Z hľadiska analýzy je zaujímavé, z čoho banky tak zarábajú. Sú to položky, ktoré sú takmer bez výnimky drahšie ako v západnej Európe. Banky na Slovensku poskytujú mnohé služby drahšie, než ich sestry a matky na Západe. Už dlho sa napr. hovorí o hypotekárnych úveroch. Úroky na nich sú u nás najvyššie z celej EÚ. Podobne vyzerajú aj spotrebné úvery, alebo úvery pre živnostníkov a menšie podniky. Nejde o maličkosti, veď objem poskytnutých úverov stúpol medziročne o 3 miliardy €.
Ďalšou položkou sú poplatky. Keď sa vlani v parlamente hovorilo o návrhu Smeru-SD na zavedenie bankovej dane, banky i vládni poslanci proti tomu argumentovali aj tým, že to povedie k zvýšeniu poplatkov, aj úrokov. Bankovú daň nemáme, ale niektoré poplatky od januára aj tak zdraželi. A zdraželi aj samotné úvery. A tam, kde sa to ešte nestalo banky rast úrokov avizujú najneskôr od jesene, čo nepríjemne zasiahne zasa najmä obyvateľstvo, lebo opäť zdražejú hypotekárne úvery.
Zvláštne – menej rizika, vyššie úroky
V súvislosti so zverejnenými výsledkami je zaujímavé, že k nim výrazne prispelo presúvanie úspor ľudí z podielových fondov na termínované účty. To je samostatná téma, ale poukazuje, že ľudia podielovému investovaniu neveria. Na trhoch vládne veľká neistota a ľudia dobrovoľne radšej na nich investovať nechcú. Ba dokonca, vzhľadom na to, že banky potrebujú viac peňazí, keďže opäť rastie záujem o úvery, v porovnaní s niektorými investičnými produktmi sú peniaze uložené v bankách výnosnejšie. Zaujímavé porovnanie s II. dôchodkovým pilierom, v ktorom ľudia investujú povinne časť povinne platených odvodov, čo je v zjavnom protiklade k správaniu sa ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodujú o svojich peniazoch.
Ešte jeden zaujímavý moment. Všetky hlavné slovenské banky vo svojich tlačových správach uvádzajú, že jedným zo zdrojov vyšších ziskov je zníženie tvorby tzv. opravných položiek. V I. polroku bankám poklesol objem zlyhaných úverov. Banky teda ušetrili na tom, že menej zo svojich príjmov vyčlenili na porytie strát z nesplácaných pôžičiek. V prípade najúspešnejšej banky UniCredit Bank predstavuje pokles o 25,4 %, bezmála 5 a pol milióna eur k dobru. A podpredseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne Štefan Máj vyhlásil, že to „významne prispelo k rastu čistého zisku“.
Bankám teda rastú čisté zisky, oživuje sa ekonomika (čo vedie k rastu úverov), ľudia si do nich ukladajú stále viac peňazí a na druhej strane poctivejšie splácajú pôžičky (čo bankám znižuje riziko podnikania), ale banky im to „vracajú“ zvyšovaním poplatkov a úrokov z úverov. Pred rokom vysvetľovali vysoké úroky vyšším rizikom v čase krízy a krízou samotnou, dnes rastú úroky napriek nižšiemu riziku. Čo vlastne musia spotrebitelia na Slovensku urobiť, aby sa dočkali úrokov a poplatkov ako na Západe? V tých istých bankách, ktoré im požičiavajú u nás!
Zahraničné matky žijú zo slovenských dcér
S najväčšou pravdepodobnosťou s tým nemôžu urobiť nič. Podľa všetkého totiž správanie sa bánk k svojim klientom neovplyvňujú samotní spotrebitelia, ich prístup k splácaniu úverov, či vývoj ekonomiky u nás, ale nadovšetko (či dokonca výlučne) záujmy ich západoeurópskych matiek. A tie kašlú na ľudí na Slovensku, podnikajú tu iba preto, aby zneužívali svoje postavenie, pomery u nás a ryžovali tak, ako si to doma nemôžu dovoliť.
Spomeňte, keď nás Ivan Mikloš a Brigita Schmögnerová presviedčali, že privatizácia je nevyhnutná pre rekapitalizáciu vytunelovaných (štátnych) bánk, prinesie pre ne stabilné zázemie v podobe silných bankových domov, pre zákazníkov výhody z konkurencie či „západné know-how“. O správaní sa bánk k zákazníkom kolujú na internete hororové príbehy, ponuky bánk sa v ničom podstatnom neodlišujú, prístup obyvateľov, ale i drobných podnikateľov k úverom sa nezjednodušil a na rekapitalizácii sa rozhodujúcou mierou podieľajú obyvatelia Slovenska platiaci dane (oddlženie bánk pred ich privatizáciou dosiahlo 120 mld. Sk).
Na je smiech i zázemie, ktoré našim bankám majú poskytnúť ich silné matky. V polovici júla Ľudová banka ubezpečovala, že nemá problémy – na rozdiel od jej rakúskej matky, ktorá „neprežila“ stresové testovanie zo strany európskych inštitúcií. Zatiaľ čo žiadna zo slovenských bánk nepotrebovala vlani či predvlani štátnu pomoc, viaceré z ich matiek museli západné vlády zachraňovať pred krachom mimoriadnymi finančnými injekciami. „Silné“ západoeurópske banky nielenže nemusia pomáhať svojim slovenským dcéram, ale naopak ich vyciciavajú, aby si zachránili vlastnú kožu.
|
Zisky najsilnejších slovenských bánk za I. polrok 2011
Slovenská sporiteľňa: 101 mil. € – medziročný rast o 60% VÚB: 96 mil. € – medziročný rast o 57% Tatra banka: 82 mil. € – medziročný rast o 130% ČSOB: 34 mil. € – medziročný rast o 35% UniCredit: 13 mil. € – medziročný rast o 208% |
Stovky miliónov eur opúšťajú Slovensko
Rakúska Erste Group minulý týždeň oznámila, že onedlho splatí štátnu pomoc vo výške 1,2 mld. €, ktorou ju rakúska vláda zachraňovala v roku 2008. „Tým sa znovu preukázala sila nášho retailového modelu, ktorý je schopný generovať dostatok kapitálu z vlastných zdrojov,“ pochvaľoval si prezident Erste Group Andreas Treichl. Lenže tento kapitál ide najmä z Česka a zo Slovenska! Česká sporiteľňa zvýšila v I. polroku v medziročnom porovnaní svoj čistý zisk o takmer tretinu na 239,2 mil. €. Zisk Slovenskej sporiteľne rástol oproti nej dvojnásobne – o 60% na 101,7 mil. €. Ale celá Erste Group dosiahla medziročný rast len 5,2 % a zisk 496,3 mil. €, pričom jej prevádzkový zisk klesol o 1,2 %. Takmer 70% celého svojho zisku „vyrobila“ Erste Group v „Česko-Slovensku“!
Zatiaľ čo čistý úrokový výnos celej skupiny sa medziročne takmer nepohol (+0,2%), ten istý ukazovateľ našej Sporiteľne je medziročne vyšší o 6,6%. Alebo: zatiaľ čo čistý príjem z poplatkov a provízií Erste Group poklesol o 1%, Sporiteľňa na nich zarobila o 11,6% viac ako pred rokom. Nečudo, že zatiaľ čo vedenie Sporiteľne sa výsledkami hrdí, analytik Patria Finance Tomáš Tomčány pre české Hospodárske noviny povedal: „Celkovo hodnotíme zverejnenú sadu čísiel ako ľahko negatívnu.“
„Banky dobre zarábali, znásobili zisky,“ napísal denník SME. Banky ich, pochopiteľne, tvoria z peňazí našich ľudí. Už menej pochopiteľné je, prečo majú zisky tak masívne odchádzať zo Slovenska. Prečo by sa aspoň časť z nich nemala vrátiť do našej ekonomiky? A prečo sme eldorádom pre zahraničné banky, ktoré na našich ľuďoch zarábajú viac, ako na Západe? Takto sa zvykli správať kolonialisti.
Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci (Smer-SD)
