Blíži sa 28. marec – deň narodenia Jána Amosa Komenského, v ktorý si zároveň pripomíname Deň učiteľov. Myslíte si, že vzhľadom na súčasnú sociálnu, ekonomickú situáciu, platové podmienky a celkové postavenie učiteľov spoločnosti, je vôbec čo oslavovať?
Etela Farkašová, FF UK Bratislava: Situácia v školstve je vskutku mizerná a deprimujúca. Ak je v danej situácii čo oslavovať, tak azda len trpezlivosť, idealizmus a ochotu učiteľov pracovať s nezníženým nasadením aj v takých nežičlivých podmienkach.
PS: Alebo vari by toto ani nemal byť dôvod na oslavu, ale skôr na nejaký iný (organizovaný) počin?
Lýdia Hrycíková, riaditeĽka ZŠ v Starej Ľubovni: Na túto otázku sa odpovedá pomerne ťažko. V našom okrese budeme tento sviatok oslavovať, ale táto oslava bude skôr akýmsi prejavom nostalgie a spomienok na učiteľa národov Jána Amosa Komenského, ktorý sa zaslúžil o rozvoj školstva v celej Európe, čoho dôkazom sú vzdelaní ľudia. Vzdanie holdu tomuto človeku je jediná vec, ktorá sa dá oslavovať. Stretnutie učiteľov je len prejavom toho, že si na tohto človeka spomenú, iných dôvodov na oslavu nie je.
Jozef Lysý, PgF UK Bratislava: Nie sme ani prví, ani poslední v rade generácií, ktoré učili, učia a budú učiť. Je o čom, ak tú oslavu chápeme ako poctu minulým, dnešným i budúcim generáciám. Nie som za nejaké oslavy v duchu hurá, ale som za to, aby sme si uctili tých, ktorí učili, učia a budú vedieť učiť.
Edita Oláhová, bývalá učiteĽka na VŠDS Žilina: V súčasnej zložitej sociálno-ekonomickej situácii sa na jednej strane morálne vylepšilo postavenie pedagóga, ale na druhej strane je jeho ekonomické postavenie veľmi zložité. Stále pôsobí, ako v predchádzajúcom režime, tak aj teraz, na periférii spoločnosti, spoločenského rebríčka. Verejnosť veľmi zložito a ťažko vníma jeho povolanie ako spoločensky veľmi dôležité, akceptuje jeho právo na voľno v období prázdnin. Ale práve jeho odborný a pedagogický rast verejnosť až tak neakceptuje. Rodina sa snaží na pedagóga preniesť mnohé výchovné a spoločenské problémy, chce, aby škola suplovala mnohé výchovné aspekty rodiny.
Lucia Segľová, študentka 5. ročníka, budúca učiteĽka histórie: Oslavovať sa dá asi len to, že učitelia to zatiaľ prežili a že ešte stále nejakí sú, a sú medzi nimi dokonca aj nadšenci, pretože učiteľom skutočne niet čo závidieť. Učiteľa motivujú peniaze, motivuje ho jeho postavenie v spoločnosti, to znamená, ako sa k nemu ostatní ľudia správajú, ako si vážia jeho prácu a či si vážia to, čo robí pre ich deti, pre všetky naše deti. Myslím si však, že ani jedna z týchto dvoch vecí momentálne nie je splnená. Dokonca celkovo školy, nielen učitelia, sú vo veľmi zlom postavení. Nemajú to ľahké. Čiže hovorím, musí sa niečo stať aj s tým, ako sa budúci učitelia pripravujú na školách, lebo celé školstvo vo svete, tým pádom aj na Slovensku, prechádza zmenami. Učí sa už inak a aj sa vychováva inak, ako kedysi. Vychováva sa k občianstvu a demokracii, čo u nás ešte nie je zvykom.
Juraj Stern, prorektor EU v Bratislave: Myslím si, že áno. Byť učiteľom, to nie je len o peniazoch, to je aj poslanie. Odporučil by som čitateľovi, ktorý bude o mojich slovách pochybovať, aby sa skúsil postaviť pred poslucháčov a videl v nich študentov, ktorým prednášate a ktorým čosi poviete. Oni tam prídu zakaždým znova, dobrovoľne a chcú si vás vypočuť. To je to, čo sa nedá zaplatiť peniazmi.
