V auguste sme ako každý rok vyšliapali s priateľmi z liptovskej obce Lisková na najkrajší slovenský vrch Choč. Pán starosta Ján Lauko pozdravil rodákov i prišelcov, potom sa recitovalo, spievali sa národné piesne Otče náš, vyslyš nás a Kto za pravdu horí. A potom sme zostupovali z vrchu a na konci túry boli pri chate Dvorských odmenení gulášom, Hankinými a Bohušovými makovníkmi a meteníkmi.
Tak ako každý rok, už skoro štvrťstoročie. Ľudia, statoční strojní Liptáci akoby ich do svojej básne zapisoval Sládkovič, ktorí by bratislavským povýšencom nestáli ani za slovo, žijú svoj život poctivo, bez ohľadu na režimy. Keď spolu kráčame na vrchol hory, zavše si spomeniem na Vladimíra Vysockého:
Aký druh je tvoj druh?
Je to naozaj druh, či vzduch?
Kde to zistíš, keď nieto váh,
čo by zvážili vzťah? Riskuj!
Vezmi ho na štíty!
Ale všade buď s ním i ty!
S ním sa spoločným lanom zviaž.
Zistíš hneď, čo je zač.
Vladimír Vysockij, z ktorého Piesne o priateľovi som citovala (preložil ju Ľubomír Feldek), hovorieval, že v horách sa správajú ľudia úplne inak ako na rovine. Potvrdzujem. Už štvrť storočie stretávam pod Chočom a na Choči ľudí, ktorí nezvyknú fňukať, ktorí sa nezľaknú prvej prekážky, ktorí vedia kráčať za svojím cieľom, ktorí vedia, že chlieb je všade o dvoch kôrkach, a preto sa tak ľahko nedajú omámiť pozlátkami.
Starostu poznám toľko rokov, koľko šliapem na Choč. O svojich Liskovčanoch sa vyjadruje, akoby rozprával o svojej najbližšej rodine. Celú obec predstavuje, akoby hovoril o rodnom dome. Pozná každú múranicu, každú drevenicu, príbehy a osudy jej obyvateľov. Nikdy som nepočula, aby sa nad niekoho vyvyšoval, a nikdy som ho nevidela, aby niekoho ponižoval.
Na neho a na tých Liptákov, Spišanov, Gemerčanov, Zemplínčanov, Šarišanov, Turčanov, alebo aj Záhoranov myslím, keď tak často počúvam, kto sú „ficovoliči“ (s tým typickým výrazom, že im je z nich „na pogrcanie“).
Na nich myslím. A na tých od nás, z Gelnice. A na tých zo siedmich vyšších územných celkov, ktorí volili v posledných voľbách svojich „županov“. Takých odlišných od bratislavského! Na nich myslím, keď na nich bratislavskí kaviarenskí „intelektuáli“ s pohŕdaním pľujú. Oni o takých voličov nestoja!
Ale stoja voliči o takých intelektuálov?
Čo im ponúkajú, okrem pohŕdania? Lístok na vlak do Liptova a na Spiš (a inde na Slovensko, kde sú takí „zadubení“ voliči ) nie je taký dramaticky drahý, aby si bratislavskí kaviarenskí vševedkovia nemohli urobiť výlet. Choďte, a pozrite sa.
Ale ľud, ktorý sa sociálnym inžinierom nehodil, chceli vymeniť už komunisti na konci jednej éry.
