Básne

PRED VERNISÁŽOU
 

Pred vernisážou
triediš obrazy
navliekaš ľadovým prstom
prstene
zima počúva
o zátišiach…
Zahľadený do ohňa
chceš byť tam
kde si nebol
hľadáš súhlas
za zábleskom svetla
blednúce farby
medzi mnou a sebou.

DOTERAZ NEVIEM
 

Kto mi rozbil lúčny pohár
zabudol kde bývam
a ukradol mi kvetináče
spred dverí.
V ľudskosti sa stmieva.
Netuším
ako budem dýchať
smiať sa
otvárať bránu
dňom, týždňom mesiacom
učiť ich novú reč
a novú chôdzu
vystrihnutú
zo zlých znamení.
 

 

CHCEM
 

Chcem vystúpiť
z toho čo sa udialo
a stať sa opäť
neposedným dievčaťom
v bielych  ľahkých šatách
ujsť z príkazov a zo
zátvoriek.
Kto ma to stále vracia
k veciam
zadymených minulosťou?
Prečo mám stáť
so zviazanými rukami
a
prikyvovať zbytočnostiam
pred oknom…
 

 

VČERA SI MI NAPÍSALA
 

Balansujem medzi
úzkym priestorom
a viditeľnosťou.
Dnes pôjdem pešo
k tomu čo sa nenosí
obutá v súčasnosti.
Chcem vedieť
kde sa skrýva zima
a kde si ľudia skryli leto.
Cez priezor na dverách
zrní nová báseň
a nepovie to…

(Celkovo 9 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter