Predseda NR SR Jozef Migaš v zastúpení prezidenta minulý týždeň vymenoval do funkcie ministra zdravotníctva poslanca za SDK Romana Kováča. Tých, ktorí problémy tohto rezortu dôverne poznajú, sme sa spýtali, či je pre nich R. Kováč zárukou, že si tento rezort vylepší naštrbenú povesť.
Ladislav Petričko (prezident Slovenskej lekárskej komory): Áno, je, ak celá spoločnosť, zákonodarná a výkonná moc konečne pochopia hodnotu zdravia. Alebo inak, všetko už bolo povedané, stačí to len urobiť.
Irena Belohorská (ministerka zdravotníctva v 2. Mečiarovej vláde): To nie je otázka môjho vzťahu k Romanovi Kováčovi, ale otázka financií. Do tejto funkcie by ste teraz mohli vymenovať aj Ducha svätého a ani ten, ak by ste mu na to nedali peniaze alebo čarovnú paličku, by neurobil nič. Z toho plynie, čo musím povedať: žiaľ, nie je zárukou. Potrebná je v prvom rade nová stratégia. Tú Kováč nevie zabezpečiť. Napriek tomu, že som na druhej strane brehu, usilovala som sa ministrovi Šagátovi ako poslankyňa NR SR pomôcť. Viackrát som mu navrhla, nech zvolá všetkých predchádzajúcich ministrov a lekárov z parlamentu, že si spolu sadneme a v záujme rezortu, lekárov a pacientov sa budeme snažiť niečo vymyslieť. Pán minister sa z toho opakovane vysmial.
Vladimír Javorský (minister zdravotníctva v 3. Mečiarovej vláde): Za súčasnej situácie štátu a financovania zdravotníctva nemožno očakávať zlepšenie bez ohľadu na to, kto je ministrom. Preto by som Kováčovi ako novému ministrovi poradil, aby bol taký kritický a rozumný smerom k súčasnej vláde, ako bol za minulej vlády v parlamente ku mne. V roku 1998 mi vyčítal pripravovanú privatizáciu zdravotníckych zariadení z dôvodu ďalšieho zaťaženia zdravotných fondov. Preto by som mu chcel pripomenúť slová, ktoré hovorili o nevhodnej ekonomickej situácii pre privatizáciu zdravotníckych zariadení v roku 1998. Ak nebola vhodná ekonomická situácia pre tieto zmeny vtedy, potom privatizácia, o ktorej pán minister rozpráva, je teraz iba dobrodružstvom.
Svetozár Dluholucký (prednosta Detskej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici): Nemyslím si, že Kováč môže zlepšiť situáciu v rezorte, lebo to je úloha štátu. Odštátnenie zdravotníctva neprinieslo nikde na svete veľké úspechy a táto cesta sa zdá byť slepou uličkou. Doteraz nemáme definovaný ani strednodobý cieľ. Ten je len jeden – zlepšiť zdravie populácie. Prostriedky, ako sa k nemu dostať, nesmieme zamieňať za ciele. Cieľom sa môže stať privatizácia, ale nie napríklad deetatizácia. Nie je to otázka osoby ministra, no zdrojov. Bez mihnutia oka akceptujeme 40 000 šilingov za jeden deň pri ošetrovaní kriticky chorého prezidenta v Innsbrucku, avšak tá istá cena platí aj u nás. Keď Rooseveltova nemocnica ju ani zďaleka nedosahuje, ale má podobné výsledky, je kritizovaná ako najdrahšie zdravotnícke pracovisko. V Európe sa ročne míňa na lieky zhruba 251 USD na človeka, u nás je to 55, v Česku 70 a v Maďarsku 76 dolárov. Toto sú otázky, ktoré treba kriticky po desiatich rokoch prehodnotiť, a pozrieť sa, aký je výsledok transformácie z roku 1990.
Jozef Murgaš (lekár, primátor Lučenca, bývalý poslanec NR SR za SDĽ): Žiadny minister v tejto situácii zdravotníctva nemôže byť zárukou. Tou môže byť zmena postoja štátu k financovaniu. Problémov je veľa: reštrukturalizáciu zdravotníctva, ktorú naštartoval už minister Šagát a nerobila sa celkom šťastne, treba doviesť do konca. Privatizácia zdravotníctva naráža na reformu verejnej správy a prevod kompetencií na mestá a obce. Ak sa bude privatizovať a reštrukturalizovať a zákon stanoví povinnosť vyšších územných celkov a samospráv zabezpečovať potreby občanov v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb, môže sa stať, že nebudú mať ako a kde túto zo zákona vyplývajúcu povinnosť zabezpečiť. Významné je aj zvýšenie ingerencie štátu najmä v oblasti odborného riadenia a výchovy praktických lekárov. Narážajú tu na seba dva súbežné procesy: reforma verejnej správy, prechod kompetencií na mestá a obce na jednej strane a privatizácia zdravotníckych zariadení a odpredaj tých, ktoré sa javia ako prebytočné, na strane druhej.
