Ako by mala vláda prispieť k zvráteniu nepriaznivého trendu slovensko-ruských ekonomických vzťahov? Priniesla misia predsedu NR SR Jozefa Migaša v Kemerove, Omsku, Moskve a Sankt Peterburgu čosi pozitívne? S týmito otázkami sme sa obrátili na účastníkov týždňovej návštevy Ruska.
PAVOL ANDRAŠKO, prokurista a. s. SIBAMAC: Dvere do Ruska sa pootvorili, preto sa k Migašovej iniciatíve staviam pozitívne. Hrubé obrysy ďalšej spolupráce sú jasné, teraz ostáva na nás, podnikateľoch, aby sme išli do detailov. Stavbárom sa v RF rysujú určité reálne možnosti, ktorými nadviažeme po štvor-päťročnej pauze na predchádzajúce skúsenosti. Moskva sa vo veľkom prestavuje, no Rusi majú dosť vlastných kapacít a svoj trh si strážia. Preto treba hľadať nové cesty prostredníctvom zakladania spoločných podnikov. Petrohradčania napr. prejavili záujem o spoluprácu pri budovaní manzardových nadstavieb.
IVAN ŠIMONOVIČ, generálny riaditeľ KAPITÁL INVESTU: Ak sa chce Slovensko uplatniť na ruskom trhu, musí naša vláda podporiť najmä export – i novelizáciou niektorých zákonov. V RF pôsobí množstvo zahraničných spoločností, ktoré takúto podporu od svojho štátu dostávajú. Uvítali by sme i zmenu dotačnej politiky pre vývoz. Firmy, dovážajúce z RF uhlie, musia platiť dopredu. Keby sa to dialo v rámci deblokácie, bolo by to pre nás omnoho jednoduchšie. Ale to musia vyriešiť vlády. Po oficiálnej návšteve budú nasledovať konkrétnejšie stretnutia na úrovni odborníkov.
IVAN BEBLAVÝ, podpredseda predstavenstva a.s. PALMA-TUMYS: Naša spoločnosť tu s väčšími-menšími úspechmi pracuje už niekoľko rokov. Za hlavný problém považujem to, že ruská vláda a prezident deklarujú, že chcú so svetom obchodovať, no súčasne sa bránia importu, s výnimkou niektorých špecifických položiek. Nie sú to iba skryté bariéry, ale aj otvorené – pri clách a diskriminačnom udeľovaní certifikátov. Teraz naozaj ide o to, aby sa firmy dokázali presadiť, samotné systémové opatrenia, vrátane fondov na podporu exportu, nič nevyriešia. Rusi podobne ako Ukrajinci ťahajú k sebe investorov, preto sa musí zmeniť filozofia podnikania našich biznismenov. Najúspešnejšie západné firmy prichádzajú do RF s kapitálom na rozbehnutie výroby. Každé takéto oficiálne podujatie nám pomôže, no teraz sú na rade delegácie jednotlivých odvetví.
STANISLAV KLIKÁČ, predseda predstavenstva a.s. HYDROSTAV: V prvom rade by mala vláda doriešiť finančné toky. Práce je v Rusku dosť, len tu treba investovať. Žiaľ firmy, ktoré by tu mohli pôsobiť, napr. v stavebníctve, prostriedky na investovanie nemajú. Buď by ich mala zafinancovať Eximbanka, daktorý iný náš finančný ústav alebo štát. Či sa stane cesta s predsedom parlamentu prínosom, ukáže až čas. Kontakty, ktoré sme tu nadviazali, však považujem za dobrú vec. Treba na nich ďalej popracovať – opäť zdôrazňujem najmä v súvislosti s peniazmi.
IVAN TRANČÍK, generálny riaditeľ s.r.o. I. TRAN., Textilná výroba: Už keď som tu pracoval ako zástupca obchodného radcu v rokoch 1987 až 1992, navrhovali sme opatrenia, aby sme neopustili ruský trh. Žiaľ, politické hodnotenia prevládali nad hospodárskymi. Rusi sú dnes rozmaznaní Západom. Vláda dotuje výrobu potravín a ľahký priemysel 25%. Štát Nemcom poskytuje 90-dňový odklad v platbách pre ruské firmy. Aj u nás treba prepracovať bankový systém. Ja vyvážam 92% výrobkov do EÚ, no mnohé z nich potom idú z Únie do RF za podstatne vyššie ceny. Keby sme mali priame kontrakty, bolo by to výhodné pre obe strany. Na rečiach o slovanskej vzájomnosti sa už stavať nedá, no ani na to by sme nemali celkom zabúdať. Počas návštevy ma milo prekvapil Migaš, najmä jeho záujem o ekonomiku. No sklamala ma ignorancia ministerstva hospodárstva, ktoré s nami malo poslať aspoň štátneho tajomníka.
ĽUBOMÍR ŠLAHOR, guvernér EXIMBANKY: Naša banka zatiaľ nemá na ruskom trhu aktivity a cieľom mojej účasti na tejto ceste bolo na to pripraviť pôdu, pri rokovaniach našich podnikateľov s ruskými si vypočuť ich problémy a požiadavky. Eximbanka je v rámci svojich možností ochotná prispieť k spolupráci slovenských a ruských exportérov. Rád by som však pripomenul, že je ešte stále iba v rozbehu svojej činnosti, vznikla v lete 1997 a zatiaľ nemá dostatok zdrojov na to, aby preinvestovala či poistila všetkých záujemcov. Počas týždňa som sa stretol so zástupcami viacerých ruských bánk. Mrzí ma, že nik z Ruskej eximbanky neprejavil záujem o stretnutie. Ostatné rozhovory síce nevyústili do konkrétnych dohôd, no dohovorili sme sa na budúcich rokovaniach.
