Pravicoví analytici sa už natoľko zamotali do služieb ideologického boja proti ľavicovej vláde, že sa prestali kontrolovať a bohapusto klamú aj o veciach, ktoré si možno pomerne ľahko overiť. Politický komentátor Hospodárskych novín pritom premiéra opakovane vyzýva, aby ich pozval do protikrízovej rady namiesto zamestnávateľov či bankárov. Okrem toho, že si nevšimol, že na expertnej úrovni v nej „analytici“ sú, aj z vystúpenia jedného z nich v médiách je jasné, že sa namiesto analýz sústreďujú skôr na zavádzanie verejnosti. V záujme koho?
Určite nie je ani v záujme vlády, ani slovenskej verejnosti, aby dostávala skreslené, nepresné, či dokonca úplne vymyslené informácie o opatreniach, ktoré sa prijímajú v iných európskych krajinách. Radovanovi Ďuranovi z inštitútu INESS však zjavne neprekáža takéto „informácie“ poskytovať.
Manipulácia namiesto faktov Svedčia o tom jeho slová v spravodajstve Rádia Expres. Podľa moderátorky vláda nehovorí pravdu, keď tvrdí, že „nikde neznižujú dane“. „V čase krízy siaha po takýchto opatreniach čoraz viac krajín,“ povedala moderátorka. Oprela sa pritom o tvrdenie R. Ďuranu, podľa ktorého „väčšina krajín pristupuje k znižovaniu daní na úrovni občanov, teda znižuje sa daň z príjmu, to je príklad Nemecka. Niektoré krajiny znižujú spotrebné dane, ako napríklad Veľká Británia, a Kanada a Rusko dokonca pravdepodobne znížia dane aj pre firmy.“ Všimnite si pritom, ako R. Ďurana manipuluje, keď „pravdepodobnosť“ podáva ako už istý fakt, ako argument na podporu svojho tvrdenia, že európskym trendom je znižovanie daní. Pravicový „analytik“ jednoducho musí manipulovať a nezastaví sa pri tom ani pred evidentnými klamstvami.
Skutočného analytika by muselo zaraziť už použitie slov „väčšina krajín“. Väčšina z ktorých krajín? Európskych, ázijských, členov OECD alebo iného zoskupenia? Už len táto nepresnosť stačí ako dôkaz, že R. Ďuranovi nejde o nijakú serióznu analýzu a z nej vyplývajúcu informáciu, ale o manipuláciu s cieľom presadiť isté rozhodnutia.
Najviac však zaráža prehľad skutočných opatrení, ku ktorým vlády v Európskej únii – väčšina členských krajín EÚ – pristupujú. Plošné znižovanie daní, dokonca priamych daní občanov, medzi nimi nenájdete. Veta „väčšina krajín pristupuje k znižovaniu daní na úrovni občanov, teda znižuje sa daň z príjmu“ je v príkrom rozpore s realitou, a to aj v prípade Nemecka.
Vyššie dane v Írsku a Pobaltsku Najkrikľavejším príkladom je Írsko, ktoré nám pravicová opozícia vytrvalo – dokonca ešte aj po prehratých voľbách – predhadzovala ako nasledovania hodný vzor. Teraz sa Íri topia v takých problémoch, o akých sa nám – našťastie – ani nesníva. Minulý víkend vyšli do ulíc tisíce zamestnancov vo verejnej správe, ktorí nesúhlasia s ožobračovaním, ktoré im pripravila írska vláda. Tá musí pristúpiť k opatreniam na záchranu verejných financií, ktorých výsledkom je zvýšenie – a nie zníženie – celkového daňového zaťaženia zamestnancov. Deficitný dôchodkový systém má zachrániť nová „dôchodková daň“, ktorá spôsobí, že v peňaženkách radových zamestnancov verejnej správy zostane v peňaženkách výrazne menej, než doteraz.
Írsko zvyšuje DPH z 21 percent na 21,5 percenta, tohtoročný rozpočet je nastavený na zvyšovanie daní, ani jedna nebola znížená, dane z príjmu sa pohybujú v rozmedzí od 20 percent do 41 percent, priame daňové zaťaženie fyzických osôb má dosiahnuť až 48 percent. Pritom všetkom vláda aj tak predpokladá rast zadlženosti štátu zo súčasných 24,8 percenta na rekordných 66,2 percenta HDP v roku 2012. A tohtoročný schodok štátneho rozpočtu má vystúpiť tesne pod 10 percent HDP! Talianska vláda navrhla odloženie platby DPH pre podnikateľské subjekty, no len v prípade krajnej núdze alebo v prípade hrozby bankrotu. Portugalská vláda o znížení daní z príjmu ani len nehovorí, pretože má nedostatok financií a deficit verejného rozpočtu je na hranici pravidiel EÚ.
Poriadne zvýšenie daní priniesol nový rok v pobaltských krajinách. Lotyšská vláda na základe požiadaviek MMF radikálne zmenila daňový systém s platnosťou od 1. januára, ktorého základom je zvýšenie základnej DPH z 18 percent na 21 percent a zvýhodnenej z 5 percent na 10 percent, o 18 percent je zvýšená spotrebná daň na benzín, o 21,2 percenta zvýšená spotrebná daň na naftu, o 100 percent zvýšená spotrebná daň na kávu a nealkoholické nápoje. V Estónsku okrem vyššej DPH majú aj vyššiu spotrebná daň z 13 percent na 18 percent, vyššie colné poplatky, pokuty, sankcie, ale aj ceny za vykurovanie, elektriku, vodné a stočné. No a Litve sa od nového roka zvýšila základná DPH z 18 percent na 19 percent, zrušila sa zvýhodnenú DPH na dennú tlač vo výške 5 percent, pričom daň z príjmu sa znížila na 21 percent z predošlých 24 percent.
Z „analytikov“ lobisti Ani vlády iných krajín nepripravili návrhy na plošné znižovanie priamych daní, ak to nemá byť istá forma kompenzácie za výrazné zvýšenie iných daní, odvodov či poplatkov. Príkladom je Dánsko, kde existuje návrh na zníženie dane z príjmov, ale vláda nad ním uvažuje iba ako nad kompenzáciou pri zavedení nových ekologických daní. Zaujímavé však je, ako zasiahla do bankového sektora: manažment bánk môže dostať bonusy maximálne do výšky 20 percent platu a banky si môžu z daňového základu odrátať iba 50 percent zárobku manažmentu (čo je vlastne zvýšenie daní pre banky).
Napokon – v Ďuranom uvedenom Nemecku navrhla vláda zníženie dane za motorové vozidlá pre podnikateľov, resp. zrušenie na určité obdobie, avšak iba v prípade, že podnikateľ kúpi nové auto. Počnúc rokom 2011 sa výška tejto dane bude vypočítavať podľa vzorca, ktorý bude zvýhodňovať autá s motormi s nízkym obsahom emisií CO2. A okrem toho nemecká vláda – podobne ako slovenská – prišla s vyšším nezdaniteľným minimom.
Ponúkať zmanipulované „informácie“ namiesto objektívnej analýzy svedčí o tom, že „analytici“ pravicových inštitútov sú v skutočnosti lobistami. A hádajte, čie záujmy „nezávislo“ obhajujú. Autor je ekonomický novinár
