Slovenské médiá sa v auguste pustili s nezmyselným entuziazmom do informovania o aktivitách neonacistov. Detailné informácie o ich akciách, o miestach a termínoch pochodov a zhromaždení sa stali hlavnými témami večerných správ a ranných titulkov novín. Naháňa to strach. Najmä preto, že novinári akoby medzi sebou vyhlásili súťaž v tom, kto získa viac informácií a vykričí ich do celého sveta. Zatiaľ vyhrávajú všetci a nikoho netrápi, že takto robia extrémistom až priveľkú službu.
Za všetky správy o nedávnych zhromaždeniach pre incident v Šarišských Michaľanoch hovorí táto: „Na povolenom protestnom zhromaždení Ľudia proti násiliu, ktoré dnes v Prešove organizuje občianske združenie Nové slobodné Slovensko, provokovali jeho členov prívrženci hnutia Antifa. Na námestí, kde protest vyvrcholil príhovormi, čakalo asi 500 zvedavcov, ktorí ho sledovali a svoje sympatie prejavovali potleskom a pokrikmi…“ Reklama pre extrémistov, akú si spoločensky prospešné združenia iba želajú. To, že neonacisti nie sú len skupina ako hociktorá iná, ale že ich konanie spôsobuje až priveľa nezmyselného ľudského utrpenia, dokazujú aj prípady útokov ich prívržencov na rómske obyvateľstvo u nás a v okolitých krajinách.
V Európskom centre pre práva Rómov (European Roma Rights Centre-ERRC), ktoré sídli v Budapešti, zaznamenali výrazné narastanie násilia na Rómoch v krajinách strednej Európy začiatkom roka 2008. V Maďarsku napríklad zaznamenali odvtedy až 23 útokov na Rómov, a tie si vyžiadali až osem ľudských životov. „Čo pozorujeme v celom priestore Európy, je narastanie antirómskych nálad, ktoré sú často vyjadrené násilím,“ konštatuje na svojich stránkach ERRC. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že útoky možno nejako súvisia s ekonomickou krízou, nie je to celkom pravda. Centrum konštatovalo, že ekonomická kríza čiastočne spustila extrémistické nálady, ale nemožno o nej hovoriť ako o príčine násilných útokov na Rómov. Podľa expertov je základ extrémizmu v strednej a východnej Európe skôr v populizme politikov, ktorí majú úspech v časoch ekonomickej prosperity a nie počas krízy.
Brutálne útoky v Maďarsku
Zatiaľ si pri incidentoch asi najviac vytrpeli Rómovia v Maďarsku. Početné skupiny extrémistov tam cielene napádajú Rómov, nacionalisti si organizujú vlastné festivaly atď. Od konca minulého roka otriasa Maďarskom séria premyslených vrážd Rómov, pri ktorej vyhaslo už šesť ľudských životov. Ten posledný sa odohral začiatkom augusta, keď zatiaľ neznámy páchateľ zastrelil brokovnicovou puškou 45-ročnú ženu. Jej 13-ročná dcéra utrpela pri útoku vážne zranenia a upadla do kómy. Polícia pátra po páchateľovi, ktorý pravdepodobne stojí za všetkými doterajšími vraždami Rómov v krajine. Podľa polície to bola zo začiatku skupina štyroch komplicov, ktorá sa po prvej vražde ešte v novembri 2008 rozpadla. Momentálne vraždí jeden z nich sám, koná premyslene, vraždí napríklad v zlom počasí, keď prší a dážď zmyje veľa stôp. Na prípade pracuje v Maďarsku 130 kriminalistov a na dolapenie páchateľa je vypísaná rekordná odmena desať miliónov forintov, takmer 37-tisíc eur. Do pátrania sa zapojila už aj FBI.
Ďalší prípad násilia na Rómoch sa odohral v Maďarsku len pár dní tom prvom spomínanom, počas hudobného festivalu neofašistických skupín. Išlo o krvavý úrok na rómsku rodinu v maďarskej dedine Veröce. Neofašisti tam zbili rómskeho chlapca a tehotnú ženu. Podľa správ z médií útočníci zhodili tehotnú ženu na zem a chlapca niekoľkokrát udreli, na čo sa medzi Rómami a extrémistami strhla bitka. Svedkovia tvrdia, že neonacisti mali na tričkách nápisy „Nenávidím cigáňov!“ alebo „Biele Maďarsko“. Od januára minulého roka v Maďarsku zaznamenali viacero útokov, pri ktorých zranili 49 Rómov a spomínaných ôsmich zavraždili.
České pochody neonacistov
V Českej republike je situácia podobná. V poslednom roku boli takmer na dennom poriadku pochody neonacistov v rómskych osadách, útoky podpaľačov priamo na obydlia rómskej menšiny a rasové násilie. Najmenej traja ľudia utrpeli pri týchto útokoch od začiatku januára 2008 vážne zranenia. Stalo sa to v apríli na severe Moravy v Bruntálsku, keď neznámi útočníci vhodili do domu deväťčlennej rodiny niekoľko zápalných fliaš. Spomedzi troch zranených malo popáleniny na osemdesiatich percentách tela dvojročné dievčatko…
Pravicových extrémistov zodpovedných za útok sa v polovici augusta podarilo chytiť, traja zo štyroch sa k činu priznali.
Najväčšie pochody neonacistov, nepokoje a nepochopiteľný súhlas väčšinového obyvateľstva s nimi zažili u našich susedov v meste Litvínov na sídlisku Janov koncom minulého roka. Sídlisko sa dostalo do pozornosti českej verejnosti ako rómske geto. Žije tam šesťtisíc sociálne slabších obyvateľov, niektorých sem presťahovali z veľkých miest, najmä pre investorský projekt. Investori odkúpili byty neplatičov v Prahe a Ostrave a náhradné bývanie im zabezpečili v Litvínove. Počet sociálne slabých a neprispôsobivých občanov tak na sídlisku Janov vzrástol a spôsobil ešte viac sociálnych problémov.
Koncom roka 2008 tam zorganizovali sériu protestných pochodov, kde extrémisti útočili na Rómov a naopak. Kvôli neprispôsobivým občanom podporuje extrémistov v Litvínove aj majoritná spoločnosť. Hlavným organizátorom pochodov bola krajne pravicová Dělnická strana. Tú sa české ministerstvo vnútra pokúsilo rozpustiť ešte v marci tohto roka, ale neúspešne. Medzitým strana kandidovala v eurovoľbách a štát jej za získané hlasy vyplatil vyše 700-tisíc českých korún, za ktoré chce financovať kampaň do parlamentných volieb. A vyšetrovanie prípadu podpaľačov z apríla ukazuje, že za ich útokmi by mohla byť práve organizácia blízka tejto strane…
Slovenské váhanie
Toto leto spustil diskusiu o extrémizme na Slovensku prípad zo Šarišských Michalian, kde mladiství Rómovia okradli a zbili staršieho muža, ktorý prišiel o oko. Reakciou bolo zhromaždenie extrémistov v obci. Rómska iniciatíva najprv tiež plánovala verejné zhromaždenie, ale v záujme zachovania verejného poriadku jej predstavitelia stretnutie zrušili čin mladých Rómov však verejne odsúdili.
Podľa organizátorov akcie zo Slovenskej pospolitosti bolo cieľom zhromaždenia „iba upozorniť na problémy s Rómami.“ S organizátormi súhlasilo mnoho miestnych obyvateľov. Polícia však zhromaždenie rozpustila, pretože nebolo povolené. Následne na to sa v médiách rozpútala debata o oprávnenosti alebo neoprávnenosti zásahu policajtov na mieste. Celému prípadu sa Slovo venovalo v minulom čísle.
Prípad násilia na Slovensku, ktorý si všimlo aj ERRC, bolo šikanovanie rómskych chlapcov policajtmi. Chlapci sa na policajnej stanici ocitli pre lúpežné prepadnutie starej ženy, pri ktorom jej vytrhli z rúk kabelku. Osem policajtov v Košiciach potom nútilo šesť detí vyzliecť sa donaha, navzájom sa fackať či bozkávať a policajti si ich vynútené počínanie nahrávali na mobilné telefóny. Policajti museli pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa Policajný zbor opustiť.
Na Slovensku zatiaľ eviduje polícia najmä individuálne útoky, a to nie len na Rómov, ale aj na cudzincov tmavšej pleti či príslušníkov subkultúr. Viacero incidentov sa odohralo v Bratislave, Košiciach a na východe Slovenska. Verejnosťou najviac otriasol prípad Daniela Tupého, ktorého zavraždili pred štyrmi rokmi v Bratislave doteraz neznámi páchatelia. Tých, ktorých polícia pred rokom zadržala, museli pre nedostatok dôkazov prepustiť. Polícia pritom priznáva, že šanca na dolapenie skutočných vrahov je po toľkých rokoch len minimálna.
Informovať o incidentoch pravicových extrémistov je potrebné. Sotva je však potrebné polemizovať o tom, či zásahy polície sú, alebo nie sú primerané. Samozrejme, ani polícia si nemôže robiť, čo chce, lenže vyrábanie umelých káuz len preto aby bolo koho očierniť, naháňa vodu na mlyn práve neonacistom. Priestor krajín strednej Európy, sa stal živnou pôdou pre extrémizmus. Žiaľ, zatiaľ čo skupiny neonacistov v jednotlivých krajinách spolu komunikujú a vzájomne svoje aktivity koordinujú, jednotlivé štáty sa s touto problematikou vysporadúvajú rôzne.
Na Slovensku nie je postoj k brutálnym rasovo motivovaným činom jednoznačný. Pre médiá sú útoky pre farbu pleti zaujímavé akurát ako súčasť „čiernych kroník“ alebo ako vítaný nástroj na kritizovanie štátnej správy, respektíve polície. Akosi sa im už však nehodia do diskusií, a tak sa zatiaľ k týmto prípadom staviame veľmi laxne. Otázka je, či spiacu „širokú“ verejnosť preberú z letargie a servilnosti aktívni a veľmi energickí pravicoví extrémisti, alebo problémy namiesto nich začneme konečne riešiť sami.
zdroje: www.errc.org, www.romea.cz
