Okrem príchodu roku 2000 a radostí či starostí s tým spojených, sa naše médiá v poslednom čase intenzívne venujú desiatemu výročiu novembrových udalostí. Zaujímal nás postoj občanov k zmenám, ktoré sa počas tohto obdobia udiali, a preto sme sa na nich obrátili s otázkou: Čo ste očakávali od „nežnej revolúcie“ a nesplnilo sa vám?
Mikuláš, 26 rokov, podnikateľ, Bratislava: Všetky negatívne zmeny, ktoré som očakával, sa splnili. Vtedy som sa obával napríklad toho, že cena benzínu sa zvýši na 20 korún – dnes stojí liter takmer tridsať Sk. Nie sú byty pre mladé rodiny, a ak sú, tak neprimerane drahé, počet nezamestnaných stále rastie… Politikom je prednejší obraz Slovenska v zahraničí ako občania. Pre nich je dôležité len to, čo povedia americkí politici, a nie obyčajní ľudia. V štátnej správe sa presadili takí ľudia, od ktorých som to, vzhľadom na ich slabé schopnosti, neočakával. Splnil sa mi vznik samostatného Slovenska.
Branislav, 28 rokov, manažér, Bratislava: Pravdu povediac, očakával som, že v štátnej správe bude zastúpených menej komunistov, že sa s nimi lepšie „vysporiadame“. Keďže sa mi splnilo samostatné Slovensko, čakal som väčšiu jednotu národa a nie takúto polarizáciu.
Jana, 24 rokov, učiteľka, Bratislava: V novembri 1989 som bola veľmi pasívna. Keďže som si od zmeny nič nesľubovala, nemám k tomu viac čo dodať.
Martin, 30 rokov, montér, Piešťany: Myslel som si, že tu už nebudú vládnuť komunisti. A pritom sú oni a eštébáci všade. Zakuklili sa do všetkých úradov, stali sa z nich „biznismeni“. Veril som, že sa zmenia vzťahy medzi ľuďmi, to sa ale nestalo. Boľševici zostanú boľševikmi, aj keby fúriky padali.
Martina, 22 rokov, študentka, Nové Mesto nad Váhom: Že budem môcť konečne bez prekážok cestovať po celej Európe a po svete. Vyvíjalo sa to celkom sľubne, avšak posledné dva roky sa situácia dosť zhoršila. Nielen cestovné zdraželo, ale aj možností navštíviť západné štáty vzhľadom na zavedenie vízovej povinnosti (napríklad s Fínskom) ubúda.
Branislav, 26 rokov, programátor, Liptovský Mikuláš: Skutočne som očakával zvýšenie životnej úrovne, čo sa podľa mňa nestalo. Klientelizmus a korupciu v takejto miere som skutočne nepredpokladal, rovnako ako taký veľký počet komunistov na významných postoch. Myslel som si, že budeme, „viac v Európe“, teda jej integrálnejšou súčasťou, a pritom sme na tej istej úrovni ako pred desiatimi rokmi. V tomto ohľade sa nič nezmenilo.
Karol, 52 rokov, podnikateľ, Liptovský Mikuláš: Ja som čakal, že bude ešte horšie, ako je teraz. A že ten prechod bude oveľa bolestivejší, hoci aj teraz je ťažký. Menej komunistov som nečakal, lebo všetci sa tak rýchlo vymeniť nedajú. Máme príliš málo ľudí na to, aby sme ich mohli len tak odhadzovať.
Ján, 48 rokov, lekár, Liptovský Mikuláš: V prvom rade, že pomery v zdravotníctve sa zlepšia. V súčasnosti to ide v tejto sfére čoraz viac dole vodou. Myslel som si, že privatizácia bude prebiehať transparentnejšie a podnikatelia sa budú správať zodpovednejšie. Čo to znamená? Že privatitzéri budú viac vychádzať v ústrety svojim zákazníkom a budú korektní voči zamestnancom.
Mária, 65 rokov, dôchodkyňa, Bratislava: Mám taký nízky dôchodok, že sa z neho ani poriadne vyžiť nedá. A tí papaláši sa vozia na drahých autách a chodia kade-tade po svete… Viete, ja som už stará, ja moc toho nečakám, ale nechcem, aby sme tu žili v chudobe. Dúfam, že aspoň moje vnúčatá sa budú mať lepšie, keď budú dospelé. Také veľké sociálne rozdiely som nečakala.
