Ali Farka Touré – legenda afrického blues

Ak by ste sa narodili v Afrike a vašim rodičom by sa už pred vami narodili potomkovia, ktorí by však predčasne zomreli, dostali by ste k menu zvláštnu prezývku. Tá by sa neskôr stala neoddeliteľnou súčasťou vášho mena. Ali Farka Touré (1939 – 2006), významný malijský gitarista, spevák a skladateľ, dostal meno Ali Ibrahim. Jeho rodičia sa pri výbere prezývky pre svoje, v poradí už desiate dieťa, rozhodli dať mu prezývku Farka, čo v preklade znamená osol – teda zviera, ktoré je známe svojou tvrdohlavosťou a nepoddajnosťou. Touré túto skutočnosť okomentoval náležitou poznámkou: „Dovoľte mi objasniť vám jednu vec. Som osol, na ktorého však nikto nevylezie.“ Ali Farka Touré je považovaný za prvého afrického bluesmana. Vo svojej tvorbe uprednostnil návrat k materinskej reči, preto zvyčajne spieval v jednom z niekoľkých afrických jazykov. Jeho hudba sa vyznačuje clivými, miestami až ťahavými pasážami tradičných arabských a malijských rytmov, zmiešaných s prvkami amerického blues, ktoré v súznení vytvárajú jeho taký nezameniteľný, priam hypnotický rukopis. Ali Farka sa narodil 31. októbra v Timbuktu (Mali) a prvú gitaru si kúpil ako dvadsaťdeväťročný na jednej z prvých zahraničných ciest v hlavnom meste Bulharska, v Sofii. V rovnakom čase sa zoznámil aj s americkou čiernou hudbou Johna Lee Hookera, Raya Charlesa a Otisa Reddinga, ktorí sa stali jeho vzormi a ktorých vplyv sa prejavil aj v Tourého tvorbe. Ako tridsaťjedenročnému sa mu naskytla možnosť pracovať v orchestri Rádia Mali, kde paralelne pracoval ako zvukový inžinier. Po rozpustení orchestra v roku 1976 vydal v štúdiách rádia svoju prvú platňu. Neskôr sa vydal na cestu do Paríža, kde vznikli ďalšie nahrávky. V roku 1987 nasledovalo prvé európske turné a následne koncerty v USA a Japonsku. Touré o sebe vždy vyhlasoval, že je v prvom rade farmár a cítil sa zodpovedný za zlepšenie poľnohospodárskych a sociálnych podmienok vo svojom regióne. Bol dokonca zvolený za primátora obce Niafunké, kde investoval vlastné finančné prostriedky do vybudovania ciest a na zabezpečenie obce elektrickou energiou. Vydal niekoľko úspešných albumov, ako napríklad Talking Timbuktu (z ktorého skladba Diaraby odznela v relácii Geo-quiz rádia BBC), In The Heart of the Moon, či posledné album Savane, ktoré vyšlo posmrtne v roku 2006. Tourého pieseň Diaraby sa objavila napríklad aj ako soundtrack k jednému z filmov talianskeho režisér Bernarda Bertolucciho. V súčasnosti uplynulo dačo vyše roka od Tourého smrti – hudobník zomrel v marci minulého roku v Mali. Jeho zvláštne zafarbený hlas a nádherný, pre nás taký tajomný a zároveň príťažlivý jazyk v ktorom spieva, dáva každej jeho skladbe nádych mantry, či dokonca zaklínadla. Jeho hudba vychádza zo srdca a vypovedá o inom svete, o inej kultúre, ktorá nám práve tým, že sa líši od tej našej, dovoľuje spoznať, kto vlastne sme. Autorka vyštudovala filozofiu