Apatiou voličov pohne iba zmena

Strednú európu zasiahla vlna parlamentných volieb. Aspoň v tom krajiny višegrádskej štvorky vykazujú určité spoločné znaky. V slovenskej tlači vládne skepticizmus a vždy prítomná kritika, v ktorej sú „odborníkmi“ takmer všetci. Predvolebná kampaň je slabá a voličov, ktorí sú jej cieľom viac-menej nudí. Odvážnejší kritici idú ešte ďalej a už teraz pokladajú voľby za bezvýznamné. Zrejme vychádzajú z Kena Livingstona, ktorý aj jednu zo svojich kníh nazval skepticky: Keby voľby niečo menili, zrušili by ich. Výrazne rozdielne možné výsledky dokazujú aj prieskumy verejnej mienky štyroch agentúr. Odpoveď na viaceré, ak nie na všetky položené otázky pritom dá až volebný výsledok. Jedno však možno konštatovať už teraz: volebná účasť bude opäť nízka a sotva prekročí 50-percentnú hranicu. Večný problém: nízka účasť Volebná účasť je už tradičným problémom Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že samozvaní mediálni analytici vidia v jej percentuálnom prepočítaní obraz elektorátu celej krajiny. Problém však tkvie hlbšie a nemožno ho marginalizovať ako nezáujem voličov. Treba poukázať na jeho skutočný zdroj, a tým nie sú voliči, ale politici. Politici spred dvadsiatich rokov aj súčasní. Občania si po novembri 1989 vybrali slobodu, no nemali možnosť rozhodnúť sa o jej alternatívach. Veď kto z radových občanov mohol prispieť do diskurzu politických elít o tom, ako má vyzerať volebný systém alebo čo má obsahovať Ústava SR? V období zmien neprebehla žiadna celospoločenská diskusia a konštitučný moment tvorby ústavy bol…, lepšie povedané, vôbec nebol. Volebný systém bol naoktrojovaný priamo „zhora“. Pomerný systém, kde štát tvorí jediný volebný obvod, vytvára medzi politikmi a voličmi veľké dištancie. Voliči nemajú možnosť vybrať si svojich zástupcov z rovnakého obvodu, takže preferenčné hlasovanie sa stáva iba hlasovaním pre mediálno-populárnu osobnosť. A po voľbách sa vytvára exekutíva, ktorá k ľuďom nie je o nič bližšie ako novozvolená legislatíva. Nehovoriac o tom, že voliči ako cieľová skupina nie sú iba jednoliata skupina. Jedným z viacerých zdrojov občianskej apatie k „vysokej“ politike a pocitu občanov, že vo verejnom živote nemôžu nič zmeniť, je aj územná fragmentovanosť krajiny, kde žijú obyvatelia so svojimi individuálnymi i regionálnymi starosťami. Už dozrel čas Nepýtajme sa, prečo pred štyri rokmi volilo iba 54,67 oprávnených voličov. Treba si skôr položiť otázku, či nedozrel čas na takú zmenu volebného systému, vďaka ktorej bude mať občan priamejší dosah na svojich volených zástupcov. Vládnuce elity takpovediac v prvých hodinách po roku 1989 naoktrojovali politický systém bez historických koreňov, ktoré Slovensko bezpochyby malo. Voliči vždy preferovali skôr voľby silných osobností, nie politických strán. Napríklad skôr spisovateľa Martina Rázusa, ako Slovenskú národnú stranu. Agrárna strana zasa na Slovensku existovala vďaka podpore Vavra Šrobára. Nehovoriac o charizme Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Andreja Hlinku, či Milana Rastislava Štefánika. Slovenský elektorát od obdobia Rakúsko-Uhorska cez prvú Československú republiku až po dnešok má tendenciu voliť osobnosti, strany. A týmto historickým tradíciám nevenovali politické elity pri tvorbe volebného systému pozornosť. Chce to viac obvodov V prípade rozdelenia Slovenskej republiky na viacero volebných obvodov by voliči prinajmenšom nadobudli dôveru voči politickým predstaviteľom. Tým by sa však riešenie problému neskončilo, práve naopak. Takto vytvorená legislatíva by mohla byť významnou, hoci nie rozhodujúcou zložkou pri vládnutí. Najdôležitejším činiteľom v zreformovanom politickom systéme by totiž bola priamo volená exekutíva, lepšie povedané priamo volený premiér, prípadne prezident, ktorý by si vytvárali svoj kabinet. Vláda kreovaná takýmto spôsobom by bola nútená hľadať podporu v parlamente vytvorenom z poslancov pochádzajúcich zo všetkých regiónov Slovenska. Vo svete by to nebolo nič výnimočné. V USA si občania volia prezidenta, ktorý zároveň plní funkciu premiéra. V Európe je reprezentantom volebného systému, kde sa exekutíva kreuje čiastočne nezávisle od legislatívy, ako je to napríklad vo Francúzsku. Ak voličov chceme motivovať na aktívnu spoluúčasti na verejnom dianí, je zmena žiaduca. A voľby, nech už sú nastavené na akýkoľvek systém, prinášajú zmenu. Veď keby nič nemenili, boli by zrušené. Autor je študent politológie a práva