Nezvyknem reagovať na to, čo som napísal, lebo vždy si za tým stojím. No teraz urobím výnimku. Tú podotázku „ A čo my, sociálne cítiaci a ľavicovo zmýšľajúci“ som zvolil úmyselne. Rovnako úmyselne som vyhrotil moje stanovisko, že Smer nie je ľavicový a KSS je bezpredmetná, aj keď to tak nejako cítim. Mojím cieľom nebolo vyvolať reakcie, ani hodnotiť tieto dve strany. To je skôr na zamyslenie ich centrál, ako pristúpiť k voľbám, ako osloviť nás voličov, v tomto prípade mi ide hlavne o toho ľavicového voliča. Celý život, okrem štyroch rokov, som strávil v montérkach, so skrutkovačom a skúšačkou v ruke, takže to ľavicové mám predovšetkým z toho, lebo tam niekde, teda okrem rodiny, bol základ mojich názorov a pohľadov. Takže prakticky až doteraz som presne vedel, koho voliť a prečo voliť. Žiaľ, dnes sa mi ten jasný pohľad zahmlieva. A nemyslím si, že je to len zhoršeným zrakom.
Ja naozaj dnes stojím pred otázkou, či má vlastne zmysel ísť voliť a keď, tak koho? A keďže určite nie som sám a skepsa z politiky je naozaj veľká, rozhodol som sa že tú moju otázku posuniem do Slova. Dôvod je úplne jasný. Píšu a vyjadrujú sa tam ľudia, ktorých hodnoty a názory si vážim, ktorí vždy vedeli, vedia a budú vedieť, kde je sever. Som presvedčený že každému z nich záleží na Slovensku, na tom, ako vyzerá naša politická scéna, no a, samozrejme ,sa zaujímajú o dianie na tej ľavej strane. Aj mne je smutno z toho, že množstvo, múdrych, vzdelaných, skúsených ľavicovo zmýšľajúcich ľudí je mimo politického diania, resp. mlčí. No je tu aspoň to nové Slovo, kde si môže človek prečítať názor, ktorý je mu blízky a uisťuje sa, že ešte stále sú ľudia, ktorí úprimne píšu o veciach, ktoré nás denne obklopujú. Viem, že týmito diskusiami sa nič zásadného nezmení, viem aj to, že si to prečíta málo ľudí, ale aspoň mňa vždy poteší, že nie som so svojimi názormi osamotený. Aj preto by som bol, rád keby sa práve na stránkach Slova rozvírila diskusia, nielen o voľbách, ale i o slovenskej ľavici. Ja som po roku 1989 začal písať články do Pravdy, Práce, Slova o ľudských hodnotách, o práci, o istotách a tiež som si myslel, že to nemá zmysel, lebo sa mi všetci smiali. Vraj západniarsky štýl života všetko vyrieši. Budeme sa vraj mať ako nikdy. V tom mali naozaj pravdu.
No ale vrátim sa k voľbám. Aj keď to dnes vypadá, že asi voliť nebude koho, tak asi k tým voľbám predsa len pôjdem. Nie z presvedčenia, ani sympatií, ale zo strachu. Zo strachu pred tým, aby tu nevládli Matovič, Hlina či Sulík.
SÚVISIACE:
ĽUBO DZURÁK: Predvolebný rok
