Aj bývalý minister obrany Pavol Kanis si po odstúpení z vládnej funkcie zasadol do poslaneckej lavice. Doteraz sa z kabinetu Mikuláša Dzurindu okrem neho vzdali ministerského postu Ľudovít Černák, Gabriel Palacka a Tibor Šagát. S výnimkou Černáka sú dnes všetci zákonodarcami. Niekoľkým poslancom NR SR sme v tejto súvislosti položili otázku: Myslíte si, že by mali byť neúspešní ministri, ktorých z postu odvolali, alebo dobrovoľne odstúpili, neskôr členmi parlamentu?
Ľubomír Andrassy (SDĽ): Ak sa stane poslanec členom vlády, jeho poslanecký mandát spočíva, nestráca ho. Dnes sa preto nedá spochybniť neodňateľnosť mandátu, ktorý poslanec získal v parlamentných voľbách od voličov. Ak by sme spochybnili tento základný princíp, spochybnili by sme zákaz imperatívnosti poslaneckého mandátu, spochybnili by sme základný prvok parlamentnej demokracie. Táto otázka je preto v súčasnosti otázkou viac morálnou a je výlučne na rozhodnutí poslanca Národnej rady.
Vojtech Tkáč (HZDS-ĽS): V každom prípade je to vec zákona. Náš právny poriadok to umožňuje. Závisí to však aj od postoja samotného ministra a politického subjektu, ktorý ho nominoval. Otázne je aj to, prečo ukončil minister svoju funkciu. Ak je podozrivý z trestného činu, potom by sa malo pozerať na to, či bude dobrý poslanec alebo nie.
Ivan Šimko (SDKÚ): Na konci volebného obdobia sme mnohí odstúpili. Aj ja. Je to vecou občanov, koho si zvolia do parlamentu a to nesúvisí s ich ministerskou funkciou.
Anna Malíková (SNS): Nemyslím si, že by Národná rada SR ako náš jediný zákonodarný orgán mala byť odkladacím priestorom pre tých, čo sa nevedia uplatniť inde. Týmto parlament znižuje svoju autoritu a morálny kredit v spoločnosti.
