Minulý týždeň sa šéfredaktor SLOVA Eduard Chmelár vo svojom vyhlásení pre TASR vzdal svojej kandidatúry na funkciu člena Rady STV. V médiách sa následne k celej kauze rozprúdila živá diskusia. V tejto súvislosti sme sa preto niektorých zainteresovaných spýtali: ,,Myslíte si, že názory na bombardovanie Juhoslávie sú vhodným kritériom na posudzovanie kandidáta do Rady STV? Majú poslanci právo pýtať sa kandidáta na záruky, či bude vo svojej funkcii lojálny voči vládnej koalícii?
Ján Budaj (DÚ): odmietol sa vyjadriť
Ján Fülle (Slovenský syndikát novinárov): Nepoznám názory pána Chmelára na bombardovanie v Juhoslávii. Na margo jeho vyhlásenia – nemyslím si, že Rada STV je bábková. Pracuje v nej niekoľko ľudí, ktorých si veľmi vážim. Na druhej strane to, čo sa teraz robí s „dovolením“ či „nedovolením“ člena rady jasne svedčí o tom, že STV sa ocitla v rukách politikov, a s tým treba niečo urobiť, čiže treba prijať nový Zákon o Slovenskej televízii, v ktorom bude jasne definované, ktorých zástupcov navrhujú a volia politické strany a ktorých zástupcov do rady môžu navrhnúť profesijné organizácie. A parlament svojím hlasovaním len potvrdí ich voľbu. Keby mal istý okruh organizácií právo navrhnúť svojich kandidátov, tak potom by už nemali právo pýtať sa na takéto „akože záruky“. Keď bude jasne definované, ktorí kandidáti sú stranícki, potom bude jasné, že to je skupina ľudí, ktorá sa musí riadiť straníckou disciplínou a dať záruky na svoje správanie, kým tá druhá skupina nie. To je čistá hra.
Peter Weiss (SDĽ): Mal som už s pánom Chmelárom na túto tému ostrú debatu aj na stránkach SLOVA, ale napriek tomu si ho vážim a rešpektujem, že má na istú vec, ktorá bola veľmi komplikovaná, iný názor, ako mám ja. Ako demokrat musím rešpektovať takéto právo, a preto som s veľkým počudovaním zobral postoj niektorých poslancov SDK, keď poukázaním na názor ohľadom jedného zahranično-politického problému vlastne spochybnili nielen kandidatúru pána Chmelára, ale aj kandidatúru, ktorú ponúkala SDĽ ako koaličný partner. Ľutujem, že veci dospeli tak ďaleko. Pán Chmelár sa zachoval zodpovedne ako politický realista, lebo si uvedomil, že poslancov tiež nemožno prinútiť, aby zmenili svoj názor. Je mi ľúto, že to tak dopadlo, lebo si myslím, že pán Chmelár je kvalifikovaný na to, aby mohol pôsobiť v Rade Slovenskej televízie. Čo sa týka vynucovania si nejakých dôkazov o lojalite, je to nekorektné, pretože za tým je podozrenie, ktoré sa zakladá iba a len na istom hodnotení Chmelárovho postoja k bombardovaniu Juhoslávie, že v dôsledku tohto jedného názoru bude Chmelár kolaborovať s ľuďmi, ktorí sú v Rade za HZDS. To je obvinenie, ktoré musím so všetkou rozhodnosťou odmietnuť, pretože pána Chmelára poznám dlhé roky, viem aké má politické postoje, viem, že je demokrat a vždy odsudzoval autoritatívne metódy vládnutia, ktoré produkovalo HZDS. Je to skrátka nálepka, ktorú dostal a na jej základe vznikol voči nemu odpor. Ale za tým sa skrýva ambícia vládnuceho politického spektra posilniť svoj, už jestvujúci vplyv na dianie v niektorých zložkách Slovenskej televízie cez Radu Slovenskej televízie. Pán Chmelár by im nešiel po ruke.
