Pred desiatimi rokmi boli hlavnými aktérmi nežnej revolúcie študenti. Oni vyšli ako prví do ulíc. Dnešní vysokoškoláci v tom čase ešte drali lavice na ZŠ. Vybrali sme sa preto do Mlynskej doliny medzi nich a položili im nasledovnú otázku: „Ako s odstupom desiatich rokov vnímate 17. november 1989 a čo pre vás osobne znamená tento deň?“
Martina K., 21 rokov: Neviem posúdiť nejakú zmenu, pretože som bola pred desiatimi rokmi príliš malá. Ale určite je to lepšie, ako to bolo.
Juraj B., 24 rokov: Určite to bol významný zlom. Mal som vtedy skoro 15 rokov. Nechápal som všetko, ale prežíval som to veľmi intenzívne. S odstupom desiatich rokov viem, že november bol len začiatok a ešte bude treba prejsť dlhú cestu, čo ukázali aj posledné roky. Zdá sa mi, že na Slovensku existujú dva prúdy: jeden je k novembru až príliš laxný a dehonestuje ho a druhý extrém je jeho nadmerné vyzdvihovanie. Za desať rokov sa jednoducho asi nedalo urobiť všetko, čo by sme si želali. November si je dôležité pripomínať najmä pre mladú generáciu ako istý symbol. Naplnenie jeho idey bude v kompetencii až nasledujúcej generácie.
Lena Š., 20 rokov: Ja 17. november určite oslavovať nebudem. Podľa mňa sa nič nezlepšilo. Tak ako to sľubovali, to určite nie.
Ľubo K., 23 rokov: Niečo sa zmenilo k lepšiemu, niečo sa nezmenilo. Som rád, že sa to udialo, ale teraz by to už mohlo byť lepšie.
Róbert Ď.,27 rokov: Bez 17. novembra si ani neviem predstaviť svoj život, asi by som emigroval. V ten rok som zmaturoval a zhruba mesiac predtým som žil v Prahe. Bolo tam cítiť už taký iný vzduch. Keby sa to nestalo, emigroval by som.
Miro K., 22 rokov: Vnímam 17. november ako šancu na zmenu, ktorá sa uskutočnila pred 10 rokmi, a ktorá sa vlastne napĺňa až podnes.
Roman A., 21 rokov: Bola to veľká politická zmena a otvorili sa možnosti, najmä pre šikovných ľudí. Bohužiaľ s ňou prišli aj rôzne negatíva, čo je vidno aj okolo nás.
Roman Ľ., 24 rokov: Bolo to pekné. Bol som vtedy síce ešte na základnej škole, ale prežíval som to intenzívne. Dnes je to zasa v pohode, ale je to niečo úplne iné, ako som si vtedy myslel. Prečo je to tak, nad tým sa treba zamyslieť. To, čo ľudia vtedy čakali, bolo dosť utopické. Inak to preto ani nemohlo dopadnúť.
Barbara N., 22 rokov: Ja som sa tých udalostí nezúčastnila, vtedy to bolo na mňa ešte príliš skoro, bola som len na ZŠ. Vnímam zmenu, najmä v sociálnej sfére, ale skôr k horšiemu. Ako študenti nemám pocit, že máme nejaké väčšie práva a výhody, že máme možnosť komunikovať vôbec s akademickou obcou, atď. Skôr si myslím, že naopak.
Peter J., 19 rokov: Ťažko povedať, určite zmenu.
Rasťo K., 22 rokov: 17. november pre mňa nepredstavuje žiadny odkaz. Pre mňa je to normálny deň, bez nejakých osláv. Maximálne na čo reagujem, sú Študentské dni tento týždeň.
Ľubo S., 21 rokov: 17. november vnímam ako pozitívnu zmenu spoločenského zriadenia.
Jana A., 20 rokov: Vtedy som bola strašne malá, takže neviem tie zmeny vôbec porovnať. To, čo je teraz, vnímam ako niečo normálne, prirodzené. Prínos novembra vidím v tom, že sme sa otvorili svetu.
Martina F., 19 rokov: Aj keď viem, čo sa vtedy stalo, vlastne si to ani vôbec neuvedomujem. Pre mňa to znamená, že je voľno. Je to asi smutné…
Ondrej T., 20 rokov: Je desať rokov po novembri 1989, ale myslenie ľudí nedozrelo ešte natoľko, aby dokázali komunizmus odsúdiť a hlavne sa oslobodiť od komunistických praktík. Bolo by už načase začať robiť nejakú normálnu demokratickú európsku politiku.
