nemá už len geografický rozmer. Predstavuje najvýraznejší prejav terorizmu 20. storočia a súvisí najmä s nastolením „palestínskej otázky“, ktoré malo dve štádiá. V prvom – pred vznikom Izraela – predstavovala táto otázka boj za jeho vytvorenie a v druhom – po vzniku Izraela – znamenala problém jeho bezpečnosti, ktorý prerástol do medzinárodných súvislostí. Bol živený nielen palestínskym terorizmom, ale aj represiami Izraela proti palestínskemu obyvateľstvu. Izraelská armáda a tajné služby na každú akciu teroristov odpovedali tvrdými a krutými údermi. Uzol terorizmu a vojny proti nemu sa nesmierne zauzlil a komplikuje sa aj v súčasnosti. Nedôvera medzi židovskou a arabskou komunitou v Palestíne prepukla do násilností už v 20. rokoch minulého storočia. Napätie v oblasti sa stupňovalo i príchodom Židov, utekajúcich pred fašizmom. Prílevu utečencov sa Arabi bránili. Britská koloniálna správa nedokázala eskalácii napätia zabrániť a násilnosti predovšetkým proti Arabom sa stupňovali. Viaceré sionistické organizácie, najmä Irgum Zvai Leumi (Národná vojenská organizácia) uskutočňovali teroristické akcie aj proti britskej koloniálnej správe. K najväčšej teroristickej akcii patril útok na jeruzalemský hotel King David (22. júla 1946), v ktorom sídlil hlavný britský štáb a o život prišlo dvesto osôb. Jedným z veliteľov komanda bol aj Menachem Begin, neskorší premiér. K novému vzplanutiu terorizmu došlo po šesťdňovej vojne Izraela proti arabským štátom v júni 1967. Palestínske oslobodzovacie hnutie reprezentované Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP), do ktorej sa spojili viaceré zložky – najvýznamnejšie z nich boli Al Fatah, Ľudový front za oslobodenie Palestíny a Demokratický front za oslobodenie Palestíny – malo charakter nenáboženského arabského nacionalizmu. V OOP sa nachádzali aj radikálne sily, ktoré uskutočňovali teroristické akcie v mnohých štátoch, najmä v tých, ktoré podľa nich podporovali Izrael. Na začiatku 70. rokov sa teroristické aktivity z Blízkeho východu rozšírili po celom svete. K častým spôsobom palestínskych teroristických aktov patrili únosy lietadiel. Ich smutnou stránkou bolo aj zabitie izraelských športovcov na olympijských hrách v roku 1972 v Mníchove, na ktoré izraelské tajné služby odpovedali operáciou Jar mladosti. V rokoch 1969 až 1986 sa v priemere každých 12 dní uskutočnil jeden atentát. V ich dôsledku zahynulo takmer 500 ľudí, z ktorých bolo 54 občanov Izraela. K aktívnym teroristickým organizáciám patrili najmä Organizácia Abú Nidála, Ľudový front pre oslobodenie Palestíny – Hlavné velenie a Čierny september. V novembri 1988 sa OOP zriekla terorizmu a uznala právo Izraela na existenciu. V 80. rokoch v arabskom nacionalizme začal prevažovať náboženský fundamentalizmus. Najvýraznejšími predstaviteľmi tohto zamerania teroristických organizácií sú Hizballáh, Hamás a ďalšie, ktoré sa opierajú o ideu džíhádu – svätej vojny. Jedna z prvých organizácií – Palestínsky islamský džihád – vznikla koncom 70. rokov. Hizballáh (Strana boha) založili v júni 1982 v Libanone s finančnou podporou Iránu. Ide o extrémistické politicko-náboženské hnutie, ktorého stúpenci sú šíitski moslimovia. Hnutie Hamas (Islamské hnutie odporu) sa objavilo v roku 1987 ako odnož Moslimského bratstva a v roku 1988 vydalo svoju chartu. Vystupuje nielen ako zástanca tvrdej línie vo vzťahu k Izraelu, ale činí si aj nárok na kontrolu nad palestínskym ľudom. Na nenáboženskú OOP pozerá ako na svojho súpera. V 80. rokoch vznikla aj Al-kaidá, vedená Usámom bin Ládinom, pôvodom zo Saudskej Arábie, ktorého spočiatku podporovali USA v boji proti Sovietskemu zväzu v Afganistane. Teroristické organizácie označujúce sa za islamské skupiny (bojové, ozbrojené) sa objavili aj v ďalších arabských krajinách, najmä v Egypte a Alžírsku, ktoré geograficky už nepatrí na Blízky východ. V 90. rokoch sa na týchto základoch rozšíril terorizmus fundamentalistického náboženského zamerania, ktorý sa usiluje o vytvorenie štátov v islamskom duchu a za svojho nepriateľa považuje aj USA. Podhubie islamského radikalizmu tkvie vo všeobecnej frustrácii, marginalizácii a minimálnom sociálno-ekonomickom rozvoji väčšiny arabského obyvateľstva. Existujú aj sionistické teroristické organizácie – najznámejšia je Kach and Kahane Chai, ktorej cieľom je obnovenie biblického Izraela. V marci 1994 ju izraelská vláda na základe zákona o terorizme z roku 1948 označila za teroristickú organizáciu. Židovský atentátnik patriaci k ultrapravicovej ozbrojenej skupine zabil v roku 1995 izraelského premiéra Jicchaka Rabina. K stredovýchodnému terorizmu sa zaraďuje pôsobenie Strany kurdských pracujúcich (Partiya Karkeren Kurdistan – PKK), ktorá útočí proti tureckým cieľom nielen doma, ale aj vo svete. Po zatknutí vodcu PKK Abdullaha Öcalana v roku 1999 pri operácii tureckých tajných služieb jej teroristické aktivity prakticky zanikli. Nabudúce: Ázijský terorizmus
