Keď nedávno Bezpečnostná rada (BR) OSN jednomyseľne schválila rozsiahlu revíziu sankcií proti Iraku, ktorej cieľom je uvoľnenie toku civilných tovarov do krajiny pri súčasnom zachovaní skoro dvanásťročného vojenského embarga namiereného proti režimu prezidenta Saddáma Husajna, si mnohí vydýchli. Podľa litery dokumentu sa tak totiž na ďalších šesť mesiacov podarilo rozšíriť plán Ropa za potraviny, v rámci ktorého môže Irak „pod dohľadom OSN“ za predaj tejto nerastnej suroviny nakupovať potraviny, lieky a ďalšie tovary. No má to predsa len jeden háčik. Naozaj pod dohľadom Organizácie Spojených národov? Systém bez legálnej bázy Takmer tristostranový zoznam obsahuje položky, ktoré by sa vraj mohli po dovoze do Iraku zneužiť na vojenskú výrobu. Posledné slovo ako vždy má aj v tomto prípade Washington. A ten veru málokedy súhlasí s dovozom tovaru potrebným pre každodenný život Iračanov. Tým skôr, že pri dnešnej vyspelej technike sa skoro všetko, najmä ak hľadáme zámienku, dá použiť na výrobu vojenského materiálu a iných výrobkov určených pre armádu. Nehovoriac o tom, že už samotný fakt existencie systému sankcií sa zakladá na chybných základoch a zdôvodneniach, pretože nemá legálnu bázu. A tak zmeny majú nie jeden, ale celý komplex otáznikov. Napríklad, kto bude rozhodovať, ktorý tovar je určený civilistom a ktorý nie? Kto si zoberie na seba úlohu presne klasifikovať tovar podľa zneužiteľnosti v zbrojárskom priemysle? V takýchto prípadoch, aspoň doteraz, išlo vždy o veľmi subjektívne rozhodovanie. Samozrejme v súlade so „životnými záujmami“. Aj preto Irak ústami vicepremiéra Tárika Azíza pohrozil, že prestane spolupracovať s OSN v rámci tzv. programu Ropa za potraviny, ak sa USA pokúsia skomplikovať obnovenie spomínaného režimu na ďalší polrok. O ďalšom aspekte trefne napísal francúzsky denník Le Figaro, že prípadné americké pritvrdenie voči Bagdadu je aj na pôde OSN neudržateľné. Colin Powell ako víťazný generál z vojny v Perzskom zálive po nástupe do funkcie dokonca hovoril, že protiiracké sankcie potrebujú vzpruhu. Prezident George Bush sa o sankciách vyjadroval ako o deravom ementáli. Minister zahraničných vecí si však rýchle uvedomil, že je to v BR OSN neudržateľný postoj, pretože z pôvodne lojálnych pozícií začínala cúvať aj Veľká Británia. O zvyšok Powellovej názorovej premeny sa postarala jeho nedávna cesta po metropolách krajín Perzského zálivu a Blízkeho východu. Počas nej totiž pochopil, že túžba obchodovať, arabská solidarita i britsko-americká neústupnosť v otázke sankcií a izraelsko-palestínska kríza robia svoje a nahlodávajú izolovanosť Iraku, konštatuje francúzsky denník. Poľovačka na Husajna sa neskončila Napriek spomínaným „zmenám“ v systéme protiirackých sankcií USA neprestávajú s prípravou na vojenský zásah proti Bagdadu. Najviac im v žalúdku leží iracký prezident Saddám Husajn. Len tak mimochodom legálne zvolená hlava štátu. Možno, samozrejme, namietať, že spôsob jeho vládnutia je vzdialený demokratickým pravidlám riadenia štátu. Ibaže kto bol v krajinách Blízkeho a Stredného východu vie, že politické chápanie v týchto zemepisných šírkach, ako aj pohľad občana na politiku a jej tvorcov je na míle vzdialený nášmu európskemu videniu. A tak treba pristupovať k riešeniu irackého problému i k prípadnej zmene vo vedení krajiny. Washington však rovnako ako na Balkáne a nedávno v Afganistane pri plánoch skrývaných pod pláštikom ochrany svojich životných záujmov spomínané skutočnosti podceňuje. Presnejšie ignoruje. George Bush neprestáva poľovať na Husajna a ľudí z jeho okolia. Ako však nedávno konštatovali britské noviny The Guardian, Američania hovoria o zosadení Husajna už od augusta 1990. No aj po dvanástich rokoch trvania sankcií prezidenta Busha zväzujú tie isté nelákavé možnosti ako jeho otca. Akýkoľvek pokus o dobytie Iraku by si vyžadoval nasadenie pozemných vojsk o sile najmenej 250 000 vojakov a mohol by rýchlo prerásť do regionálneho konfliktu, do ktorého by bol vtiahnutý aj Izrael. Navyše, v takom prípade sa nedá vylúčiť použitie chemických alebo biologických zbraní a celkom určite by priniesol ďalšie obete na civilných životoch. Nejde tu iba o záujmy USA Podľa amerických plánov zohľadňujúcich všetky eventuality by takýto pokus mohol viesť k použitiu bojových jadrových bômb. Jedna z alternatív, konštatuje The Guardian, najatie náhradných síl ako v Afganistane, sa už vyskúšala. Nie práve s najlepším výsledkom, ak uvážime, že najhľadanejší „terorista“ sveta Usáma bin Ládin zostal nažive rovnako ako aj jeho organizácia, ktorá podľa najnovšieho vyjadrenia amerického viceprezidenta Dicka Chaneyho ohrozuje USA viac ako kedykoľvek predtým. A ďalší najčastejšie diskutovaný variant – prevrat podporovaný CIA s cieľom zosadiť Saddáma zvnútra? Stal sa iba zlým vtipom. Kým „silní“ tohto sveta nepochopia, že aj s najzarytejším protivníkom treba rokovať, problémy s Irakom budú pokračovať. Svet sa zmenil a rovnako sa zmenili aj možnosti Washingtonu. Hádam až tvrdá lekcia z prípadných chýb voči Bagdadu nakoniec pomôže prebudiť v hlavách amerických jastrabov cit pre realitu aj v politike. Tým skôr, že tu už nejde len o samotný Irak a milióny trpiacich Iračanov, ale aj o záujmy Ruska, Číny, Francúzska, Nemecka či Talianska. V neposlednom rade o záujmy arabského sveta. Pokračovanie započatým smerom môže priniesť USA jediné – úplnú izoláciu. A o to sotva ide miliónom Američanov.
