Zákon o vysokých školách potrebuje doplnky a zmeny. Ministerstvo školstva ho pripravuje starostlivo. Má byť kompatibilný smerom dovnútra aj von, majú v ňom rezonovať zásady humanizmu a demokratizmu v celoživotnom vzdelávaní, ale i v kvalite budovania vysokoškolskej vzdelávacej štruktúry.
Napriek cenným intenciám a tendenciám, ktoré v pripravovanom zákone prevládajú, zdá sa, že MŠ SR v ňom málo zohľadňuje fungovanie terajšej legislatívnej normy. V niektorých dôležitých právach a povinnostiach vysokých škôl a fakúlt je veľa liberalizácie.
Štát s právom kontroly
V diskusii viackrát zaznelo, že štát nemá právo prostredníctvom správnej rady vyhodnocovať hospodárenie vysokej školy s majetkom a financiami. Má, veď prispieva na ich fungovanie, a keby aj nie, nech si nájde akúkoľvek formu, no tohto mechanizmu sa nesmie vzdávať. Nie všetky fakulty v rovnakej miere efektívne využívajú financie a dôsledne nevyužívajú vnútorné rezervy. Iné zase aj hospodária, aj využívajú, ale i tak majú obrovské problémy. V takýchto prípadoch by mal mať štát právo kontroly a konať podľa situácie.
Fakulta nemá na základe prebiehajúcich procesov dostatok prostriedkov, no stopercentné odmeny vo výške platu existujú. Nejde o to, že to jej pracovníkom nepatrí, tak by to malo byť, no účelnejšie nakladanie s prostriedkami by prinieslo aj iný efekt. Dostatočnou zábezpekou správneho hospodárenia vysokých škôl sú akademické senáty (AS) s právom kontroly. Nemôžu ho však uplatniť z viacerých dôvodov. Keď niektorý dekan takúto správu predkladá, bijú hromy-blesky. Veľkou odvahou je spýtať sa na viaceré položky – nasleduje krik. Najhoršie je to na malých, odborne slabo vybudovaných fakultách. Tam sú obyčajne členmi senátu, za výdatného a masívneho pôsobenia vo voľbách do AS dekanovými prisluhovačmi, zvolení odborní asistenti, prípadne docenti a profesori po 65. roku života. Pracovné zmluvy na dobu určitú urobia svoje. Dekanovi v takýchto situáciách stačí zdvihnúť prst, čo aj často využíva.
Manipulácia (nepredĺženie pracovnej zmluvy, osobné hodnotenie, odmeny, kvalifikácia atď.) pracuje naplno. Poznám však aj fakulty, kde je spolupráca dekana a AS vzorná. Žiaľ, sú i také prípady, keď senát po zvolení dekana treba rozpustiť, lebo členom AS, ktorí sa odvážia zdvihnúť hlavu, sa ujde pokory, urážok a obmedzení v plnej miere. Senáty nepredkladajú rozvojové plány fakulty, prijímanie pracovníkov a pod. Niektoré nemajú ani takých členov, ktorí sú schopní kontrolovať hospodárenie fakulty.
Rektor, dekan, senáty
Do právomoci fakúlt nemá právo zasahovať rektor ani senát, a tak zápisnice zo zasadnutia AS odpočívajú v zásuvkách i s mnohými dobrými nápadmi a podnetmi. Neexistuje ani prepojenie medzi fakultnými a univerzitnými senátmi. Takto dekan za dve štvorročné funkčné obdobia dokáže fakultu úplne odborne zdecimovať. Preto by sa funkčné obdobie rektora a dekana nemalo meniť. Pre menšiu manipuláciu by prodekani a vedúci katedier mali mať iba štvorročné funkčné obdobie.
Právomoci dekana sú neobmedzené a fakulta je v jeho rukách ako list zo stromu vo vetre. Myslím na typ dekana, ktorý sleduje záujmy fakulty takýmito postupmi: prodekani sú len odborní asistenti, zo siedmich vedúcich katedier sú piati odborní asistenti, polovica vedeckej rady je zložená z odborných asistentov. Profesori a docenti znehodnotili kredit fakulty pred verejnosťou.
Na štátnych skúškach by mal byť prítomný zástupca ministerstva. Keby tam bol, iste by docent z výtvarnej výchovy nebol predsedom komisie pre obhajobu diplomových prác na katedre slovenského jazyka. Na štátniciach by neskúšala odborná asistentka, ktorá je na fakulte pol roka, a dekan by nepovoľoval vo svojej objektívnosti za predsedu komisie na štátnice profesora z inej katedry.
Pretrvávajúce maniere
V zmysle demokratických princípov dekan nepredĺži profesorovi po 65. roku života pracovný pomer, lebo kandidoval na dekana s tým, že to nič nezmení na ich vzájomných vzťahoch. Na katedre zostali len odborní asistenti. Fakulta bola celý semester bez garanta doktorandského štúdia a na prijímacích pohovoroch bol bez poverenia MŠ predsedom prijímacej komisie do doktorandúr dekan, docent a členmi komisie boli dvaja odborní asistenti, prodekani. Garant doktorandského štúdia a predseda prijímacej komisie naň nemá nijaké právomoci. Na prijímacie skúšky ho dekan pozve ako každého iného člena komisie. Podľa takýchto praktík školiacim pracoviskom môže byť každá fakulta. Nepoznám fakultu, na ktorej by nebol dekan. Na čo je tam potom profesor, ktorý garantuje doktorandské štúdium? Takýto dekan si dovolí navrhnúť, aby predseda podpísal prijímacie pohovory na doktorandské štúdium, hoci sa mali udiať bez jeho účasti.
Ministerstvo by v pripravovanom zákone o vysokých školách malo dôkladne zvážiť, či ponechá rozhodovať o vzniku nových fakúlt rektoráty a AS. Už isté skúsenosti z takýchto postupov sú. Kto bude financovať takto vzniknuté školy? MŠ SR alebo rektoráty na úkor už existujúcich fakúlt v rámci vysokých škôl. Dekan by pritom mal mať aj mravný rozmer: sledovať ciele fakulty, a nie osobné záujmy. Prenasledovať tých, čo majú iný názor ako dekan, môžeme označiť ako pretrvávajúcu metódu na každom pracovisku. Na koncepciu to však nestačí. Takéto extrémne prípady by mali podnietiť MŠ i akreditačnú komisiu, aby hľadali mechanizmy a riadili vysoké školy v zásade paragrafu 3, odseku d: „Využívanie akademických slobôd a práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a správnym poriadkom.“ Teda využívanie, nie zneužívanie.
Autor (1933) bol profesor na Prešovskej univerzite
