Mocní utekajú z Afganistanu pred partizánmi. Aj tak by sa dala označiť terajšia fáza nekonečnej vojny v tejto ázijskej krajine. Decimovali ju už tri veľmoci: Veľká Británia, Sovietsky zväz a donedávna Spojené štáty, no, pravdaže, aj s niekoľkými lokajmi. Veď aj nedávny slovenský premiér sa hrdil, že pošle vojakov namiesto do Iraku do Afganistanu. Český prezident zase ronil slzy nad odchodom okupačných vojsk z Afganistanu.
Podľa New York Times poslali USA do Afganistanu na vytváranie mocnej armády 83 mld. dolárov – a nič. Mala to byť 100-tisícová armáda s modernou výzbrojou a dobrou organizáciou, mimochodom, prečo taká veľká (SR má asi 13 tisíc vojakov)? No tých dolárikov bolo podstatne viac, veď aj iní novodobí kolonizátori tam posielali peniaze a iné prostriedky a aj nevládne organizácie sa prezentovali humanitárnou pomocou (aspoň niekto).
Mapka: Wikipedia.org
Po skončení studenej vojny a po rozpade Sovietskeho zväzu nastal čas ako po alkoholovom opojení, jasne to demonštroval jeden z osvetárov, Fukujama – nastal koniec histórie. Mimochodom, koniec histórie nastane až po zániku ľudstva, no pre hlupákov asi aj inokedy. Niektorí vzdelanci (Judt, Allyson, Chomsky, Ferguson a pod.) upozorňovali na potrebu vytvoriť novú víziu vývoja a netárať ideologické nezmysly. Opojenie z úspechu, ktorý sa dostavil kolapsom protivníka, a nie pričinením víťaza, prevážilo nad zdravým rozumom.
Problémom Spojených štátov však je to, že potrebujú neustále protivníka, do ktorého by sa štátna politika navážala. Navyše, vojensko-priemyselný komplex potrebuje neustále zisky, a to si vyžaduje vojnové konflikty. Už prezident Eisenhower upozorňoval, že táto časť výroby túži po ovládnutí politiky a že to bude koniec demokracie – stalo sa.
Úplne ma v nedeľu šokovala redaktorka jednej slovenskej televízie, keď hosťovi dala otázku: prečo naša kultúra nedokázala ovládnuť Afganistan? Toľko koloniálneho rasizmu! Keď S. Huntington napísal, že vo svete je viacero civilizácií (asi sedem, no mne sa to vidí málo, veď Indiu a Čínu netvoria iba po jednej civilizácii), mnohí sa mu vysmievali. On aj Kissinger písali, že si USA vytvárajú nových nepriateľov – Čínu a islam. Čo s tým? Čína je priveľká, no identifikovateľná, kým islam je náboženstvo existujúce asi vo všetkých štátoch sveta. Takže ako na nich?
V Afganistane došlo ku skutočnému stretu civilizácií v rôznych rovinách: v ekonomike, kultúre, vojenstve aj politike. Vo všetkých rovinách tá naša prepadla. Prečo?
Odpoveď sa mi zdá jednoduchá – potrebné je spolužitie civilizácií a aj ich mnohých kultúr. To kedysi v antike demonštrovali Rimania svojím Pax Romana. V dnešnej dobe by človek očakával viac empatie, teda načúvaniu iných kultúr, navyše, keď tá naša je už pomaly storočie v kríze. Európania sa v stredoveku a v ranom novoveku ukazovali ako veľkí šíritelia európskej kultúry za použitia vyvražďovania miestneho obyvateľstva, ak nechcelo poslúchať. Aj Hitler si myslel, že jeho variant nemeckej kultúry, z ktorej odstránil židovskú stopu, je viac ako ostatné a vraždením to dával najavo.
Prečo euroamerická civilizácia tak lipne na násilí voči inak zmýšľajúcim osobám, skupinám a národom? Je to iba na politikoch, alebo je niečo pokazené v národnom vedomí časti civilizácie?
Američania sa nedokázali poučiť z fiaska vo Vietname, ani z trápnych víťazstiev v Iraku a v Sýrii.
Prekvapujúce je, že viacerí slovenskí aj českí politici nechápu okupáciu Afganistanu ako negatívny jav, pritom okupáciu Československa považujú za zvlášť odpudivú. Dokonca minister zahraničia povedal, že pre „nás“ (asi Korčok-party) je neprijateľná vláda, ktorá vzišla z násilia. Ako sa asi dostal k moci doterajší vládnuci tím v Kábule? Isteže, možno povedať, že voľbami – no tie boli ešte menej demokratické ako voľby v Bielorusku. Meter našich politikov je veľmi elastický a ich odborné znalosti mizerné. No ale čo s tým?
Američania mali dlhý čas na to, aby vytvorili silnú a zdatnú armádu, ktorá ochráni existujúci režim. Aj viacerí slovenskí velitelia tvrdili, že naša misia tam robí dobrú prácu – nuž hanba im a ich práci. Spočiatku sa ešte zdalo, že armáda bude brániť režim, no veľmi rýchlo sa ukázalo ako v rozprávke o kráľovi, ktorý sa chvastal krásnymi šatami, že je nahý a armáda vlastne neexistovala, iba ľudia oblečení v uniformách a poberajúci adekvátne výhody.
Čo bude ďalej, závisí aj od predstáv katarských elít. Ak vznikne naozaj emirát, asi dodajú nejakého princa – napokon monarchie sú stabilnejšie ako republiky a nebude krutý boj o prezidentský post. Môžu vytvoriť štát podobný svojmu (nie je to demokracia, ale je celosvetovo uznávaný). Afganistan však asi nemá podobné prírodné zdroje. Alebo tam existujú utajené ložiská? Čo našli archeológovia a „archeológovia“? Zatiaľ ide zrejme o efektívnu drogovú cestu, ktorú potrebujú európski aj americkí distribútori.
Afganistan nemá more, ale susedí s tromi postsovietskymi štátmi aj s Čínou, no a hlavne s Iránom, a to je dôležitá pozícia. Afganistan by mohol splynúť s Pakistanom, a to by bola možná teritoriálna veľmoc. To však sú predčasné úvahy. Teraz ide o to, ako sa vysporiadať s dobabraným sebavedomím a ako pomôcť Afgancom, samozrejme, ak budú mať záujem. Uvidíme, či koloniálne ego niektorých štátov zostane pokojné. Alebo už má premyslený ďalší demokratizujúci vpád, napríklad na štát pri Floride?
