Hana má rada letiská. Letiská sú zvlášť atraktívne po tom, čo človek odovzdá batožinu, dostane palubnú vstupenku a prejde pasovou kontrolou do priestoru, kam vstupujú už len pasažieri. Vo vstupnej hale sa ešte potuluje hocikto. Napríklad otcovia so synmi, ktorí si sem prišli poobzerať letisko. Vyjdú na vyhliadkovú plošinu a dívajú sa na pristávaciu dráhu. Trochu ďalej tí, ktorí sem prišli niekoho čakať. Často len šoféri firiem, ktorí s ľahostajným výrazom stoja pred pochrómovaným zábradlím a v rukách držia ceduľu s exotickým menom. Tvária sa pritom, akoby si najradšej zapálili cigaretu. Vstupná hala letiska je rušná a vulgárna. Ale za pasovou kontrolou, v priestore, do ktorého sa dostanú len cestujúci s letenkou, sa začína ligotavý svet tých, čo lietajú. Žiarivý svet tých, ktorí majú dosť peňazí, aby lietali. Hana má rada letiskový komfort a dostupnosť čohokoľvek. Dostane tu, čo si len zmyslí. Všetci sa o ňu radi postarajú. Kedykoľvek môže na chodbe zastaviť pozemnú letušku v uniforme a hocičo sa jej opýtať. Letuška odpovie. Ak nebude vedieť, spýta sa do vysielačky, ktorú má zastrčenú za opaskom sukne. Nejako už odpoveď vypátra. Hana pritom nemusí robiť nič, len stáť pri nej a tváriť sa ľahostajne. Alebo ustarostene. Dokonca znechutene, že letuška nevedela odpovedať hneď. Môže sa pritom pozerať na hodinky a predstierať, že sa už veľmi ponáhľa. Otvoriť si fľašku s vodou, ktorú má v ruke, a upiť si z nej. Akože od nedočkavosti. Letuška odpoveď nakoniec vždy nájde. Milo ju Hane vysvetlí. Skontroluje, či má Hana dosť času a ukáže jej, ktorým smerom tam najrýchlejšie bude. Letiská sú miesta, kde človek nenesie nijakú zodpovednosť. Od chvíle, keď prejde pasovou kontrolou a vstúpi do výlučného priestoru, v ktorom sa už pohybujú len pasažieri lietadiel, sa nemusí o nič starať. Akoby ho nasal prúd vzduchu, ktorý ho bezpečne nesie správnym smerom. V dopredu presne stanovenom zreťazení úkonov sa dostáva krok čo krok ďalej. Vždy, keď Hana nakoniec priletí, vyzdvihne si pri pohyblivých pásoch batožinu a vyjde z letiska naspäť do vstupnej haly, dostane strach. Vie, že teraz sa o ňu už nikto nepostará. Na chodníkoch nestoja usmievavé letušky, ktoré by jej odpovedali na každú otázku. Letušky s vysielačkou, na ktoré by sa mohla spoľahnúť. Keď vyjde z letiska, zostúpi z idúceho pásu s jasne stanoveným smerom a musí kráčať sama. Ale nie je si istá, kam. Hana vojde do letiskových záchodov. Pri umývadlách si dievča v teplákovej súprave umýva zuby. Na pult z plastovej napodobeniny mramoru si rozložilo niekoľko obrúskov z recyklovaného papiera a na ne poukladalo svoje hygienické potreby. Zubnú pastu, cez ktorú opatrne preloží vlhkú zubnú kefku. Tak, aby sa hlavička kefky určite nedotkla imitácie mramoru. Fľaštičku s pleťovou vodou a vatové tampóny na čistenie tváre. Dievča je asi po dlhej ceste. Bavlnená látka teplákov je pokrčená a dievča je trochu strapaté. Za ním stojí opretý o stenu veľký ošúchaný batoh. Je otvorený, lebo dievča si z neho vybralo kozmetickú tašku, ktorú má teraz položenú na vrchu. Trčia z nej papierové vreckovky a gumový nafukovací polkruh, ktorý sa podkladá pod hlavu, keď si človek chce na ceste trochu pospať. Vedľa trčia z batoha biele slúchadlá od iPod-u. Na letiskách sú dva druhy ľudí. Jedni, ktorí cestujú. V pohodlných teplákoch. Ľudia, čo čítajú Kerouaca. A potom ľudia, ktorí sa potrebujú rýchlo dostať z miesta na miesto. Niektorí v oblekoch a ženy v silonových pančuškách, iní v texaskách a s čiernymi vyleštenými topánkami. Ľudia, ktorí keď doletia, vedia presnú adresu, na ktorú majú ísť. Keď čakajú na batožinu pri pohyblivých pásoch, sú netrpezliví. V presne stanovenom čase musia niekde byť. Niekto ich čaká. Nevedia sa dočkať, kým sa na páse objaví ich kufor. Kufor na kolieskach, ktorý na hladkej letiskovej podlahe ťahajú za sebou. Keď vyjdú z chráneného priestoru letiska, niekto ich čaká. Brat, ktorý sa presťahoval do inej krajiny. Do iného mesta. Ktorého už dlho nevideli. A ktorému sa teraz narodila dcéra. Preto sem prišli. Alebo šofér firmy. Títo ľudia uvidia na jednej z cedúľ svoje meno. Predstavia sa a podajú ruku. Nasadnú do auta a dajú sa niekam odviezť. Na vopred stanovenú adresu vo vopred stanovenom čase. Alebo nasadnú do taxíka a na lístočku, ktorý mali doteraz zastrčený v peňaženke, majú napísanú ulicu a číslo domu. Alebo názov hotela. Ukážu lístok taxikárovi, lebo adresu nevedia správne prečítať. Pokúšajú sa hovoriť po anglicky, ale taxikár zvyčajne nerozumie. Keď prídu na miesto určenia, vypýtajú si od taxikára účet, lebo cestu im niekto zaplatí. Ľudia v teplákoch sa pohybujú bezcieľne. Z letiska vyjdú pomalšie. Keď doletia, na letiskových záchodoch si ešte umyjú zuby. Využijú pohodlie, ktoré letisko ponúka. V cene letenky je aj možnosť používať letiskové záchody, čistiť si tu tvár pleťovou vodou a umývať si zuby. Použiť ľubovoľné množstvo obrúskov z recyklovaného papiera a naplniť si plastové fľaše pitnou vodou. Ľudia v oblekoch si neplnia fľaše vodou, ale napijú sa pri nádržiach s minerálkou, ktoré sú rozostavané po chodbách. Vezmú jeden z jednorazových pohárikov, napustia doň studenú vodu, napijú sa o pohárik odhodia do koša vedľa nádrže. Ľudia v teplákoch vyjdú z letiska a obzerajú sa okolo seba. Mesto, do ktorého prišli, im veľa ponúka. Musia sa rozhodnúť, čo si vybrať. Skúmajú spôsoby, ako sa dostať do centra. Pravidelnou autobusovou linkou alebo podzemnou dráhou. Pýtajú sa taxikára na cenu. Pýtajú sa rôznych taxikárov z rôznych taxislužieb a porovnávajú odpovede. Snažia sa dorozumieť sa ich rečou, hoci im to nejde. Je trochu mätúce, že dievča, ktoré Hana vidí na letiskovom záchode čistiť si zuby, je také úzkostlivo čistotné. Pohybuje sa tak, aby sa čo najmenej dotýkalo armatúry umývadiel a kamenného pultu okolo nich. Keď zastavuje vodu, stláča pochrómovanú páčku batérie lakťom. Nahne sa ponad umývadlo, až sa jej kraj trička takmer namočí pod prúdom vody. Lakťom stlačí páčku, otrasie si ruky a utrie do ďalšieho papierového obrúska. Hanu takmer prekvapí, že sa páčky dotýka nahou kožou. Má vyhrnuté rukávy, ale mohlo si ich predsa stiahnuť a chrániť si kožu pred špinou bavlnenou látkou. Berie z bledosivých obrúskov svoje hygienické potreby, po jednom ich starostlivo utiera a ukladá naspäť do kozmetickej tašky. Hane sa to zdá trochu nepoctivé. Kto chce byť cestovateľ, nemôže si čistiť tvár pleťovou vodou. A nemôže sa báť bacilov na armatúrach. (Pokračovanie v nasledujúcom čísle)
