Absurdné novoročné prekvapenie

Novoročné prekvapenia bývajú niekedy absurdné. Medzi takéto patril aj návrh, ktorý som dostala do svojej poslaneckej kancelárie. Išlo o projekt Juho-hornozemskej autonómie podpísaný Jánosom Boszom. Ide o toho istého pána, ktorý ešte vlani žiadal prezidenta o zmenu preambuly Ústavy SR a ktorý inicioval zaregistrovanie Južanskej rady za sebaurčenie, ktorá mala plniť úlohy štátnej politiky vo vzťahu k menšinám. Projekt Juho-hornozemskej územnej autonómie dostali poslanci Národnej rady i Európskeho parlamentu. Tento materiál nemal v médiách takú odozvu, o akej zrejme jej autor sníval. Materiál, nad ktorým sa tlačí na tvár pobavený úsmev (ako to vyjadril pre STV poslanec za Smer Ján Richter), je síce rovnako iritujúci ako nezmyselný, ale nemožno nad ním len mávnuť rukou. Už to, že na našom území žije určitá skupinka ľudí, ktorá sa vôbec takouto myšlienkou zaoberá, je pre mňa ako človeka, ktorý sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky, znepokojujúca. Je to projekt vytvorenia autonómneho územia v južnej časti Slovenska s vlastným samosprávnym parlamentom, vládou a vlastným prezidentom. Špeciálnymi orgánmi by mali byť Juho-hornozemská maďarská rada, Juho-hornozemská slovenská rada a Juho-hornozemská rómska rada. Územie by malo mať aj vlastné inštitúcie a malo by siahať od Šamorína po Kráľovský Chlmec, tvorené 16 slovenskými okresmi (v plnom alebo čiastočnom rozsahu) s Košicami ako hlavným mestom. Z dosť obšírneho spracovania projektu zo zapracovania neraz poriadne deformovaných medzinárodných dokumentov je zrejmé, že nejde o „úchytkom spichnutý“ materiál. Opakované nastoľovanie autonómie južných oblastí Slovenska so zdôvodnením, že pojem autonómia je v podstate len kvalifikovaná samospráva, môže mať v pozadí aj tieňohru podobnú projektu Juho-hornozemskej autonómie. Odvolávanie na Kosovo napríklad naznačuje, že projekt Jánosa Bószu nie je osamelým „výstrelom“. V preambule materiálu je požiadavka na územnú autonómiu zdôvodnená okrem iného i tým, že „aj srbský slovanský národ je ochotný dať najvyšší stupeň územnej autonómie kosovským Albáncom“. Pritom pred necelým rokom verejne odkázal poslanec NR SR a podpredseda SMK Miklós Duray kosovským Albáncom, že „oni sú tí, ktorí otestujú túto cestu“ (SME 3. 2. 2007). A určite si spomeniete, že v čase konania kongresu SMK priamo pred budovou, kde sa volilo nové vedenie, zbierala skupinka aktivistov podpisy za územnú autonómiu pre Maďarov. Podozrenie, že za projektom Juho-hornozemskej autonómie je niečo viac, takto nadobúda konkrétnejšie kontúry. Každý rozumne uvažujúci človek uvedený materiál založí do spodného priečinka svojho pracovného stola. Napriek tomu si však aj v súvislosti s ním treba uvedomiť, že podľa našej ústavy „územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné“. Tento článok ústavy si treba nielen ctiť, ale jednoznačne a nekompromisne ho aj v každodennom živote presadzovať a požadovať jeho rešpektovanie. Autorka je podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NRSR