Je chyba, ak slovenská verejnosť vníma stav nášho vysokého školstva iba cez priezor rebríčka škôl tradične uznávaných vo svete a cez odsudok, že naše školstvo za nič nestojí. Ide o bezduché tvrdenia. Tento jav, opierajúci sa o čiastkové zistenia Akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR možno síce nazvať babským hodnotením, ale je doslova nemysliteľné, aby devalvoval vážne výsledky intelektuálnej práce na Slovensku. Platí princíp, že hodnota sa chváli sama.
Ide o statočné úsilie mnohých vzdelaných, mnohých výnimočne vzdelaných ľudí.
Pritom nikto netvrdí, že ide v tejto oblasti o bezproblémový stav – skôr naopak, je nutné viac než kriticky vyhodnotiť a vyhodnocovať vývinotvorné trendy, disparity a smerovania.
Ide o prácu s ľuďmi, a naozaj iba čas ukáže jej hodnotu. Niet lepšej praxe ako doslova dielenské vývojové metodiky vzdelávania – nazvime ich – on line. Ak to neplatí všeobecne, tak to zaručene platí v oblasti umeleckého školstva. Kedysi koncom sedemdesiatych rokov – pred zasadala Slovenská rada pre mladú umeleckú generáciu a v nej ministrovi Miroslavovi Válkovi radili, ako školovť elévi umenia a rodiace sa hviezdy – P. Dvorský, J. Bednárik, D. Kállay, atď. Tak bolo možné, že minister kultúry riadil umelecké školstvo s primeraným barometrom. A iba tak bolo možné, že vybudovali Vysokú školu výtvarných umení, že reštaurátori študovali v Krakove a maďarskí herci (aj) v Budapešti. A elévi umenia sa nestratili – tvoria. Nestačí však iba vybudovať inštitúcie. Spomínam to aj preto, aby sa nezdalo, že na Slovensku žijú v oblasti vysokoškolskej kultúry iba pozoruhodné a slávne medzinárodné prehliadky divadelných vysokých škôl z celého sveta garantované (profesorským zborom) poprednými umeleckými zjavmi Slovenska.
Niečo podobné ožilo na katedre kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pod egidou jej Kulturologickej spoločnosti. Nejde o zanedbateľný jav. Inicioval ho dnes jeden z najmladších pedagógov, PhDr. Jozef Leikert, s ktorého menom sa spájajú napríklad výstavy organizované v dávnych časoch v denníku Smena, a nedávno aj tradícia reprezentatívnych, najmä autorských výstav v Salle Terrene Prezidentského paláca v Bratislave. A práve on garantoval a inicioval vznik výtvarnej stránky protokolu prezidenta SR.
Na Filozofickej fakulte UKF v Nitre sa predstavuje hodnotný experiment – od konca októbra 2008, keď sa konala výstava Fantastické objavy – výstava grafickej tvorby Nade Rappensbergerovej, usporiadali tu aj ďalšie výstavy popredných slovenských výtvarníkov a výtvarných osobností. V Galérii na schodoch, kde originály výtvarných diel bdelo strážia študenti, vystriedali sa medzitým ďalší autori – výstavu malieb mal v novembri 2008 akademický maliar Ivan Kováčik, v decembri 2008 akademický maliar Marián Komáček. A vo februári tu slávnostne otvárali výstavu maliarskej tvorby jedného z najvýznamnejších žijúcich slovenských maliarov, ilustrátorov a grafikov akademického maliara Miroslava Cipára. práve jemu Kulturologická spoločnosť v Nitre udelila krátko predtým Cenu Pavla Štrausa, ktorej nositeľom je napríklad aj Pavol Hammel.
O výstavách v súvislosti s vysokoškolským štúdiom sa patrí vedieť, že vo vicekurátorskej úlohe obstáli poslucháčky a poslucháč 4. ročníka kulturológie v Nitre M. Chovancová, O. Krajan, V. Moravčíková E. Turanová, L. Tvrdoňová a B. Uríková.
