Viktor Orbán rád uvažuje o politike svojej vlády a postavení Maďarska v širších globálnych i regionálnych súvislostiach. Zodpovedá to jeho politickému naturelu a medzinárodným ambíciám. Po invázii Ruska na Ukrajinu sa maďarský premiér k témam medzinárodného poriadku, k jeho zmenám a maďarskej politike v nových podmienkach vyjadruje často. Pred Vianocami využil pozvanie vedenia Nadácie Kálmána Széla a v úzkom kruhu sa pokúsil načrtnúť geopolitickú stratégiu Maďarska na najbližšie desaťročie. Politický tajomník a menovec predsedu vlády Balázs Orbán zhrnul hlavný obsah vianočnej prednášky v príspevku uverejnenom konzervatívnym portálom Mandiner. Tento text určite stojí za povšimnutie, lebo pomáha pochopiť, o čom V. Orbán uvažuje, ako vidí súčasný svet, ale predovšetkým kam by chcel súčasné Maďarsko nasmerovať. Nie všetko, čo považuje za dôležité aj konkretizoval, ale určite aj nedopovedané (v každom prípade v texte určenom pre verejnosť) stojí za pozornosť a je potrebné dať ho do súvislostí s celkovým kontextom Orbánovych strategických úvah.
Za hlavnú výzvu nasledujúceho desaťročia pre svoju krajinu označil maďarský predseda vlády prechod zo skupiny stredne rozvinutých krajín medzi hospodársky vyspelé štáty a dosiahnutie v strednej Európe statusu strednej mocnosti. Je zrejmé, že tieto dva ciele spolu úzko súvisia, ale Orbán sa v ďalších častiach prejavu k otázke mocenského statusu Maďarska nikde nevracia. Pre Slovensko je však mimoriadne dôležité, aby si položilo otázku, prečo najvplyvnejší predstaviteľ jeho južného suseda uvažuje o postavení svojej krajiny v strednej Európe v mocenských kategóriách. Preto sa k tejto otázke v závere príspevku ešte vrátim.
V súvislosti s cieľom preniknutia medzi hospodársky najvyspelejšie štáty si je šéf maďarského vládneho kabinetu vedomý toho, že ekonomická výkonnosť jeho krajiny musí za najbližších desať rokov vzrásť priam skokovite (pri trocha zlomyseľnosti by sme mohli hovoriť o veľkom skoku). Po tridsiatich rokoch od zmeny hospodárskeho a politického systému dosahuje hrubý domáci produkt Maďarska na obyvateľa okolo sedemdesiat percent priemeru EÚ. Za desať rokov by maďarské hospodárstvo, podľa všetkého, malo dosiahnuť nielen európsku strednú úroveň, ale ju aj prekonať. To by si však vyžadovalo, aby maďarské hospodárstvo dokázalo vygenerovať mimoriadne veľký a stabilný rast. Niektorí ľavicoví analytici si v diskusii o zmysle Orbánovho vystúpenia položili skeptickú otázku, či nejde len o nejaký už obohraný koncept „dobiehania“ a kritizujú, že v odpovediach na to, ako podstatne zvýšiť výkonnosť maďarskej ekonomiky, neprichádza predseda vlády so žiadnymi novými myšlienkami. Nevysvetľuje, ako by chcel prejsť k štátom podporovanému hospodárskemu rozvoju, hoci ho postuluje a znova sa dovoláva vyskúšaného receptu získavania priamych zahraničných investícií, ktoré sú v skutočnosti základom závislej trhovej ekonomiky a postavenia Maďarska ako poloperiférie v európskej a svetovej ekonomike. Otázna je aj stávka na podporu tzv. šampiónov národného hospodárstva, spoločností MOL, OTP a 4iG, keďže títo majú ďaleko od určovania rozvojových trendov, alebo aspoň participácie na nich.
V skutočnosti je v prejave maďarského premiéra hlavnou témou meniaci sa medzinárodný poriadok, pričom opakuje svoju tézu o kríze Západu a neudržateľnosti neoliberálneho svetového poriadku, ktorý umožnil zosilnenie ázijských krajín a najmä Číny. Práve len formujúce sa nové globálne hospodárske a politické usporiadanie považuje za vážnu komplikáciu plánovaného strategického prielomu svojej krajiny, keďže smeruje k rozpájaniu existujúcich hospodárskych a politických kontaktov medzi štátmi a k vzniku blokov ako v období studenej vojny. Orbán tvrdí, že takýto svetový poriadok by bol systémom vedľa seba existujúcich hierarchických sietí a v tomto usporiadaní sa každý hospodársky, politický a kultúrny transfer môže realizovať len prostredníctvom vedúcich štátov daných zoskupení.
Maďarský premiér by bol rád, aby sa jeho krajina ocitla mimo blokov a dovoláva sa spájania namiesto rozdeľovania na regionálnej i globálnej úrovni. Podľa neho podstata maďarskej stratégie je vtom, aby sa krajina vyhla členstvu vo veľkom medzinárodnému bloku, v ktorom by sa stala perifériou. Do obehu dáva znova myšlienku Maďarska ako mosta medzi Západom a Východom. Práve takáto, podľa jeho presvedčenia už v minulosti úspešne vyskúšaná geopolitická pozícia, prinesie opäť pozitívne výsledky v ekonomike i v politike jeho krajiny.
Orbán má značné obavy z dôsledkov prípadnej novej studenej vojny, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou ukončila, alebo aspoň výrazne obmedzila, jeho desať rokov trvajúcu politiku získavania väčšieho manévrovacieho priestoru medzi EÚ a NATO na jednej strane a Čínou, Ruskom prípadne aj Indiou a Tureckom na strane druhej. Orbánovo hospodárske manévrovanie po vyše desiatich rokoch od vyhlásenia politiky otvárania sa východu prinieslo určité výsledky. Čiastočne sa mu podarilo diverzifikovať zdroje úverov a v menšej miere aj investícií. Orientácia na získavanie financií a kapitálu najmä z Číny, Ruska, ale aj ďalších krajín z mimoeurópskeho priestoru sa premietla aj do zahraničnej politiky Maďarska, do snahy o určitú autonómiu v rozvíjaní bilaterálnych vzťahov s mimoeurópskymi krajinami. Autonómny prístup k niektorým otázkam sa Maďarsko snaží uplatniť v EÚ a NATO, ale v rozhodovaní o kľúčových problémoch nevybočuje z hlavného prúdu. Svedčí o tom aj jeho hlasovanie o sankciách únie proti Rusku, keď napriek spektakulárnej kritike týchto opatrení ich vždy nakoniec podporilo, aj keď treba dodať, že v riešení niektorých pre maďarskú ekonomiku strategických otázok, ako boli napríklad dodávky ruskej ropy, dokázal Orbán dosiahnuť na pôde únie dočasné výnimky.
Maďarský premiér si praje, aj keď to priamo nehovorí, aby sa zachovali medzinárodné pomery, ktoré vládli po hospodárskej kríze v roku 2008 a pred vypuknutím vojny na Ukrajine, ktoré mu umožnili nielen lavírovanie v zahraničí, ale boli aj dôležitým faktorom upevňovania jeho vnútropolitických mocenských pozícií. V každom prípade však chce, aby sa Maďarsko v prípade nejakej novej studenej vojny nachádzalo v akomsi blokovom medzipriestore. Nedáva však odpoveď na to, ako môže ovplyvniť chod udalostí v prospech svojho cieľa.
Zmienka o strednej mocnosti v premiérovom vystúpení vyvolala vlnu kritiky v maďarskom liberálnom verejnom priestore a nie je bez zaujímavosti, že svoje výhrady vyjadril aj G. Jeszenszky, bývalý minister zahraničných vecí v konzervatívnom kabinete J. Antala, ktorého politika na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia vnášala napätie a neistotu do stredoeurópskeho priestoru. Prezentované protiargumenty sú hospodárske, vojenské i demografické. Ani v jednej z týchto oblastí nemá Maďarsko podľa kritikov šancu získať v regióne prevahu a v poradí na pomyselnej regionálnej mocenskej škále mu niektorí pripisujú až piate miesto za Poľskom a ďalšími štátmi. Maďarský premiér sa vo zverejnenom texte len veľmi stručne zmieňuje o regionálnom účinkovaní svojej krajiny v meniacich sa globálnych podmienkach. Aj keď plány stať sa strednou veľmocou sú vzdialené od skutočných možností Maďarska, to vôbec neznamená, že sa Orbán dlhodobo neusiluje o posilnenie pozícií Maďarska najmä vo vzťahu k štátom s početnými maďarskými menšinami. Vo svojom vystúpení predseda vlády vôbec nespomína tzv. „národnú politiku“, teda politiku maďarského štátu voči maďarským komunitám v zahraničí, hoci ide o jeden z kľúčových smerov zahraničnej politiky Budapešti po roku 1989 a po roku 2010 zvlášť.
V maďarskom verejnom priestore sa od konca osemdesiatych rokov opätovne rozšíril naratív tzv. Trianonskej traumy, ktorú šíria predovšetkým konzervatívne a krajne pravicové kruhy. Ich obľúbenou symbolikou je mapa „Veľkého“ Uhorska, pripomínajúca stratené maďarské územia, pričom ani premiér Orbán si občas neodpustí nostalgické poznámky v tomto smere, čo vyvoláva, prirodzene, vlnu nevôle v susedných krajinách. O čo sa teda V. Orbán usiluje v strednej Európe? Vyčkáva na revizionistickú veľmoc, ktorá zásadne zmení pomery v Európe a umožní mu získať späť územia, o ktoré Maďarsko prišlo po prvej svetovej vojny?
V kontexte vojny na Ukrajine sa v slovenskej publicistike, ale na príklad aj vo vyjadreniach niektorých slovenských politikov objavili úvahy o tom, že v prípade ruského úspechu na Ukrajine, by si Maďarsko začalo uplatňovať územné nároky voči svojim susedom. Ide, samozrejme, o hypotézu, ktorej premena na realitu je spojená s ďalším radom predpokladov, tie však na tomto mieste nebudem analyzovať. Poukážem radšej na reálnu politiku uskutočňovanú maďarskou vládou.
Maďarské konzervatívne vlády sa od prelomu tisícročia, keď na ich čele vždy stál V. Orbán a jeho strana FIDESZ, zameriavajú na zjednotenie maďarského národa ponad hranice, ktorej podstatou je rozvíjanie politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi maďarskými menšinami a maďarským štátom a vytvorenie integrovaného maďarského priestoru v Karpatskej kotline bez zmeny existujúceho teritoriálneho usporiadania. Bol vybudovaný legislatívny a inštitucionálny rámec týchto vzťahov, vrátane dvojakého občianstva, každoročne sú vyčleňované na realizáciu „národnej politiky“ desiatky miliárd forintov, a to nielen na podporu inštitúcií maďarských menšín, ale aj jednotlivcov, ako je to napríklad v prípade prostriedkov poskytovaných rodinám detí navštevujúcich maďarské školy, či dokonca sociálnych podpôr. Podľa výpočtov mimovládnej organizácie Atlátszó monitorujúcej aktivity maďarskej vlády v tejto oblasti (pôsobí v rumunskom Sedmohradsku), len za roky 2019 – 2021 vynaložilo Maďarsko na tieto účely v prepočte okolo 55 miliónov eur. Maďarsko poskytuje veľké finančné čiastky na hospodárske programy, o ktoré sa môžu uchádzať podnikatelia z okolitých krajín a výrazne zasahuje aj do oblasti vydávania maďarských menšinových médií. Vytváranie väzieb medzi občanmi iných štátov a maďarským štátom má v mnohých prípadoch, ako to ukázala aj polemika o Zákone o zahraničných Maďaroch zo začiatku tohto tisícročia, extrateritoriálny charakter, čiže maďarské zákony a vládne opatrenia sa uplatňujú na území cudzích štátov bez ich súhlasu. Maďarský ekonóm a politik T. Bauer takéto postupy svojho času nazval mäkkým iredentizmom. Súčasťou tejto politiky je aj kupovanie slovenských kultúrnych pamiatok alebo poľnohospodárskej pôdy maďarským štátom. Dlhodobá politika Maďarska v regióne sleduje ako svoj cieľ nielen podporu menšín, ale získanie politického a hospodárskeho vplyvu na územiach obývaných maďarskými komunitami.
Vo svojom vianočnom vystúpení V. Orbán načrtol ambiciózne ciele, ale ako vyplynulo aj zo samotného textu uverejneného na portáli Mandiner, väčšina predpokladov ich dosiahnutia nezávisí od maďarskej vlády, a preto sa môže ukázať, že sú skôr prianím vzdialeným od reálnych možností. Pri všetkej snahe zapôsobiť ambicióznosťou zámerov však premiér nedokázal skryť obavy z budúceho vývoja, ktorý vôbec nie je v rukách jeho krajiny. Na druhej strane je zrejmé, že ani zmena medzinárodného usporiadania, ktorej sa maďarský premiér obáva, s najväčšou pravdepodobnosťou výraznejšie neovplyvní jeho doterajšiu „národnú politiku“, keďže ani ním spomínaný prípadný blokový systém nemusí zásadne korigovať podmienky jej uplatňovania. Bude to však platiť len vtedy, ak zostanú zachované súčasné mocenské pomery v samotnom Maďarsku.
Úvodné archívne foto: Flickr
