Banky tučnejú, ale úvery sú drahšie

Urob čertu dobre, peklom sa ti odmení. Staré príslovie „sedí ako uliate“ na situáciu v našom bankovom sektore. Z pochopiteľných dôvodov sa ako prvé práve banky (aj) na Slovensku báli dopadov finančnej krízy a z tých istých dôvodov ich ako prvé „zachraňovala“ slovenská vláda. A hodila im väčšie záchranné koleso ako niektoré iné európske vlády, aby chránila peniaze občanov a finančné toky podnikateľov. Banky sa potešili, že im nehrozí krach a… začali zdražovať, hoci dosahujú obrovské zisky. Ochrana bankových vkladov obyvateľov bola síce dôležitým momentom pre rozhodnutie vlády, ale dôležitejší dopad by toto rozhodnutie malo mať na podnikateľský sektor. Závislé podniky Podniky si nepožičiavajú z bánk len vtedy, ak chcú niečo nakúpiť (investovať), ako ľudia. Najmä malí a strední podnikatelia (predovšetkým výrobné subjekty) potrebujú pôžičky aj priebežne. Napríklad preto, aby za ne nakúpili suroviny či polotovary, ktoré potom spracujú na hotové výrobky. Mnohé firmy nemajú dosť vlastných prostriedkov, aby suroviny nakúpili za vlastné a potom počkali, kým im zákazníci zaplatia. A tak si priebežne požičiavajú a priebežne vracajú, samozrejme, aj s úrokom. No a takéto úroky tvoria, prirodzene, súčasť ceny ich výrobkov. Sú to normálne náklady ako elektrina či platy zamestnancov. Ak teda banky úvery zdražia, musia svoje ceny zvýšiť aj producenti, čím sa znižuje ich konkurencieschopnosť. Ak banky úvery úplne zastavia, môže to pre podnik znamenať úplnú katastrofu – bez peňazí na nákup, nemôže vyrobiť a predať. A to je koniec podnikania. Preto bolo dôležité, aby vláda pomohla udržať stabilitu bánk; je to pomoc nielen pre ne, ale pre celý podnikateľský sektor. A predovšetkým pre malé a stredné podniky, pretože tie nemajú nijakú šancu výpadok bankových úverov nahradiť – zväčša nemajú potrebné finančné rezervy ani v minimálnej miere a na obmedzený čas. Dcéry lepšie ako matky Vláda popri tom, že ochránila vklady obyvateľov, pomohla bankám, takže sa nemusia obávať o úbytok vložených peňazí. A to v čase, keď je na zahraničných trhoch nedostatok likvidity a dokonca aj „matky“ slovenských „dcér“ sa dostali do vážnych problémov, nie je málo. Takmer všetky zahraničné banky, ktoré prostredníctvom svojich dcérskych spoločností pôsobia aj u nás, sa museli v domovských krajinách uchádzať o záchranu zo strany štátu, alebo ich štát „zachránil“ nasilu, keď bolo jasné, že inak by skrachovali. Napokon, aj preto sa vláda a Národná banka Slovenska (NBS) ubezpečovali, že dokážu zabrániť tomu, aby sa „matky“ zachraňovali na úkor „dcér“ napríklad presunom likvidity, či presunom kvalitných úverov zo Slovenska a naopak, prísunom nekvalitných do našich bánk. A tak vláda dosiahla, že bolo rýchlo zrejmé, že banky v SR prežijú krízové obdobie bez problémov. A navyše ratingová agentúra Standard & Poor’s vo štvrtok preradila Slovensko v hodnotení rizikovosti bankového sektora pre krajiny východnej Európy z piatej do štvrtej skupiny. Naopak, napríklad Estónsko – ktoré nám za predchádzajúcej vlády prezentovali ako vzor úspešnej transformácie – kleslo z piatej do šiestej skupiny a Maďarsko možno čaká preradenie do siedmej. S&P rozhodnutie o Slovensku zdôvodnila stálym zlepšovaním ekonomickej situácie, stabilizáciou makroekonomiky, uskutočnením štrukturálnych reforiem, integráciou do Európskej únie a pozitívnym výhľadom rastu do budúcnosti. Samozrejme, zavážil aj náš vstup do eurozóny a agentúra nevidí do najbližšej budúcnosti nijaké problémy, ktoré by mohli naše hodnotenie ohroziť. Vyše 16 miliárd v čistom Až potiaľto to vyzerá ako rozprávka so šťastným koncom. Ale zdá sa, že iba pre banky. Ak zoberieme do úvahy hrozivú atmosféru súvisiacu s ekonomickou krízou, znie až neuveriteľne, že ziskovosť bánk stúpa, hoci finančná kríza predbieha krízu v tzv. reálnej ekonomike. Slovenský bankový sektor si za trištvrte roka pripísal vyššie zisky ako vlani. Podľa informácií NBS narástol čistý zisk bankových domov takmer o pätinu (bezmála 20 %). V rovnakom období minulého roka pritom rástol „len“ pätnásťpercentným tempom. Za trištvrte roka zarobili banky spolu 16,4 miliardy korún (544 miliónov eur) v čistom. Banky si polepšili z viacerých dôvodov. Jedným je nárast pôžičiek, napríklad pri hypotékach uvádzajú dve najväčšie banky, Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka, medziročný nárast okolo 40 %. Ďalším je rast vkladov – na bežných účtoch aj sporivých vkladoch bolo na konci septembra o vyše 65 miliárd korún (takmer 2,2 miliardy eur) viac ako pred rokom. Viac ako neistému investovaniu ľudia veria termínovaným účtom a vkladným knižkám. Okrem toho s príchodom eura „vyťahujú“ peniaze, ktoré mali doteraz všelikde ukryté (napríklad preto, lebo ich nezískali legálne) a nechcú ich vymieňať v hotovosti (minimálne preto, lebo by bolo podozrivé prísť do banky s miliónom v taške). No a väčšie množstvo peňazí prináša bankám vyššie úrokové výnosy. Na vkladoch banky vyplácajú sporiteľom nižšie sadzby, ako pýtajú za pôžičky. Bankám tiež rastú príjmy z poplatkov, napríklad za bežné účty či vedenie úverových účtov. Za deväť mesiacov spolu takto vybrali vyše desať miliárd korún (takmer 332 milióna eur). Niektorým bankám vzrástli zisky o vyše 20 %. Napríklad Privatbanka vykázala ku koncu septembra 50-miliónový zisk. Podľa Lenky Bartovej z marketingového oddelenia banky „to oproti minulému roku znamená nárast o 54 %.“ Čistý zisk UniCredit Bank sa medziročne zvýšil o 33 %, Volksbank Slovensko si pripísala medziročný nárast 25 %. Banky ako kolonialisti Nečudo, že slovenské banky majú dostatok peňazí. „Volksbank, tak ako ostatné finančné domy na Slovensku, disponuje značným prebytkom likvidity,“ priznáva hovorkyňa Jana Lukáčová. Napriek tomu sú však úvery čoraz drahšie a ľudia sa k nim dostanú čoraz ťažšie. Napríklad pri hypotékach banky znižujú hodnotu založených nehnuteľností i pomer úveru k cene založenej nehnuteľnosti. Lepšie na tom nie sú ani podnikatelia – bijú na poplach, lebo úvery pre nich – aj krátkodobé – sú jednak drahšie, jednak je k nim ťažší prístup. Banky sa vyhovárajú, že musia byť opatrné práve pre krízu, čím však torpédujú úsilie vlády udržiavať čo najvyšší hospodársky rast, z ktorého by v konečnom dôsledku mohli opäť profitovať. Vyhovárajú sa na globálnu situáciu, hoci je jasné, že na nich negatívne dôsledky nemá. Keďže sa vláda dočkala takejto „vďaky“, zrejme bude rozmýšľať, či po ústretových krokoch nebudú nasledovať iné. „Nemôžeme súhlasiť s tým, že bankový a finančný sektor je podstatne konzervatívnejší, ako bol pred krízou. Smer-SD si musí oprávnene postaviť otázku, či budeme tolerovať paradoxnú situáciu, keď tí, čo krízu spôsobili – finančníci a bankári –dnes svojou konzervatívnosťou spôsobujú vážne problémy hospodárskemu sektoru, ktorý má reálne ťažkosti v prístupe k peniazom,“ povedal minulý týždeň v sobotu Robert Fico. Banky svojím správaním opäť dokazujú, že im nejde v prvom rade o klientov, ale o vlastný profit. Správajú sa ako kolonialisti, ktorých cieľom bolo drancovať v mene rýchlych ziskov pred investovaním a rozvojom, prinášajúcim nižšie, ale dlhodobé zisky. Odmietajú zásahy štátu do ekonomiky, samy však nechcú na seba brať riziko, ktoré je so slobodným podnikaním nevyhnutne spojené a prenášajú ho na štát a svojich klientov. A hoci sa nepochybne spoliehajú na svoju finančnú moc, posilňujú presvedčenie, že ekonomika musí byť pod kontrolou štátu – ľudí, ktorých si volíme ako svojich zástupcov – oveľa viac, než pripúšťajú kapitalistické teórie. Autor je ekonomický novinár