Vydávanie literatúry, ktorá sa zvykne označovať ako humanitná (v tomto texte budeme brať zreteľ hlavne na oblasť filozofie, psychológie, sociológie, histórie, estetiky a spoločenskovednej esejistiky), má na Slovensku niekoľko špecifík. Pozrime sa na ne postupne.
Až do roku 1989 sa u nás mohla vydávať len literatúra, ktorá konvenovala s dominujúcou politickou líniou niekdajšieho Československa. To znamená, že prakticky nič z nemarxisticky orientovanej západnej humanitnej produkcie u nás nemalo šancu vyjsť. Nikdy však nič neplatí stopercentne. Dokladom tohto tvrdenia je aj dlhoročná existencia edície, o ktorej možno povedať, že nemala v Československu obdobu. Konkrétne mám na mysli Filozofické odkazy, ktoré vydávalo vydavateľstvo Pravda. Okrem klasických filozofických diel (Kant, Hegel, Aristoteles, Fichte, stoici…) sa v tejto edícii podarilo vydať aj pár aktuálnych a mimoriadne súčasných diel, ktoré s marxizmom príliš veľa spoločného nemali. Za všetky možno menovať napr. Wittgensteinove Filozofické skúmania. Druhým dielom, ktoré si na tomto mieste zaslúži zmienku, je monumetnálna 10-dielna Antológia, v ktorej postupne vyšli ukážky prakticky zo všetkých ťažiskových filozofických diel od antickej filozofie po súčasnosť. Edíciu Filozofické odkazy a 10-dielnu Antológiu na tomto mieste spomínam z jednoduchého dôvodu: Ich zánikom (v prípade Filozofických odkazov), resp. úspešným zavŕšením (v prípade Antológie) sa skončila akákoľvek snaha o systematické vydávanie humanitnej literatúry na Slovensku. A to je prvá charakteristika situácie, v akej sa vydávanie tohto druhu literatúry na Slovensku na začiatku tretieho tisícročia ocitlo. Absolútna nesystematickosť Kým u našich západných susedov existuje niekoľko špecializovaných vydavateľstiev na tento druh literatúry (Oikúmené, Hermann a synové, Portál…, plus výrazne vyprofilované edície vydavateľstiev ako Academia, Prostor, Mladá fronta, Votobia, Lidové noviny a pod.), u nás, čo do rozsahu a obsahu, nič podobné nenájdeme (azda s výnimkou vydavateľstva Kalligram – k tomu sa však dostaneme neskôr). Archa navŽdy stratená Treba však pripomenúť, že určitá snaha tu bola. Tá sa však začala a skončila spolu so založením a zánikom vydavateľstva Archa. To si získalo v prvej polovici deväťdesiatych rokov popularitu nielen cez úsilie vydávať vysokokvalitnú humanitnú literatúru za rozumnú cenu (edícia Filozofia do vrecka s autormi ako Deleuze, Barthes, Chomsky, Lotman, ale aj Kant, Nietzsche, prípadne Ortega y Gasset a mnoho ďalších), ale aj knihami väčšieho rozsahu – možno spomenúť antológie Za zrkadlom moderny, Filozofia prirodzeného jazyka, Derridove Texty k dekonstrukci, Giddensov Úvod do sociológie, zborník najvýznamnejších liberálnych mysliteľov pod názvom Sloboda a spravodlivosť a pod. V neposlednom rade si pozornosť zaslúži aj medzinárodná edícia Majstri vied, v ktorej vychádzali aktuálne populárno-náučné diela empirickejšie zameraných autorov (zo zaujímavých titulov tejto edície možno spomenúť Posledné tri minúty Paula Daviesa, Pôvod vesmíru Johna D. Barrowa, Plán a účel v prírode od Georgea C. Williamsa etc.) Snaha vydavateľstva Archa bola chvályhodná, vydavatelia však nezvládli jeho manažment a Archa sa pomerne rýchlo rozpustila v mori dlhov. Neskončili tam však všetky jej projekty. Osamelí bežci z Kalligramu? V niektorých z nich viac či menej úspešne pokračuje už zmienené vydavateľstvo Kalligram – a tak sa po dlhšom čase opäť na pultoch slovenských kníhkupectiev objavili knihy z edícií Majstri vied, resp. Filozofia do vrecka. Je tu však jeden podstatný rozdiel – kým knihy z pôvodnej edície sa pohybovali na hranici cca 50 korún, v obnovenej edícii v Kalligrame je ich cena približne troj- až štvornásobná. Z pôvodného zámeru Archy sprístupniť hlavne mladým ľuďom a študentom myšlienkovo podnetné a aktuálne diela špičkových mysliteľov teda priveľa nezostalo – máloktorý zo študentov si totiž môže dovoliť dať napríklad za 150-stranovú knižôčku esejí Georga Henrika von Wrighta vo vreckovom formáte 220 korún. Najmä ak si človek túto cenu porovná s cenou kníh z obnovenej edície Majstri vied (približne 250 až 300 korún). Napriek tomu však treba aspoň oceniť snahu Kalligramu, ktorý v pokuse o systematické vydávanie humanitnej literatúry zostáva na Slovensku viac-menej osamotený. (Zlyhali pokusy o znovuvydanie 10-dielnej Antológie, pokus o vydanie tzv. Malej antológie z diel filozofov, SPN, sa skončil absolútnym fiaskom, Malá antológia filozofie XX. storočia z Irisu začala pomerne nepochopiteľne Pragmatizmom a ďalej sa už nikdy nedostala, veľké encyklopédie a aktuálne slovníky s niekoľkostostranovým rozsahom, ktoré poskytovali slušný prehľad v danom vednom odbore, aké v susednej ČR vydávalo napr. vydavateľsvo Victoria Publishing – 400-stranový Sociologický slovník, vyše 1000-stranová Psychológia od Atkinsona a kol., Encyklopedie estetiky a pod., sa v slovenčine vôbec neobjavili. Na tomto mieste možno aspoň spomenúť snahu Slovenského spisovateľa vydávať dielo Sigmunda Freuda vo forme Vybraných spisov – to svojho času prebralo štafetu po zaniknutom vydavateľstve Danubiapress. Chýbajú osobnosti Možno aj tento fakt je symptomatický pre vydávanie humanitnej literatúry na Slovensku a odráža ďalší obrovský neduh – nazval by som ho absenciou osobností na strane vydavateľov. V podstate pomerne malá skupina intelektuálov (a ľudí schopných zohnať granty) určuje, čo na Slovensku v tejto oblasti vychádza. Tí si „obsadia svojich vydavateľov“ a prostredníctvom nich sa snažia presadiť knihy, ktoré považujú z hľadiska svojho individuálneho vkusu za zaujímavé. V tejto oblasti takisto absentuje systematickosť a pokiaľ je autorovi tohto textu známe, pri žiadnom vydavateľstve, ktoré sa aspoň sčasti venuje tomuto druhu literatúry neexistuje (resp. v praxi nefunguje) redakčná rada, ktorá by ako kolektívny orgán formovala a profilovala edície a čiastočne eliminovala vplyv niektorých charizmatických osobností, ktorý napriek tomu, že je mienený (a vedený) tými najlepšími úmyslami, sa v konečnom dôsledku môže stať priveľmi jednostranným, a teda kontraproduktívnym. Ako si privyrobiť na študentoch Pokiaľ ide o osobnosti, je tu aj ďalší problém – tzv. povinná literatúra, ktorá je nevyhnutným podkladovým materiálom pre úspešné absolvovanie skúšky v mnohých odboroch na mnohých fakultách. Princíp je jednoduchý – konkrétny docent, ktorý má to šťastie, že prednáša pred rozsiahlejším auditóriom (napr. v odboroch ako právo, ekonómia, psychológia a pod.), napíše knihu, ktorá je v konečnom dôsledku len enumeráciou najrozličnejších delení, definícií a prehľadov teórií z daného predmetu s odborným vkladom zostavovateľa konvergujúcim k nule. Následne sa dohodne s niektorým vydavateľstvom, ktoré „knihu“ vydá a po vydaní sa ocitne na zozname povinnej literatúry pre daný predmet. Autor má honorár a vydavateľ zabezpečený odbyt – inak povedané – aj vlk je sýty aj ovca zostane celá. Okrem (často) suterénnej kvality takýchto materiálov sú priamo škodlivé aj kvôli tomu, že nútia študentov, aby sa namiesto kreatívneho myslenia sústredili na bezmyšlienkovité memorovanie množstva faktov, ktoré následne nie sú schopní vkladať do súvislostí (a nikto to od nich ani nechce!). Práve opísaný fenomén bohužiaľ nie je výnimkou – na mnohých fakultách je skôr pravidlom. Stačí sa spýtať študentov zo spomínaných odborov. Stále chýbajú ťažiskové diela Ďalším významným problémom vydávania humanitnej literatúry na Slovensku je ešte stále absencia mnohých ťažiskových diel. Ich nedostupnosť je nielen vizitkou našej kultúrnosti, ale často je tu aj praktickejší problém – pojmová nejednotnosť. Ťažiskové diela často novo formujú slovník daného vedného odboru, definujú nové pojmy a reinterpretujú niektoré staršie. V tomto prípade blízkosť susedných Čiech hrá ambivalentnú úlohu. Použijem veľmi nevedecký a trochu zavádzajúci spôsob argumentácie založený na hrúbke kníh. Znie to asi čudne, ale má to svoje praktické opodstatnenie. Veď kto si na Slovensku dnes dovolí vydať (a zaplatiť autorské práva, preklad a tlač) takých rozsiahlych kníh, akými sú napríkad Jakobsonova Poetická funkcia, Husserlova Fenomenológia, alebo Schopenhauerov opus magnum Svet ako vôľa a predstava? Ak sa k tomu na Slovensku aj niekto odhodlá (ako v prípade Štrukturálnej antropológie Léviho-Straussa), tak to neraz nedopadne dobre. V prípade tejto dvojdielnej publikácie prekladateľ azda podcenil náročnosť textu a dopustil sa niekoľkých, pre takto významnú knihu neprípustných chýb. Tie však zďaleka nejdú na vrub iba jemu. Práca na preklade takéhoto druhu literatúry je nesmierne časovo i odborne náročná a prakticky žiadne vydavateľstvo v takom malom štáte, akým je Slovensko, nedokáže adekvátne zaplatiť prekladateľa, aby v priebehu niekoľkých mesiacov (a často aj rokov) mohol svoje sily sústrediť iba na jednu konkrétnu knihu – a navyše s veľmi obmedzeným okruhom potenciálnych záujemcov. Stratégia vydavateľstiev teda nevyhnutne smeruje k minimalizácii nákladov na (z hľadiska obchodu) rizikové knihy, a to sa zákonite odráža na honorároch prekladateľov. Mnohí vydavatelia často siahnu po neoverných prekladateľoch s minimálnymi finančnými nárokmi a výsledky tomu často zodpovedajú. Je však pravda aj to, že mnohí z tých overených prekladateľov nemajú na „problémové“ knihy čas, pretože prekladajú komerčnú (a lepšie zaplatenú) literatúru – jednoducho preto, aby mali z čoho žiť. Pozitívne trendy Aby som však nebol prehnane kritický – je tu aj niekoľko pozitívnych trendov. Na trhu sa objavuje pomerne veľa malých vydavateľstiev (ktoré sú neraz nadstavbou úspešných kníhkupectiev), vydávajúcich iba minimálne množstvo kníh, ale čoraz častejšie sa medzi nimi objavujú aj pomerne zaujímavé tituly, ktoré rozhodne nie sú publikované z rýdzo komerčných dôvodov (Losského Filozofia intuitivizmu z Christianie, kontroverzná kniha Odvrácená strana Evropské unie z vydavateľstva Paradigma.sk, eseje Človek-Boh alebo Zmysel života od Luca Ferryho z Agory a pod.). Ďalším pozitívnym trendom je snaha Kalligramu cieleným vydávaním konkrétnych autorov, akými sú Mirko Kovač, Robert Musil, Sándor Márai, Lajos Grendel, Leszek Kolakowski, budovať niečo, čo by sa dalo azda označiť ako stredoeurópske povedomie. Ak sa k tomu pridá snaha tohto vydavateľstva vydávať v knižnej podobe profily súčasných slovenských spisovateľov (Mitana, Feldek, Sloboda, Johanides…) a budovať tak aj u nás určité kultúrne povedomie a úsilie aspoň rozprúdiť diskusiu o stave a úrovni slovenskej literatúry, možno toto vydavateľstvo iba oceniť. (Knihy a vydavateľstvá, spomínané v tomto texte, sú vybrané náhodne a majú slúžiť iba ako ilustračné príklady niektorých širších trendov, bez akéhokoľvek nároku na úplnosť.)
