Amatéri v profesionálnych podmienkach a naopak

Som to, čomu sa zvykne vravieť rekreačný bežec. Dva až trikrát do týždňa chodím behávať na dunajskú hrádzu. Raz darmo, človek môjho veku musí nejako zhadzovať pribúdajúce kilá. Zatiaľ som zamestnaný, a tak nemám odvahu a možno ani dosť morálnej sily zhadzovať kilá štýlom žeriavničky US Steel Košice pani Cingeľovej, ktorá nielenže nezažila dvojnásobný plat sľubovaný premiérom Dzurindom, ale momentálne už nedostáva nijaký. Chodím k Dunaju pomerne pravidelne. Mám preto slušný prehľad o tom, kto tam doobeda beháva. Nedávno pribudol nový bežec. Najprv som netušil, kto to je. Pri derivačnom kanáli parkoval vládny bavorák a v ňom sedeli dvaja bodyguardi. Myslel som si, že na hrádzi je minister Lipšic – toho som tam už párkrát zazrel. Ale keď som sa vracal z behu, stretol som samotného zapoteného premiéra. To sa už medzitým zjavila pri bavoráku aj pani premiérová a pribudlo aj nové auto – zelenkavý luxusný terénny obrovitý Hummer, ktorý priviezol dva terénne bicykle, na ktorých ďalší dvaja ochrankári sprevádzali pána premiéra pri behu. Samozrejme, aj Hummer mal svojho vládneho šoféra. Netušil som, že také auto ako Hummer patrí do výbavy Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Doteraz som si myslel, že s takým monštrom jazdil na Slovensku iba istý notoricky známy mafián. Premiéra teda pri jeho športovaní sprevádzali okrem manželky, ktorá to robila asi zadarmo, piati ochrankári platení daňovými poplatníkmi, dve autá v hodnote cca 10 mil. Sk a dva bicykle, ktoré som síce bližšie neidentifikoval, ale predpokladám, že neišlo o hypermarketové modely za 3 000 Sk – verím, že k tejto cifre by sa pokojne mohla pridať jedna nula a možno aj prvé číslo násobiť dvomi. O čo tu ide, pochopil som až neskôr – pán premiér trénuje na Košický maratón! Podľa vlastného vyjadrenia tam hodlá dosiahnuť svoj najlepší premiérsky čas: „v Amerike som zabehol za 3:42, v Londýne za 3:36…“ Hodinová mzda ochrankára je podľa mojich vedomostí okolo 300 Sk. Ak teda predseda vlády na tréningu behá len polovicu zo svojho amerického času, je to 1:51 hod. Mzda piatich ochrankárov za 1 hodinu 51 minút sa teda pohybuje okolo 2 775 Sk. V deň, keď som ho doobeda stretol prvý raz, som sa zo správ dozvedel, že večer sa už nachádzal na dovolenke v Slovinsku. Dobre teda, povedal som si, ten tréningový beh bol možno už súčasťou dovolenky. Lenže minulý týždeň som ho stretol na hrádzi opäť. Bol štvrtok okolo desiatej doobeda – normálny pracovný deň… Ja viem, premiérova pracovná doba je flexibilná… Ale predsa, kto z vás má možnosť odísť si v normálnej pracovnej dobe zabehať? Počet ochrankárov i áut bol ten istý, akurát namiesto zelenkavého Hummera tentoraz bicykle priviezol modrý mikrobus, tuším značky Volkswagen. Vodič vládneho bavoráka mal, rovnako ako predtým, na očiach nepreniknuteľné tmavé okuliare, hoci počasie v oba dni bolo zachmúrené a nevľúdne, a tak na hrádzi okrem premiéra a mňa nebolo ani nohy. Tmavé okuliare v tmavom počasí však asi prispievajú k vyššej premiérovej bezpečnosti v cestnej premávke… Alebo, že by sa ochrankár inšpiroval americkými „ochrankárskymi“ filmami? Veď práve včera dávala ktorási televízia vari už po dvadsiaty raz film Bodyguard… Mimochodom, kedy (a či vôbec?) niektorá televízia pustí namiesto neustálych bodyguardských repríz Moorov film Fahrenheit 9/11, hovoriaci o Dzurindovom veľkom kamarátovi? Amatérsky športovec Dzurinda má teda na športovanie vytvorené profesionálne podmienky. Usudzujem tak podľa jeho sprievodu i podľa toho, že na Úrade vlády sa určite nachádza sprcha. Jozef Gönci, medailista z dvoch olympiád a profesionálny športovec, nedávno oznámil, že zváži, či bude ďalej reprezentovať Slovensko, pretože podmienky športu na Slovensku sú vraj biedne. Neviem, aké podmienky majú vytvorené slovenskí vrcholoví športovci, ale nazdávam sa, že iste nie najhoršie. A zároveň iste nie porovnateľné s vyspelým svetom. Nuž ale tak ako drvivá väčšina iných oblastí slovenského života zaostáva za vyspelým svetom, logicky musia zaostávať aj športové podmienky. Prečo by sa mali elitársky vyzdvihovať a preferovať práve športovci? Gönci hovorí, že na športoviskách chýbajú napríklad sprchy, pitná voda… Nuž neviem, maratónsky bežec sa pri výkone určite zapotí, ale potrebuje nevyhnutne po práci sprchu profesionálny strelec? A ak áno, tak potom nezávidím americkým „športovcom“ v horúcich púštnych podmienkach Iraku. Neviem, aké podmienky má vytvorené Gönci, ale už dávno pred jeho vyhlásením som s nevôľou sledoval informácie o tom, kto zo svetových športovcov koľko zarobí za to, že skočil vyššie, ďalej alebo nebodaj čímsi trafil do siete. Za svoj skok (trefu), ktorý neposúva ľudstvo dopredu, dostávajú športovci nehorázne vysoké sumy peňazí. Také, aké chirurg denne zachraňujúci ľudské životy či učiteľ vychovávajúci budúcich vedcov, filozofov, šíriteľov pokroku neuzrie za celý život. Za čo teda tie peniaze dostávajú? Za to, že sa zabavili, že si zašportovali? Netvrdím, že by štát nemal podporovať šport, ale aj športovci by mali poznať mieru odvíjajúcu sa od ekonomických možností štátu… A zároveň by podpora mala byť rozumne adresovaná… Je sympatické, že pán premiér (i keď so štátnou podporou) behá. Svedčí to o jeho dobrej kondícii a pevnej vôli. Obe tieto vlastnosti sú u politika dôležité – tvrdieva sa. Hoci Winston Churchil, „pán“ politik a profesionál na svojom mieste, bol pravým opakom športovca… Aktívnym športovaním pohŕdal, venoval sa nemiernemu fajčeniu cigár, pitiu tuhých mokov a priberaniu. Šport odmietal. Asi tušil, že skutočne profesionálne sa možno venovať len jednej veci. A tou bola v jeho prípade politika! Akísi odborníci zas vyrátali, že 33. prezident USA Harry Truman žil vďaka pravidelnému cvičeniu a polhodinke chôdze o dvadsať rokov dlhšie ako priemerný Američan. Aký to malo vplyv na kvalitu výkonu prezidentskej funkcie, neuvádza sa… Úprimne želám pánu predsedovi slovenskej vlády, ktorý sľuboval dvojnásobné platy, transparentnosť a neviem čo ešte, aby si behaním predĺžil život. Zároveň však dúfam, že si ním nepredĺži funkčné obdobie. Amatérov, ktorí za peniaze daňových poplatníkov uprednostňujú pred záujmami občanov vlastného štátu záujmy jeho neobčanov, ktorí nás zaťahujú do nezmyselných vojen a ďalšími spôsobmi amatérsky „športujú“, v profesionálnych podmienkach už bolo dosť. Autor je environmentalista

(Celkovo 12 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter