Asi tak nejako by zhodnotili obľúbené postavičky Pat a Mat ostatné rokovacie dni našich vyvolených zákonodarcov.
Naozaj, to, čo sa dnes deje v slovenskom parlamente, nemá asi obdobu. Smer-SD je spokojný, že sa všetko udialo tak, ako chceli a plánovali a opozícia ďakuje vládnucej strane, že ich spojila. Vlk sa nasýtil a baran zostal celý. Všetko sa behom pár dní vyriešilo, všetci sa tvária ako víťazi a všetci sú spokojní.
Dávam si však otázku, naozaj všetci sú spokojní? A čo na to bežný občan? Ten poväčšine len krúti hlavou nad tým, čo niektorí zákonodarcovia dokázali za pár dní zo seba vypotiť. Tak, ako som predpokladal, príležitosti sa chytili tí, ktorí okrem znevažovania svojich kolegov, nevyberaného slovníka a osočovania doteraz nedokázali nič iné ponúknuť.
Iste návrh na odvolanie podpredsedu NR SR p. Figeľa nebol asi tým najšťastnejším krokom vládnej strany minimálne preto, že otvoril obrovský mediálny priestor pre matovičovcov, hlinovcov, kaníkovcov a im podobným a oni to, samozrejme, aj maximálne využili. Dostali sa k tomu ako slepé kura k zrnu. Vedeli, že za normálneho stavu by ťažko dokázali argumentačne blížiace sa voľby zvládnuť. Táto situácia im proste nahrala. Je teraz na samotnom Smere, ako bude na túto situáciu reagovať, s akou taktikou pôjde do volieb. Prezidentské voľby aj dnešná situácia ukázali, že cesta konfrontácie Smeru ubližuje. Ak chce vo voľbách uspieť, musí zabrániť šíreniu demagógie a to bude ťažké. Všetci totiž veľmi dobre vieme, na ktorej strane sú dnes naše „nezávislé médiá“. Stále je pre mňa dosť nepochopiteľné, že na Slovensku nie je ani jeden časopis alebo noviny, ktoré by aj inak oboznamovali o tom, čo sa dnes na politickej scéne deje. Nemyslím tým, aby poslušne obhajovali všetky kroky vládnucej strany, ale priniesli by aspoň polaritu názorov a pohľadov na to, čo sa v našej politike deje. Chýba iný názor, chýba iné slovo, chýba Nové slovo, slovo moderné a ľavicové. Takže neostáva mi nič iné, len sa „tešiť“ na plátky plné jedu a nenávisti, ktoré dostávam od pána poslanca Matoviča pravidelne do schránky a snáď okrem Pravdy nečítať žiadne iné noviny, aby som úplne nezblbol. A to nie je ten najružovejší pohľad do blízkej budúcnosti, aj keď usmiate a víťazoslávne tváre našich politikov na obrazovkách by mi mali dodávať optimizmus. Už ani nedúfam, že sa ešte dožijem doby, keď sa budú takto spokojne usmievať aj naši občania. Už by bolo načase, aby konečne aj politici pochopili, že občania nie sú tu pre nich, ale oni sú tu pre občanov. Zatiaľ to však vypadá, že im stačí, keď sú spokojní sami so sebou a tvária sa, že ich úsmev bude tým správnym argumentov pri rozhodovaní občanov v najbližších voľbách. Keďže som večný optimista, tak verím, že práve tieto dni a vystupovanie jednotlivých poslancov by konečne mohli otvoriť občanom oči. Tu sa naozaj mnohí ukázali v plnej nahote a úbohosti. A je to!
