Antisemitizmus neprináša nič pozitívne

Antisemitizmus je v ľudskej histórii javom, ktorý súvisí so skutočnosťou, že židovský národ reagoval na stratu suverenity emigráciou. Faktom je, že aj dnes, v čase, keď jestvuje židovský štát, žije väčšina príslušníkov tohto národa mimo územia štátu Izrael. Pôvodné obyvateľstvo krajiny, kam sa príslušníci židovského národa prisťahovali, reagovalo a reaguje rôzne. Pozitívne, ak príchod alebo prítomnosť židovskej populácie prináša nové hodnoty; negatívne reakcie vyplývajú z pocitu neistoty, či príchod alebo prítomnosť židovskej populácie neohrozí ideologicky alebo materiálne postavenie pôvodného obyvateľstva. Ten, kto chce vyvolať protižidovské nálady, ťaží takmer vždy zo skutočnosti, že prostredie, o ktoré mu ide, nepozná podstatu židovskej existencie. Má uľahčenú úlohu, pretože sa mu takmer vždy podarí dosiahnuť cieľ podsúvaním dezinformácií. Ten, ktorému ide o diskreditáciu určitej osoby a dochádzajú mu argumenty, siahne k poslednému riešeniu – označí súpera alebo nepriateľa za žida ( alebo „cigána“ alebo „rusnáka“ ), a to nezriedka aj osobu, ktorá so židovstvom nemá nič spoločné. Ten, kto si nevie vysvetliť príčinu svojho neúspechu, keďže mu chýba schopnosť sebareflexie, označí za dôvod „židovské sprisahanie“. Prejavy antisemitizmu sú vo väčšine prípadov prejavmi nedostatku alebo obavy z nedostatku. História nepozná prípad, keď prejav antisemitizmu priniesol niečo pozitívne. Preto jedna i druhá strana s antisemitizmom bojujú. Tak isto, ako bojujeme proti ostatným prejavom neznášanlivosti a intolerancie. Myslím si, že represia je potrebná. Na druhej strane páchateľ odsúdený súdom sa môže v kruhu jemu podobných stať martýrom. Dôležitejšie je preto morálne, teda celospoločenské odsúdenie, lebo môže pôsobiť dlhodobejšie. Základným predpokladom úspechu boja s antisemitizmom je, že sa o probléme otvorene a do dôsledkov hovorí. Dr. Pavol Sitár, predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach