Predpokladať, ako sa bude vyvíjať politická scéna v roku 2015, je vždy tak trochu veštením z gule, ale niektoré trendy sú jasné a je veľmi pravdepodobné, že sa aj naplnia.
Z medzinárodno-politického hľadiska to bude rok pokračujúcej krízy na Ukrajine. Potvrdí sa, že sankcie proti Rusku nepovedú k žiadnym politickým zmenám. Rusko ekonomicky poškodia, rovnako však poškodia aj krajiny, ktoré ich uvalili. Sankcie sú palicou s dvoma koncami. Preto možno v priebehu roka alebo aspoň jeho koncom aj viacerí európski politici začnú prehodnocovať ich zmysel a účinnosť a potichu ich budú rušiť. Dnes totiž majú jediný cieľ – oslabiť Rusko a tým nepriamo posilniť dominanciu USA. Ako som už spomenul, sankcie poškodzujú aj tých, čo ich vyhlásili a keďže objem obchodu medzi Európsku úniou a Ruskom je 12,5-krát väčší než medzi USA a Ruskom, je jasné, že v celej kauze hrajú európski politici úlohu užitočných idiotov (pre USA) s tým, že politicky na tom budú profitovať len USA. Čím skôr si to európski politici uvedomia, tým lepšie.
Čo sa týka Ukrajiny, tam sa až v nasledujúcom roku naplno prejavia „reformy“ Jaceňukovej vlády pod kuratelou MMF, Svetovej banky či iných veriteľov. To môže viesť len k ďalšej radikalizácii obyvateľstva a nárastu popularity rôznych extrémistických fašizoidných zoskupení. Samozrejme, konflikt na východe Ukrajiny bude zmrazený, bez nádeje na všeobecne akceptované riešenie.
Paradoxne najzásadnejšia udalosť, ktorá ovplyvní budúcnosť eurozóny, sa udeje už 25. januára, kedy sa uskutočnia predčasné voľby v Grécku. Je veľmi pravdepodobne, že ich vyhrá radikálne ľavicová Syriza, ktorá odmietne terapiu naordinovanú Európskou úniou, resp. ECB, MMF či Svetovou bankou. Tým pádom sa Grexit (odchod Grécka z eurozóny) môže stať realitou. S tým sa viac menej počíta, problém je však v tom, že Grexit môže spôsobiť dominový efekt. Grécko môžu nasledovať Španielsko, Portugalsko, predovšetkým však Taliansko a to by už predstavovalo vážny problém. Je teda takmer isté, že diskusia o eure a jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre južných členov Európskej únie bude plniť prvé stránky novín a bude top agendou európskych politikov.
Ďalšou udalosťou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní vývoj v Európskej únii, budú aprílové voľby v Británii. David Cameron totiž verejne vyhlásil, že ak vyhrá voľby, už budúci rok vypíše referendum o zotrvaní Británie v Európskej únii. Je jasné, že tým chce robiť nátlak na Nemecko s cieľom upraviť mechanizmy, podľa ktorých dnes funguje Európska únia. Ukazuje sa však, že táto hra nervov mu nemusí vyjsť, keďže Merkelová jasne vyhlásila, že Nemecko nemá záujem na zotrvaní Británie v Európskej únii za každú cenu.
Ak máme odhadovať, ako sa bude vyvíjať slovenská politická scéna, tiež tam môžeme vidieť viacero trendov. Ukázalo sa, že pravica ani zďaleka nevyužila potenciál, ktorý mala po prezidentských a európskych voľbách. Radoslav Procházka ako potenciálny vyzývateľ Fica a vodca novej pravice skončil po jednom neopatrnom rozhovore s kolegom Matovičom. Ak neurobí sériu fatálnych chýb, je celkom možné, že sa jeho Sieť bez problémov so ziskom plus-mínus 10 % dostane do parlamentu, ale to je tak asi všetko. Nad Lipšicovou Novou či Sulíkovým SaS, nehovoriac o SDKÚ už dávno zvoní umieračik a zachrániť ich môže len akýsi nepredvídateľný zázrak. Pravica zo zúfalstva nad svojím neutešeným stavom sa namiesto sebareflexie rozširuje delením. Babitzovej Šanca je veľmi malá, rovnako tak žiaden veľký politický Skok nemožno očakávať od liberála Miškova. Hlinov projekt Občania nemôže so samostatným politickým prežitím počítať ani v najbujarejších snoch.
V politických kuloároch sa tak špekuluje o inom bizarnom projekte. Všetci politickí skrachovanci (Lipšic, to čo ostalo zo SaS) by sa mali do parlamentu dostať na chrbte Matovičovho OĽaNO. Je to tak trocha déjà vu z roku 2012, kedy si Matovič tiež na kandidátku pozval politické fosílie z OKS či KDS, keď však pochopil, čo urobil, celý projekt skrečoval, možno práve to mu zachránilo vlastné politické prežitie. Tak nám ostáva len dúfať, že aj toto dopadne rovnako.
Komentár vyšiel aj v SNN
