Barroso: stranícky predvolebný agitátor

Podpora M. Dzurindu zo strany Josého Manuela Barrosa začiatkom apríla bola súčasťou politickej propagandy súčasnej vlády. Dlhoročný kresťanskodemokratický politik u nás nevystupoval ako predseda Európskej komisie. Jeho chvála vládnej politiky je totiž v rozpore so stanoviskami, ktoré nám v tomto volebnom období zasielala Komisia. Barroso k nám prišiel ako ideologický spojenec slovenského premiéra, nie ako nadstranícky európsky štátnik. Robert Fico reagoval podráždene a na Barrosa tvrdo zaútočil. Jeho kolegovia v narýchlo pripravenej prezentácii dokazovali, že to, o čom Barroso najviac hovoril – modernizácia a znalostná ekonomika – sa pre Dzurindovu vládu stalo prioritou až rok pred voľbami. Ficove vystúpenie však bolo aj súčasťou volebného súboja. Objektívnejšie bude porovnať Barrosove slová v Bratislave s hodnoteniami Slovenska Európskou komisiou, ktorej predsedá. Znižujeme výdavky na vedu Európska komisia nás v posledných rokoch opakovane kritizovala alebo negatívne hodnotila práve v oblastiach prioritných pre EÚ. Pri hodnotení roku 2004 síce naše reformy v podstate pochválila, ale významný priestor venovala „všeeurópskej“ kritike oblasti, v ktorej Slovensko permanentne zaostáva dokonca aj v porovnaní so svojimi susedmi. Na pranieri sa ocitol nedostatočný pokrok smerom k znalostnej ekonomike. EK už vtedy konštatovala, že EÚ nesplní cieľ investovať do roku 2010 tri percentá svojho HDP do výskumu a vývoja, s výnimkou Švédska a Fínska. 19. júla sa k tejto téme vrátila, pričom medzi najhoršími spomenula konkrétne Slovensko. Komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik zverejnil, že rast výdavkov na vedu a výskum v EÚ sa od roku 2000 spomaľuje a v rokoch 2002 a 2003 predstavoval len 0,2 percenta. Európskych 1,93 percenta HDP na vedu ostro kontrastuje s 3,15 percenta vynakladaných Japonskom i 2,59 percenta v USA. Hoci Čína vynakladá menej ako EÚ (1,31 percenta), rast výdavkov tam predstavoval v rokoch 1997 – 2002 desať percent ročne. Ak bude rovnaký trend pokračovať, Čína bude už v roku 2010 dávať na vedu rovnako ako EÚ – 2,2 percenta HDP. Komisia rozdelila členské krajiny do piatich skupín, Slovensko sa ocitlo v najhoršej. Tieto krajiny podľa EK nedobiehajú zvyšok Európy, rast výdavkov na vedu a výskum je tam nízky a od roku 2000 sa neustále znižuje. Za Slovenskom boli s výdavkami na vedu a výskum vo výške 0,58 percenta HDP len Poľsko, Lotyšsko a Cyprus. Inovácie nie sú prioritou Už vtedy Hospodárske noviny (HN) konštatovali, že „pokiaľ ide o inovácie, musí sa Slovensko v porovnaní s takmer všetkými krajinami EÚ veľmi červenať. Priam zahanbujúco pôsobia najčerstvejšie závery Európskej komisie, podľa ktorých priemer únie v tejto oblasti nedoženieme skôr ako za 50 rokov.“ Riaditeľ bratislavskej spoločnosti BIC Group Ján Strelecký, ktorý je členom skupiny starších poradcov EK pre oblasť inovácií, vtedy povedal, že odborníci charakterizujú našu skupinu ako tú, ktorej už ušiel vlak s najlepšími. Vzhľadom na Barrosove reči v Bratislave je zaujímavé, v čom videl nezávislý odborník problém: „Agenda inovácií nie je slovenskou prioritou. Chýba celková vízia dosahu inovácií na rozvoj hospodárstva a spoločnosti. Následkom toho neexistuje inovačný zákon, analýza stavu, návrh politiky a ani systém podpory.“ Podľa J. Streleckého sa potreba inovácií na Slovensku nevníma ako niečo urgentné. Profesor Vendelín Macho z Fakulty priemyselných technológií v Púchove, chemik a autor alebo spoluautor najväčšieho počtu vynálezov u nás k tomu dodáva, že „starostlivosť o vedu je najmä proklamačná“. Hlavný problém vidí v tom, že čoraz väčšmi sa rozmáha presvedčenie, že poctivá práca, premýšľanie, tvorivé hľadanie sa neopláca. „Asi sa stala chyba aj v rýchlej, až bezhlavej privatizácii.“ Prorektor Žilinskej univerzity profesor Milan Dado navrhol, že „by sme mali vytvoriť pravidlá na podporu vstupu väčšieho počtu zahraničných firiem, ktoré neprichádzajú na Slovensko len preto, že máme lacnú pracovnú silu a štátnu podporu.“ Odporúčania nepolitických odborníkov sú teda iné než Barrosova výzva, aby „Slovensko pokračovalo v radikálnej implementácii reformného programu a v jeho zlepšovaní.“ Zatiaľ čo odborníci považujú za problém demotiváciu ľudí k poctivej práci či neexistenciu jasnej vízie o úlohe inovácií pri rozvoji hospodárstva, čiže dôsledky Mečiarovho a Dzurindovho vládnutia a morálneho a sociálneho rozkladu spoločnosti pod ich vedením, Barroso tvrdí, že „bez ohľadu na to, ako voľby dopadnú, je dôležité, aby sa v reformách pokračovalo.“ Nedostatky v legislatíve Ako reformná Dzurindova vláda myslí na obyčajných ľudí, ukazuje aj pravidelná správa EK presne spred roka. Podľa nej patrí voda na kúpanie u nás medzi najmenej kvalitné v celej únii. Vyše 43 percent vodných nádrží, jazier či riek nespĺňa ani minimálne štandardy EÚ. Len necelých 15 percent zo 67 skúmaných vodných plôch na Slovensku spĺňa odporúčané normy. Aspoň minimálne štandardy spĺňa 22,4 percenta, ale nezodpovedá im až 43,2 percenta slovenských vodných plôch. V prípade takmer 18 percent je kúpanie úplne zakázané počas celej sezóny a – čo je mimoriadne varujúce – až vyše 16 percent lokalít nie je dostatočne sledovaných. Osobitný článok by zabrali nedostatky v prijímaní spoločnej európskej legislatívy do našich zákonov, ako i výpočet upozornení, varovaní hrozieb, ale aj začatých konaní proti SR, ktoré môžu skončiť až pred Európskym súdnym dvorom. Napríklad v júli 2005 musela EK konštatovať, že sme neprevzali ešte 26 smerníc (európska obdoba nášho zákona), takže nám v tejto činnosti patrilo spomedzi 25 krajín 19. miesto. V auguste nám pohrozila právnymi krokmi a v októbri urobila to isté pre meškanie s prevzatím európskych pravidiel umožňujúcich prisťahovalcom priviesť do krajiny, kde sa usadili, svojich rodinných príslušníkov. Pretrvávajúca monopolizácia Tesne pred Barrosovým príchodom do Bratislavy zverejnilo Londýnske centrum pre európske reformy výsledky štúdie na objednávku Európskej komisie. Štúdia hodnotí úspešnosť pri presadzovaní reforiem, ktoré smerovali na zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V týchto kľúčových kritériách, o ktorých neustále pravicoví vládni politici hovoria, sme podľa štúdie vlani – teda po troch rokoch reformovania podľa scenára Dzurindu, Mikloša a Kaníka – vo zvyšovaní konkurencieschopnosti skončili 22. z 25 členských krajín EÚ! Na prvom mieste sa umiestnilo Dánsko, nasledovalo Švédsko, spomedzi štátov V4 najlepšie skončilo dvanáste Česko hneď za Slovinskom. Jednou z vážnych výhrad bola nedostatočná konkurencia na telekomunikačnom trhu, za čo nás EK kritizuje dlhodobo. Napríklad vlani v júli nám európska komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová odkázala, že sme urobili málo, aby naši občania získali „prístup ku konkurencieschopným elektronickým komunikačným službám, akými sú napríklad vysokorýchlostné pripojenie na internet a cenovo dostupná mobilná komunikácia.“ Nedostatočne sme totiž implementovali pravidlá EÚ v oblasti elektronickej komunikácie, ktoré podnecujú hospodársku súťaž, inovácie a investície do služieb, napríklad širokopásmový prístup na internet. Pol roka pred tým nás pritom EK upozorňovala na rovnaké nedostatky. V 10. správe o stave európskej regulácie a trhoch elektronických komunikácií prakticky vo všetkých kľúčových oblastiach – prepojenie, výber podniku, prístup k miestnym vedeniam, prenositeľnosť čísel – konštatovala, že tieto prvky trhu nie sú v SR prítomné. Konkurencia je potláčaná najmä v oblasti pevnej hlasovej siete, čo sa negatívne odráža aj na ďalších trhoch, vrátane prístupu na internet. Nedá sa Dzurindu podporiť slušne a pravdivo? Aj predošlé tri odstavce dokazujú, že sme sa za Dzurindovej vlády v dôležitých kritériách nezlepšili. Začiatkom tohto roka sme od EK opäť dostali poriadnu facku v podobe správy o inovatívnych schopnostiach národných ekonomík EÚ. Len pripomeňme, že z európskej dvadsaťpäťky sme sa umiestnili na 22. mieste, pričom v oblasti investícií do vedy a výskumu sme boli v oblasti inovácií na podnikateľskej úrovni na úplnom chvoste. „Zlé čísla o stimuloch pre priemyselné oblasti s vysokou pridanou hodnotou“ nás dostali do stagnujúcej skupiny krajín spolu s Tureckom či Bulharskom. „Európska komisia vládu v Bratislave vyzýva na ráznejšie stimuly pre oblasť, ktorá sa má podľa Bruselu stať nosným pilierom európskej ekonomiky,“ napísali HN. „Chceme špičkové vysoké školy, odborne pripravenú a vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, silný systém sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy,“ vyhlásil J. M. Barroso v Bruseli. Mladí ľudia, ktorí skončia štúdium, by mali do šiestich mesiacov dostať pracovnú ponuku alebo rekvalifikáciu. Takže v Bratislave šéf EK pokojne povie, že Slovensko má „reformný program a gratulujem ku jeho kvalite,“ ale z Bruselu nás ten istý človek vyzýva, aby sme ráznejšie pôsobili v oblasti, ktorá má byť „nosným pilierom ekonomiky“. V čom je rozdiel medzi Bruselom a Bratislavou? U nás sme pred voľbami, v ktorých ide o súboj pravice a ľavice. José Barroso sa síce bránil podozreniu zo zasahovania do našej predvolebnej kampane, ale sám priznal, že jeho „cesta bola naplánovaná mnoho mesiacov dopredu“. Lenže všetci vedeli už „mnoho mesiacov dopredu“, že tento rok budú u nás parlamentné voľby. A tiež sme vedeli, že SDKÚ plánuje využiť na svoju podporu známych politikov zo zahraničia. J. M. Barroso prišiel úplne legitímne zasiahnuť do politického boja v prospech svojho ideologického súkmeňovca. Je však smutné, že klesol tak hlboko, že to nepovedal na rovinu, ale predviedol nám divadielko, zneužijúc autoritu Európskej komisie.