Napísať fejtón či glosu, ktoré by boli aj vtipné, je niekedy drina. Obdivoval som preto Arta Buchwalda, ktorý písal fejtóny do International Herald Tribune skoro každý deň. Pritom sa vôbec neopakoval. Na to už musí mať človek riadny kus invencie. Tie jeho fejtóny kedysi vychádzali aj v slovenskom preklade na stránkach Národnej obrody. Buchwalda som si obľúbil do takej miery, že som si jeho článočky aj vystrihoval. Čas od času ich vytiahnem zo šuplíka a dobre sa na nich pobavím. Musím povedať, že ani po toľkých rokoch nestratili nič zo svojej originality. Po rozume mi stále chodí príbeh o tom, „Ako si George Bush grcol“. Samozrejme išlo ešte o Busha seniora. Buchwald v ňom opisuje náročnú cestu do Japonska, kde prezident USA viedol ťažké rokovania o kvótach na dovoz áut. Po nejakej recepcii mu asi dobre nesadlo japonské jedlo (pravdu povediac ani ja už nikdy v živote nevyhodím peniaze za nejaké suši, niet nad pečenú kačku s knedľou a kapustou!) a tak urobil bééé. To sa stáva každému. Buchwald takýto jednoduchý príbeh rozvinul do veľmi úsmevnej polohy, pričom dôvod nevoľnosti hľadal skôr v japonskej kvalite a produktivite pri výrobe áut a americkej neschopnosti. Dosť bolo o Buchwaldovi. Minulý týždeň nám slovenský prezident naservíroval takú zábavnú šou, že nám veru žiadneho fejtónistu netreba. Kto si zapol televíziu TA3, musel sa nad tým rehotať, až ho brucho bolelo. Schusterove predstavy o zjednocovaní Európy boli, slušne povedané, postavené na hlavu: „Keď budeme žiť iba na svojom území, bolo by to zle.“ Alebo: „Ak budeme stále prepočítavať euro ku korunám, tak zostaňme doma.“ A či sme my všetci hlupáci? Veď naše zdravotné sestry už dávno pochopili, že nemôžu žiť iba na „svojom území“, a preto húfne odchádzajú do Čiech, ale aj do Rakúska či Nemecka. Možno, keď sa nabudúce prezident opäť vyberie do viedenskej AKH, bude ho ošetrovať slovenská sestrička. A vari mu aj vysvetlí, že ona už veru nemusí prepočítavať euro ku korunám… A možno sa pánovi prezidentovi vráti súdnosť a začne dôverovať aj slovenských lekárom. Veď aj profesor Graninger sa na margo slovenských kolegov vyjadril, že v AKH boli prekvapení, „aké boli všetky vyšetrenia kvalitné“.
