Obavám sa, že odporovať „hlasitému muži“ (… zda i u nás bude stejně jako v Polsku americká vojenská základna) by nedávalo zmysel, zrejme práve to ten muž chcel, aby sa mohol ešte viac rozrevať. On predsa neposkytoval žiadnu informáciu či myšlienku vhodnú na diskusiu, kričal svoju frustráciu. Možno mu bola manželka neverná (alebo si to myslí), možno nedostal postup v práci, ktorý čakal, možno…
Ak by ti hnusní „Rusáci“, ten „zločinný národ“ dostali „pres držku“ pred 80-timi rokmi a „civilizovaní“ fašisti by vo vojne so Sovietskym zväzom zvíťazili, upravili by nemecky priestor „Böhmen und Mähren“ podľa svojich predstáv, vyčistili by ho od Čechov a Moravanov a náš krikľúň alebo jeho rodičia by sa vôbec nenarodili. Dávam tomu tak 80 % pravdepodobnosti.
A recept na krikľúňa? Funguje, mám to vyskúšané v iných „témach“: Neodporovať, tlačiť smerom krikľúňa:
„Pane, nie ste vy náhodou komunisticky agent?“
„Co kecáš, ty vole?“
„Tak pozor! Rusákov zbombardovať atómovými zbraňami, to je v poriadku. Ale čo Čína? Keď už niečo robiť, tak to robiť poriadne! Vymazať Čínu z mapy sveta! Tam sa ešte komunisti držia, chcete snáď, aby sa opäť rozšírili do celého sveta? O to vám ide, majstre?“
„Kazateľ“ prirodzene nepripustí, že povedal niečo zlé, ale zase… Inými slovami zneistie. A vy môžete s hrdosťou a s úsmevom zhromaždenie opustiť.
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
Úvodná kresba: Ľubomír Kotrha, detail
