Analýza analýz analytikov

Slovensko prijme euro v roku 2009. Pred pár dňami nám dala na vstup do eurozóny zelenú Európska komisia, ktorá vo svojej správe konštatovala, že krajina plní Maastrichtské kritériá udržateľným spôsobom, a je teda pripravená stať sa štrnástou krajinou, v ktorej sa bude platiť eurom. Premiér Fico pri tejto príležitosti viackrát upozornil na to, že vláde sa to podarilo napriek tomu, že prognózy po jej nástupe v roku 2006 boli desivé a takmer nikto z citovaných analytikov v médiách vtedy neočakával, že sa jej to podarí. Práve naopak, priamo odporúčali odložiť tento cieľ na iný, „reálnejší“ termín. Tvrdili to bez toho, aby chvíľu počkali, aké kroky nová vláda urobí, aby sa detailnejšie pozreli na deklarované zámery novej koalície. Metóda strašenia je overená taktika boja proti oponentovi. Vyhlásiť, že ty sa o to nepostaráš, ty to nedodržíš, ty to pokazíš, je možno prípustné pre človeka, ktorý má málo informácií a úsudok stavia na iracionálnosti vlastného dojmu. Toto by však nemal byť postoj analytika. Je analytikom preto, že má dostatok informácií, vie ich kriticky zhodnotiť, problémy vníma s nadhľadom a dostupné fakty vie vyhodnocovať objektívne. To sa však, žiaľbohu, po posledných voľbách nestalo a naši analytici skĺzli do lacnej a neprezieravej rétoriky, ktorá nahrávala oponentom a porazeným vo voľbách. Keď sa pozrieme na analýzy vývoja z roku 2006, vidíme, že nikto vtedy ani len nepochyboval, že SMER je pre krajinu najväčšie zlo, že tu prišli rozvrátiť krajinu. Nikto vtedy neocenil formovanie politickej scény na štandardnú pravicu a ľavicu, bola iba štandardná pravica a zlá ľavica. Tento postoj však odmieta akúkoľvek pluralitu názorov a skvalitnenie diskusie. To znamená, že sa neposkytuje dostatočný priestor na vyjadrenie viacerých názorových strán a postojov a potláča sa demokracia. Nie je totiž jedna pravda, pravda sa skladá z viacerých názorov a najvhodnejšieho riešenia. Diskusia o kvalite súčasnej žurnalistiky je v plnom rozkvete, naplno sa ukazuje jej nekvalita, jednostrannosť a „proopozičnosť“. K tejto situácii v súčasnosti prispievajú aj nezávislí analytici, ktorí sa napriek svojej nezávislosti prikláňajú častejšie na pravicovú stranu. Po hmatateľných výsledkoch súčasnej koalície je však čas na sebareflexiu a priznanie svojho omylu mnohých odborníkov. Inak budeme musieť už čoskoro začať pochybovať aj o nezávislosti našej akademickej verejnosti a nezávislosti analytikov. Kvalita nestranného analytika by sa mala merať práve jeho schopnosťou predvídať udalosti, ale nie spôsobom maľovania čerta na stenu. Takýmto analytikom potom môže byť ktokoľvek z ulice, nie člen popredného inštitútu či nadácie. Volanie po pluralite je zatiaľ interpretované len ako zaujatosť novi-nárov voči vládnej koalícii, čo je však len dôsledok nekvalitnej práce inštitútov, ktoré médiá citujú. Odporúčanie Európskej komisie povoliť Slovensku vstup do eurozóny je možno vhodný podnet na zamyslenie sa ľudí, ktorí túto možnosť pred dvoma rokmi ani len nepripúšťali. Objektivita informovania by mala byť vo vyspelej spoločnosti prioritou. A vyspelou spoločnosťou už predsa sme, nie? Autorka je novinárka, študuje na EU v Bratislave