V máji 1948 sa z iniciatívy Winstona Churchilla zišlo na kongrese v Haagu vyše 700 účastníkov zo šestnástich krajín a požadovali na ňom politické zjednotenie Európy. Túto ideu prevzalo novovytvorené Európske hnutie, ktoré sa odvtedy snaží vytvoriť federálny štátny útvar s európskou vládou a európskym parlamentom. Konkrétnym výsledkom haagskej iniciatívy však bolo vytvorenie Rady Európy na londýnskom summite hláv desiatich štátov o rok neskôr, 5. mája 1949.
Prvé povojnové roky v Európe boli nesmierne idealistické. Viera v trvalý mier bola veľká a odhodlanie ubrániť ho ešte väčšie. Vznikali oduševnené plány snívajúce o spoločnej mierovej budúcnosti, samozrejme, aj tie utopické. Veľká Británia a škandinávske krajiny boli síce v nadšených projektoch zdržanlivejší, ale Európa mala pred sebou obdobie veľkých nádejí, ktoré si nikto nechcel nechať ujsť pomedzi prsty. Rada Európy rozbehla svoju činnosť skutočne razantne. Už o rok neskôr vznikol Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je vo svojej podstate jedinečný: Všeobecná deklarácia ľudských práv totiž nemá záväzný charakter, kým táto konvencia (po prvý raz) áno.
Prvé desaťročia tejto najstaršej európskej politickej organizácie boli vyplnené intenzívnou činnosťou v prospech posilňovania európskej integrácie – čo je vlastne hlavným cieľom Rady Európy. Táto inštitúcia má z hľadiska zjednocovania starého kontinentu vlastne podporný charakter a možno predpokladať, že jej poslanie sa jedného dňa naplní.
Abrahámoviny Rady Európy však sprevádzajú nemalé rozpaky. Nejde ani tak o to, že jej činnosť je v mnohých aspektoch duplicitná, že nie sú celkom zreteľne vyčlenené právomoci Rady Európy, OBSE a EÚ. V súvislosti s kosovskou krízou sa Rade Európy čoraz častejšie vytýka, že zaspala na vavrínoch, že nepodnikla nič, čo by mohlo odvrátiť súčasnú katastrofu. Žiaľ, tento prípad nie je výnimkou. Táto organizácia nedokázala zabrániť Turecku, aby otvorene porušovalo dohodnutý štandard ľudských práv, a tak nečudo, že sa množia obvinenia z dvojakého metra. Avšak bez ohľadu na to, že Rada Európy pri svojom päťdesiatom výročí stráca politickú účinnosť, pre štáty usilujúce sa o vstup do Európskej únie má stále kľúčový význam. Krajiny ako Slovensko totiž vedia, že značku kvality udelenú v Štrasburgu potrebujú na ceste do Bruselu.
Kľúčové dátumy
5. máj 1949 – Londýnska zmluva, na základe ktorej vznikla Rada Európy. Podpísalo ju 10 štátov: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. 4. november 1950 – V Ríme bol podpísaný Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd – prvý medzinárodnoprávny dokument chrániaci ľudské práva. 19. december 1954 – Podpísanie Európskeho kultúrneho dohovoru, ktorý vytvoril rámec pre prácu Rady v oblasti vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. 16. apríl 1956 – Rada Európy založila Fond obnovy (dnes Fond sociálneho rozvoja), ktorý pomáha členským krajinám realizovať sociálne orientované projekty. 12. január 1957 – Rada Európy založila Stálu konferenciu miestnych a regionálnych samospráv Európy (dnes Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy) na účel spolupráce predstaviteľov miestnych a regionálnych orgánov. 18. september 1959 – Rada založila na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach v Štrasburgu Európsky súd pre ľudské práva, ktorý zabezpečuje dodržiavanie povinností, ktoré sa zaviazali zmluvné strany plniť. 18. október 1961 – V Turíne bola podpísaná Európska sociálna charta, partner Európskeho dohovoru o ľudských právach v oblasti ekonomických a sociálnych práv. 1. jún 1972 – V Štrasburgu bolo otvorené prvé Európske mládežnícke stredisko Rady Európy. 27. marec 1980 – Rada Európy založila Skupinu Pompidou ako multidisciplinárne fórum pre spoluprácu na ministerskej úrovni v oblasti drogových závislostí a pašovania drog. 26. november 1987 – Podpísanie Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorý vypracovala Rada Európy. 6. jún 1989 – Parlamentné zhromaždenie Rady Európy začalo udeľovať štatút zvláštneho hosťa, ktorý slúži na vytvorenie pevnejších vzťahov s parlamentmi nových členských krajín, ktoré budujú demokraciu. 30. apríl 1990 – V Lisabone bolo otvorené Stredisko Sever – Juh Rady Európy. 10. máj 1990 – Rada Európy založila Európsku komisiu za demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), ktorá sa zaoberá právnymi zárukami demokracie. 8. a 9. október 1993 – Prvý summit hláv štátov a vlád Rady Európy vo Viedni prijal deklaráciu, ktorá potvrdila jej paneurópsky charakter práce a nastolila nové politické priority ochrany národnostných menšín a boja proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie a intolerancie. 17. január 1994 – Výbor ministrov Rady Európy založil Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy (CLRAE), ktorý nahradil Stálu konferenciu miestnych a regionálnych samospráv Európy. 1. február 1995 – Podpísanie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín. 15. december 1995 – V Budapešti bolo otvorené druhé Európske mládežnícke stredisko. 4. apríl 1997 – Podpísanie Európskeho dohovoru o ľudských právach a biomedicíne Rady Európy. 10. a 11. október 1997 – Druhý summit hláv štátov a vlád Rady Európy v Štrasburgu. 12. január 1998 – Podpísanie Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorý zakazuje klonovanie ľudských bytostí. 1. november 1998 – V Štrasburgu začal pracovať jednotný stály Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vznikol na základe Protokolu č. 11 k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Nahradil doteraz fungujúci systém.
