Niekdajší kresťanský disident, dnes šéf parlamentného klubu KDH František Mikloško paradoxne hlasoval v súlade s návrhom podpredsedu SDĽ Ladislava Orosza za obmedzenie právomocí diecéznych biskupov! Postoj Republikovej rady SDĽ k zámerom revidovať Zákonník práce (ZP) a zákony o verejnej a štátnej službe spočíval v tom, aby sa ich účinnosť zabezpečila v pôvodnom termíne (1. apríl 2002), aby sa zabránilo chaotickým novelám vinou individuálnych legislatívnych iniciatív poslancov a ak by aj malo dôjsť k zmenám, tak iba po konsenze na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Hrozil sociálny konflikt Až niekoľko týždňov po prijatí spomínaných troch právnych noriem Národnou radou, zamestnávatelia, osobitne americkí investori, a následne viacerí pravicoví politici začali biť na poplach. Tlačili na Dzurindovu vládu, aby vypracovala zásadnú novelu ZP a posunula jeho účinnosť až o rok! To by bolo ťažko predstaviteľné, lebo by sa muselo vstúpiť do tuctu ďalších zákonov. Pretože im išlo najmä o obmedzenie postavenia odborov a práv zamestnancov, KOZ SR sa vyhrážala generálnym štrajkom. Podporil ju prirodzený spojenec – SDĽ. Pavel Koncoš dokonca podmienil svoje zotrvanie v strane tým, že ľavicoví poslanci budú hlasovať proti štyrom novelám ZP (Peter Tatár, Peter Osuský, Jozef Kužma a Peter Finďo), ktoré sa objavili v snemovni. Slovensko nemá také silné odbory ako Taliansko, kde zhodou okolností práve proti chystanej novele pracovného kódexu minulú sobotu v uliciach Ríma protestovali dva milióny ľudí. Napriek tomu nie je v situácii, aby sa namiesto stabilizácie pracovnoprávnych vzťahov nebezpečne vyostrila sociálna situácia. Zatínanie pästí, našťastie, vystriedali rokovania. Za niekoľko dní sa v pracovnej skupine Koaličnej rady a potom i vo vláde a na tripartite našlo riešenie. Pritom ostali nedotknuté právomoci odborov, ktoré sú podľa niektorých zamestnávateľov a ochrancov ich záujmov v NR SR „nehorázne a do normálneho zákona v normálnej krajine nepatria“ (P. Tatár z OKS). Výsledok zložitých rokovaní Zákonník sa otvoril minulý týždeň prostredníctvom návrhu SDĽ na novelu zákona o verejnej službe, ktorý o. i. umožní učiteľom, zdravotníkom a ďalším pracovníkom nárok na 13. a 14. plat. Celkovo prešlo 19 nevyhnutných zmien ZP, s ktorými vyjadrili spokojnosť aj odbory. Na komplikovanom rokovaní poslaneckého grémia SDĽ odrazila zámer Romana Vavríka (SDKÚ) a Jána Budaja (LDÚ) pretlačiť svoje predstavy do novely zákona. Kuriózna situácia nastala, keď Ľudmila Mušková (HZDS-ĽS) chcela rozšíriť pôsobnosť zákona o verejnej službe aj na katechétov, vyučujúcich náboženstvo na základných a stredných školách. Text pripravila tak nešťastne, až hrozilo, že by sa predpokladom pre výkon verejnej služby akéhokoľvek zamestnanca stalo dobrozdanie diecézneho biskupa. Z Oroszovej iniciatívy predsedajúci prerušil schôdzu. V rámci opakovaného druhého čítania Orosz predložil návrh, ktorého podstatou bolo zúženie právomocí diecéz. Poslanec Mikloško vtedy vykríkol: „Nikdy v živote som proti biskupom nehlasoval, ale, žiaľ, teraz budem musieť!“ Ako ukázala už ,,predparlamentná“ diskusia v médiách, mnohí politici a novinári si nový ZP ani poriadne neprečítali. Namiesto vecnej analýzy vychádzali z vonkajších podnetov od podnikateľov, ktorí sa zľakli nových povinností. Mnohé navrhované zmeny riešili iné paragrafy, výklad ostatných ustanovení bol podstatne iný, ako sa obávali. Príčiny mediálnej hystérie „Celú hystériu z veľkej časti zapríčinila nevedomosť,“ povedal pre SLOVO L. Orosz. „Paradoxne sa pravica usilovala o to, aby sa predĺžila účinnosť socialistického Zákonníka práce na úkor nového, ktorý zodpovedá európskym normám. Pri jeho tvorbe zlyhalo pripomienkové konanie. Legislatívne útvary jednotlivých ministerstiev – najmä kultúry a zdravotníctva, ale aj zamestnávateľské zväzy neupozornili na viaceré špecifiká pracovnoprávnych vzťahov vo svojich rezortoch.“ Ak by sa od 1. apríla striktne dodržiavali viaceré paragrafy, tak by nastali také absurdity, že by napríklad naši občania nemohli cez víkend navštevovať divadelné predstavenia, koncerty, múzeá a výstavy, lebo by vtedy pracovníci kultúry nemohli vykonávať svoju profesiu. Kolapsom oprávnene strašili požiarnici, diplomati, nemocnice, školy, verejná doprava atď. Zvyšuje sa pôvodne stanovená horná hranica 48 pracovných hodín za týždeň na 58 a do konca marca 2007 sa obnovuje možnosť uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti. V súvislosti s odporom niektorých podnikateľov z USA Orosz upozorňuje, že kontinentálne pracovné právo sa dá ťažko porovnávať s americkým. Pred troma rokmi navštívil vo Washingtone významnú právnickú kanceláriu, zaoberajúcu sa diskrimináciou osôb z hľadiska pohlavia. Keď tam rozprával, akými sociálnymi vymoženosťami disponujú ženy u nás, tak si šéfka nahlas vzdychla: „Keby sme toto mali, tak by naša agentúra stratila zmysel existencie.“ Ako to bude bez ľavice? SDĽ považuje debatu o zmenách pracovnoprávnych noriem v tomto volebnom období za uzavretú, no pravica ešte nepovedala posledné slovo. Na návrh ľavicových demokratov síce spomínané štyri poslanecké návrhy novely ZP stiahli z programu súčasnej schôdze NR SR, ale až na Finďu ostatní trvajú na tom, aby sa s nimi počítalo v legislatívnom procese ešte pred voľbami. Posilnenie pozícií odborov i zamestnancov v podnikoch bude nepochybne naďalej pravici ležať v žalúdku. Teraz však ide o to, aby odborári svoje právomoci aj využili. Nie je tajomstvom, že existujú aj také firmy, kde ľudia nemajú záujem zakladať odbory ani zamestnanecké rady a chcú radšej poslušne pracovať v područí manažérov. Pri súčasných predvolebných preferenciách by sme sa mali zamyslieť i nad tým, kto bude v parlamente obhajovať záujmy zamestnancov, ak sa ľavica po septembri nedostane do zákonodarného zboru. Túto otázku si nemusia klásť ani tak voliči, ako skôr rozhádaní predstavitelia ľavej polovice politického spektra.
