Minulý týždeň zorganizovala Transparency International Slovensko seminár o financovaní politických strán. Svoj názor na túto problematiku vyjadrili aj traja predstavitelia Národnej rady SR.
Pavol Hrušovský (KDH): Dnes mnohí vnímajú politické strany ako nevyhnutné zlo. S tým súvisí aj pohľad občanov na ich financovanie. Drvivú časť nezaujíma, ako sú strany financované. Ich pozornosť pútajú iba sporadické škandály, ktoré sa z času na čas na verejnosti objavia. Každé podozrenie zo straníckej korupcie a klientelizmu vzbudzuje nedôveru nielen voči dotknutej strane, ale voči celému systému. Preto by bolo v záujme politikov, aby sme sa usilovali týmto negatívnym tendenciám v spoločnosti predchádzať. Je niekoľko okruhov, s ktorými sa pri hľadaní optimálneho modelu financovania politických subjektov stretávame: aký má byť pomer súkromných a štátnych zdrojov, či môžu strany podnikať, kto a ako bude ich nakladanie s finančnými prostriedkami kontrolovať, aby sa získané informácie nezneužívali v politickom boji, a aké budú sankcie za porušenie pravidiel.
Ladislav Orosz (SDĽ): Terajšia viaczdrojovosť financovania politických strán sa mi vidí vecne správna. Problémom je skôr pomer podielu jednotlivých zdrojov príjmov na reálnych potrebách strán. Ak reálne prehodnotíme ich možnosti získať legálne finančné prostriedky, tak výška štátneho príspevku nepredstavuje ani jednu tretinu nevyhnutnej potreby. Štátny príspevok vlastne predstavuje jediný, právne nespochybniteľný, príjem strán. Za takýchto okolností sú pravdaže nútené v záujme zachovania svojho príjmu získať dostatočné množstvo peňazí z iných zdrojov. Ale na Slovensku je nedostatočná kontrola financovania strán. Budúca právna úprava by mala riešiť dva okruhy: 1. vytvorenie právnych predpokladov na to, aby mohla politická strana získať prostriedky na svoju činnosť z legálnych zdrojov a 2. zabezpečiť transparentnosť hospodárenia strán. Moje doterajšie skúsenosti z pôsobenia v politike mi ale nedovoľujú hovoriť o tom, že sa v parlamente podarí prijať optimálny zákon.
Peter Zajac (DS): Myslím si, že samotná ústava nedostatočne zhodnotila, či je vôbec činnosť a existencia politických strán, ako základných zložiek v spoločnosti, vo verejnom záujme. Práve preto sa k nim ľudia stavajú s akýmsi podozrením. Obávam sa, že ich nedôvera sa bude stále zvyšovať. Celkovo si myslím, že v slovenskej spoločnosti to, čo nazývame verejným záujmom, začína nadobúdať veľmi negatívnu podobu. Rovnako je to vo vzťahu k verejným médiám. Ak hovoríme o systéme financovania strán, tak sa musíme zamyslieť, či chceme, aby bola táto spoločnosť politicky pluralitná alebo nie. Diskusia nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Čechách, smeruje k tomu, že by bolo vhodné, keby tu existovalo málo veľkých politických strán. V súvislosti s ich financovaním je otázne, či môžu získavať prostriedky od zahraničných subjektov. Osobne si myslím, že nie.
