Na jednom námestí v historickom centre Viedne, neďaleko Stephansdomu, je malá galéria, cez ktorej presklené steny sa na okoloidúcich z maliarskeho stojanu kedykoľvek pozerá panoráma Bratislavy s hradom, Dómom, Dunajom či Michalskou bránou. Galéria sa volá Art Forum am Judenplatz a obrazy sa vymieňajú, ale vždy je ich témou Bratislava a vždy upútajú svojou výraznou farebnosťou, vyvolávajúcou na prvý pohľad dojem, že ich namaľoval Marc Chagall.
Ich autorom je ale Adolf Frankl, maliar, o ktorom dnes na Slovensku takmer nič nevieme, a pri druhom pohľade na plátno za sklom, či hneď, ako podľahneme zvedavosti a vojdeme do galérie, pochopíme prečo. Chagallovská hravosť a farebnosť je totiž prostriedok, ktorým Frankl u citlivejších milovníkov umenia vyvoláva zimomriavky hrôzy, ktoré vznikajú z rozporu medzi krásou a veselosťou formy, a morbídnosťou obsahu. Rozprávkovo pôsobiace postavičky a lietajúci rabíni sú v skutočnosti autorovou celoživotnou nočnou morou – nacistickí pohlavári, gestapáci, grimasy vášnivej nenávisti a davy ľudí zlomených smútkom, bezmocnosťou, či naopak fanatickou krvilačnosťou.
Adolf Frankl sa narodil v roku 1903 v Bratislave a maľbu študoval vo svojom rodnom meste u profesora Františka Reichentála a profesora Gustáva Mallého. Pracoval v obchode s tapetami a kobercami svojho otca na Ventúrskej ulici a okrem toho ako maliar, karikaturista a kreslič reklamných plagátov. Obchod na začiatku vojny padol do rúk arizátorom, ale ako „hospodársky Žid“ sa Frankl vyhol prvému transportu zo Slovenska v roku 1942. V septembri 1944 už také šťastie nemal – presne na Deň zmierenia, Yom Kippur, ho transportovali do zberného tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora v Osvienčime. Svoje inferno však prežil a vrátil sa do svojho milovaného mesta, z ktorého už nikdy nechcel odísť, napriek nenávisti okolia, napriek púšti po navždy zmiznutých ľuďoch a davoch nových, ktorí ich mali nahradiť, i napriek znárodneniu predtým arizovaného majetku. Na podnet svojej praktickej manželky odišiel do Viedne a už takmer nikdy nemaľoval nič iné, ako to, čo nazval cyklom Vízie z inferna, zväčša viazané na obrazy z mesta, na ktorého siluetu sa celý život neprestával chodiť pozerať cez ostnatý drôt.
Adolf Frankl zomrel v roku 1983 vo Viedni. V budúcom roku sa možno dočkáme (a splní sa tak jeho sen) prvej veľkej výstavy jeho diel v Bratislave.
(sr)
Všetky reprodukcie sú uverejnené s láskavým súhlasom syna Adolfa Frankla, pána Thomasa Frankla.
