Tento text nadväzuje na predošlú časť a budem sa v ňom venovať príkladom manipulácií a dvojakého metra v správach Európskej komisie (EK) o právnom štáte na Slovensku, najmä v správach z minulých rokov. Vyberiem desať krikľavých prípadov, hoci ich možno identifikovať podstatne viac:
1. Prípad Milan Lučanský
2. Prípad Martin Ribár
3. Sudcovia vo väzbe a kauza Búrka
4. Nezávislosť súdnictva a trestné právo
5. Špeciálny prokurátor
6. Medializácia a trestné právo
7. Umlčovanie kritických médií
8. Politické prenasledovanie opozície
9. Strategická komunikácia polície
10. Covidové excesy na Slovensku
1. Prípad Milan Lučanský
To, čo považujem na správach EK o právnom štáte za najsmutnejšie, je spôsob, akým dokázali zamlčať extrémne závažný prípad úmrtia Milana Lučanského. V správe z júla 2021 sa totiž meno Milan Lučanský neobjavuje ani jediný raz na 26 stranách textu (sic!) v anglickom jazyku a podobne to platí i pre správy z nasledujúcich rokov. Pre porovnanie, v uvedenej správe z roku 2021 sa trikrát objavuje meno Jána Kuciaka, hoci ho predošlá správa uvádzala ešte častejšie (11-krát v texte). Samozrejme, že kauza Jána Kuciaka je dôležitá, ale v prvej polovici roku 2021 bola smrť Milana Lučanského aktuálnejšou témou. EK sa pritom vôbec nemusela podrobne vyjadrovať k samotným príčinám smrti, i keď mysteriózne zranenie i úmrtie z decembra 2020 budili mnohé podozrenia – stačilo kauzu aspoň spomenúť. Dá sa však predpokladať, že keby o tejto téme hovorila vo svojej správe EK, zrejme by vzbudila väčšiu pozornosť v európskej verejnosti a tá by si žiadala viac informácií. Ignorácia danej témy preto vyvoláva dojem, ako keby práve oboznámeniu verejnosti s touto kauzou chceli v Bruseli predísť.
Problémov, ktorým sa mohla EK v súvislosti s Lučanského kauzou venovať vo svojej správe z júla 2021, bolo pritom dosť; od záhadnej smrti kajúcnika Františka Böhma vo februári 2021 až po porušenia Lučanského práv vo väzbe. Napr. umiestnenie do väzby v Prešove zjavne zasiahlo do jeho práva na obhajobu, pretože kvôli umiestneniu nemohol mať advokátku, ktorú si želal. Tá uviedla „… vzhľadom na môj vek, diaľku a mizerné spoje nemôžem bývalého šéfa polície zastupovať.“[1] Navyše sa zdá, že umiestňovanie do väzby na opačnom konci republiky nebolo v danom období výnimkou – do väzby v Prešove bol umiestnený i Tibor Gašpar, ďalší obvinený (ale neodsúdený) bývalý policajný prezident. Na komplikácie spôsobené umiestnením na opačnom konci republiky poukazoval jeho syn ešte v januári 2021: „Takisto nám už niekoľko mesiacov nebol umožnený absolútne žiadny kontakt s otcom… Takisto ako pána Lučanského ho umiestnili na opačný koniec krajiny, aby mal sťaženú obhajobu.“[2] Za zmienku tiež stojí to, že porušenie Gašparovho základného práva na účinný prostriedok nápravy pri neumožnení komunikácie s príbuznými konštatoval i Ústavný súd SR.[3] Žiaľ, ani tento trend si EK nevšimla a trestné konanie proti Tiborovi Gašparovi spomenula iba okrajovo pri pochvalnom výpočte v boji proti korupcii.[4] Pri ignorácii kauzy Milana Lučanského zo strany EK potom neprekvapuje, že správy o právnom štáte ignorovali aj informácie o ďalších podozrivých úmrtiach (Igor Smolen, Martin Mikulec, Darina Juhásová, atď.), ktoré mohli súvisieť s trestnými konaniami. V správach EK sa neobjavila ani zmienka o komunikácia príslušníkov NAKA pri úmrtiach, hoci z legálne získaných dôkazov sú známe výroky, napr.: „Koľko mŕtvych nám prejde?“ Odpoveď: „Sedem...“[5]
2. Prípad Martin Ribár
Kauza Martina Ribára patrí medzi ďalšie alarmujúce príklady ignorácie porušovania princípov právneho štátu v SR zo strany EK. Uvedený advokát strávil vo väzbe vyše jeden a pol roka, pričom väčšinu času v kolúznej väzbe. Závažný je už samotný fakt, že nevinného človeka držali v extrémne prísnych podmienkach tak dlho. Avšak to, čo tam advokát zažil, by bolo neprijateľné pri akomkoľvek režime. Zvlášť nevhodné bolo odopieranie kontaktu s rodinou či obmedzené možnosti vychádzok, ktoré advokát niekoľkokrát opisoval.[6] Je veľmi vážnou obžalobou voči správam EK, že si vôbec „nevšimli“ ani jeho prípad. V kauze advokáta Martina Ribára tiež treba uviesť i to, ako EK opomínala rozhodovaciu činnosť ÚS SR pri jeho kauze, ktorá sa prejavila v nálezoch ÚS SR[7], podľa ktorých bolo porušené jeho základné právo na osobnú slobodu, ako aj právo na slobodu a bezpečnosť.
Kvôli svojim negatívnym skúsenostiam sa Martin Ribár po prepustení z väzby začal sám venovať porušeniam princípov právneho štátu na Slovensku. Už v roku 2023 publikoval vlastnú správu o právnom štáte, v ktorej kritizoval vyjadrenia z predošlej správy EK: „…niektoré informácie sú prezentované účelovo a zavádzajúco v zmysle ustálenej právnej teórie a judikatúry vo vzťahu k niektorým inštitútom trestných konaní…“[8] Ďalej tvrdil: „…je zrejmé, že skutočnosti uvedené v Správe 2022 vykazujú znaky tendenčnosti, neobjektívnosti, neúplnosti a zamlčovania verejne dostupných informácií a nesprávneho právneho výkladu pri inštitútoch trestného konania, a to predovšetkým pri inštitúte § 363 a nasl. Trestného poriadku… Je zarážajúce, že samotný Zoznam zdrojov Správy 2022 obsahuje odkazy na články vo verejných médiách o niektorých trestných konaniach...“[9] Kritika správy EK z roku 2022 nebola výnimkou a zdieľali ju aj iní advokáti, napr. Jakub Križan, Erik Magál, Ján Kršiak. Tí v roku 2023 uviedli: „Je skutočne pozoruhodné, ba až zarážajúce, že skutočnosti uvedené v nami predkladanom podaní, ktoré sa opierajú o konkrétne dôkazy obstarané v trestných konaniach … vôbec nenašli svoj odraz v Správe o právnom štáte z 13.07.2022.“[10]
Je paradoxné, ako ostentatívne EK opomínala analýzy Martina Ribára a ďalších advokátov. V roku 2024 Zastúpenie EK na Slovensku v roku 2024 dokonca z technických príčin odkladalo stretnutie s Martinom Ribárom ako predsedom OZ Za demokraciu a právny štát na neurčito. On sám to okomentoval: „… až mám pocit, že tie „technické príčiny“ ODLOŽENIA „DISKUSIE“ na neurčito boli tie, že sa na „DISKUSII“ chceli zúčastniť osoby, ktoré by asi kládli „nepríjemné otázky“.[11] Je to o to zaujímavejšie, že hoci EK dlhodobo opomínala najzásadnejšie kauzy (Lučanský, Ribár, Krivočenko, atď.), niektoré z hľadiska právneho štátu menej zásadné kauzy sa v správach EK výslovne spomínali[12]. Išlo napr. o kauzy Štefan Božík, Zoroslav Kollár, atď., i keď osoby boli uvedené len prostredníctvom iniciálok. Na selekcii „vhodných“ káuz zo strany EK majú svoju zásluhu i štátne orgány SR, zvlášť ÚŠP, ktorý pre správu z roku 2023 poskytol zoznam svojich „úspechov“. Lenže popis káuz v správe EK pôsobí tendenčne a vytvára o postupoch ÚŠP príliš pozitívny obraz, pričom chýba najmä „pohľad z druhej strany“. Mnohé z uvádzaných káuz pritom vyzneli nakoniec menej presvedčivo než opisovala EK, čo potvrdil aj ÚS SR. O zmene „úspechov“ na „neúspechy“ však už správy EK nehovorili, i keď vedomosť o týchto témach EK mala a keby sa jej zastúpenie stretlo s predstaviteľmi OZ Za demokraciu a právny štát, zrejme by zistili ešte viac.
3. Sudcovia vo väzbe a kauza Búrka
Keďže sa správy EK o právnom štáte tradične veľmi široko venujú súdnej moci, mohli sa zaoberať i problémom, ktorý sa objavil aj v súvislosti s nadužívaním väzby voči sudcom. Problém sa začal už v marci 2020 v kauze Búrka, keď sa prejavil rozpor medzi prístupom špeciálnych orgánov, ktoré požadovali väzbu pre 13 sudcov a Ústavným súdom SR, ktorý súhlasil s väzbou pre sudcov „len“ v 5 prípadoch.[13] Tento závažný rozpor predstavuje problém aj preto, lebo išlo o najrozsiahlejší zásah do súdnictva prostredníctvom trestného práva v histórii samostatnej SR. Tému daného rozporu EK neotvárala, avšak o väzbe pre sudcov v kauze Búrka sa vo svojej správa z júla 2020 vyjadrovala ako o úspechu: „Niekoľko disciplinárnych a trestných konaní začalo voči viacerým sudcom a prokurátorom, pričom niektorí z nich boli suspendovaní alebo odstúpili z funkcie. V niektorých prípadoch vyšetrovanie trestných činov viedlo aj k väzbe pre sudcov a prokurátorov.“[14]
Hoci sa kauza Búrka začala ešte v marci 2020, po štyri a pol roku nebol ani jeden z väzobne stíhaných sudcov v tejto kauze odsúdený – v celej kauze len jediná sudkyňa uzavrela dohodu o vine a treste a dostala podmienečný trest. Ak však nevinní sudcovia strávili dlhý čas za mrežami, ale sudkyňa, ktorá podpísala dohodu, ani jeden deň, je to pre nezávislosť súdnictva a právny štát skutočný problém. Alebo platí, že nevinní patria za mreže a vinní na slobodu? O porušení základných práv sudcov hovorilo aj viacero nálezov ÚS SR. Napr. pri kauze sudcu Molnára konštatoval porušenie práva sťažovateľa na osobnú slobodu v súvislosti s jeho právom na zákonného sudcu a právom na urýchlené rozhodnutie o trvanı́ väzby postupom NS SR[15]. Nález vo veci sudcu Davida Lindtnera pri kauze Víchrica zasa potvrdil porušenie základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť[16]. A možno pokračovať…
Otázkou je, prečo EK tieto nálezy nespomínala, hoci dlhé pobyty sudcov vo väzbe predstavujú jeden z najzásadnejších zásahov do nezávislosti súdnictva. V správach EK sa neobjavili ani iné dôležité informácie, napr. o Monike Jankovskej, ktorá držala vo väzbe protestnú hladovku a neskôr sa pokúsila o samovraždu, keď naraz vzala množstvo antidepresív.[17] Bez ohľadu na to, kto si čo o Monike Jankovskej myslí, v právnom štáte by ani ona nemala byť vystavená reťazeniu väzby a „otočená“ pred väznicou. EK ďalej úplne opomenula aj nevhodné vyjadrenia sudkyne Pamely Záleskej: „Aká prezumpcia neviny? (…) Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí poctivo vyhrali výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo to predstavuje a má predstavovať.“[18] Bez ohľadu na to, čo si kto o Pamele Záleskej myslí, keď sa takto vyjadrila práve sudkyňa ŠTS, ktorá rozhodovala o svojich kolegoch, bolo také vyjadrenie hodné zaznamenania aj v správe EK.
4. Nezávislosť súdnictva a trestné právo
Nezávislosť súdnictva bola v rokoch 2020 – 2023 ohrozená nielen väzobnými stíhaniami sudcov, ale aj ďalšími problémami v oblasti trestného práva, hoci EK daným javom nevenovala dostatočnú pozornosť. Naopak, v júli 2021 správa EK oslavne uvádzala: „V súčasnosti je 20 sudcov a ďalších predstaviteľov spravodlivosti a orgánov činných v trestnom konaní objektom trestných konaní…, a to v rámci zintenzívneného úsilia orgánov verejnej moci o zníženie korupcie v justičnom systéme… V dôsledku trestného stíhania viacerí sudcovia odstúpili zo svojej funkcie alebo boli dočasne suspendovaní...“[19] Žiaľ, správy EK si v nasledujúcich rokoch nepoložili otázku, prečo trestné konania proti dotyčným dvadsiatim sudcom v drvivej väčšine „biedne zlyhali“, neprišlo ani k podaniu obžaloby, len sudcovia si užili trestné a mediálne postupy, ktoré boli zjavným zásahom do ich nezávislosti. Ešte v správe 2022 EK uvádzala: „K marcu 2022 sa trestné konania týkali 18 sudcov (z ktorých štyria už boli odsúdení), troch prokurátorov a šiestich advokátov. Informácie získané od špeciálneho prokurátora.“[20] Otázka je, kto mal byť tým štvrtým odsúdeným sudcom a tu si zrejme EK pomýlila rôznych verejných funkcionárov. Navyše, dobre nepôsobí ani to, že pri troch odsúdených sudcoch išlo o tri dohody, kde nemožno vylúčiť, že sudcovia vymenili uznanie viny za nízky trest a zastavenie mediálneho lynču.
Zaujímavé je, že v správe z roku 2023 už EK neuvádzala počet trestných konaní proti sudcom, ale podrobne sa venovala disciplinárnej zodpovednosti, čo budilo dojem odpútavania od témy pochybných trestných konaní voči sudcom. Tento ústup od predtým obľúbenej témy okomentovala EK v správe z roku 2023 takto: „...Sme si vedomí skutočnosti, že reputácia súdnictva je nižšia ako kedykoľvek predtým, a to aj v dôsledku prebiehajúcich trestných stíhaní jednotlivých sudcov a prokurátorov. Napriek tomu je proces čistenia nevyhnutný predpokladom na vytvorenie dôvery v súdnictvo…“[21] Je možné, že toto konštatovanie malo prekryť inú vážnu tému, a tou bolo preukázanie faktu, že desiatky trestných konaní proti sudcom, ktoré predtým EK hodnotila pozitívne, sa ukázali ako nepodložené. EK nespomenula ani to, že viacerým sudcom sa musela SR dokonca ospravedlniť.
V kontexte témy nezávislosti súdnictva na Slovensku EK neregistrovala ani prípad nezákonných zaisťovacích úkonov zo strany NAKA na Okresnom súde Bratislava III v apríli 2022.[22] Príslušníci NAKA sa tam pokúsili nelegálne zaistiť vyšetrovací spis s utajovanou prílohou v trestnej veci krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy proti dvom „obľúbeným kajúcnikom“ (Ľudovít Makó, Boris Beňa). Spis policajtom zákonná sudkyňa v súlade s právom odmietla vydať, NAKA však naďalej naliehala a neoprávnene privolala i službukonajúceho sudcu pre prípravné konanie. Príslušníkom NAKA sa po sérii vyhrážok nakoniec podarilo zmocniť spisu, ale sudcovia ochránili aspoň utajenú prílohu. Ministerka Mária Kolíková následne pochybným spôsobom odvolala predsedu súdu Romana Fitta kvôli „manažérskemu zlyhaniu“. Čo na tom, že nezákonnosť konania NAKA skonštatoval tak NBÚ[23], ako aj Súdna rada SR…[24] Žiaľ, ani také kauzy neboli pre EK hodné zaznamenania…
5. Špeciálny prokurátor
Pokiaľ ide o správy EK z minulých rokov, vo všeobecnosti možno konštatovať, že informácie o Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v SR boli tradične pozitívne. V správe z júla 2021 sa uvádza: „Nový generálny prokurátor a špeciálny prokurátor boli zvolení prostredníctvom nového transparentného postupu. Tieto reformy odrážajú úsilie o zlepšenie justičného systému…“[25] Zlepšenie justičného systému? Nebudem spomínať, že v SR nie je prokuratúra súčasťou súdnej moci, ale zmeny v zákone o prokuratúre, často označované ako „Lex Lipšic“, bolo treba popísať vyváženejšie. Podozrivá bola samotná zmena zákona, ktorá umožnila bývalým politikom stať sa najvyššími prokurátormi. Podivné je i to, ako si EK vo svojej správe 2021 vôbec „nevšimla“, že práve vďaka tejto zmene sa špeciálnym prokurátorom stal bývalý politik a politický súputník vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Popri chválospeve na zmeny v prokuratúre mohla EK tento fakt aspoň naznačiť!
Ešte zaujímavejším faktom bolo, že za špeciálneho prokurátora zvolila Matovičova vládna koalícia človeka v podmienečnom výkone trestu a ani to si EK „nevšimla“. To musí nutne budiť podozrenia! Ide totiž o absurditu, ktorá by dokázala zdiskreditovať každú reformu prokuratúry. Nevylučujem, že mnohí v EK tejto informácií nechceli dlho uveriť. Tak či onak, najneskôr po roku 2021 sa len ťažko dalo tvrdiť, že právny štát sa podarilo ochrániť voľbou politika za špeciálneho prokurátora, mnohí to vnímali presne naopak. To, čo však budí podozrenia, je fakt, že EK nedokázala priznať existenciu problému s politizáciou ÚŠP ani v neskorších správach, pri stále nových zlyhaniach jeho prokurátorov. Keby totiž priznala existenciu tohto problému, zrejme by nemohla vznášať takú ostrú kritiku ako pri novelách trestných kódexov v roku 2024.
6. Medializácia a trestné právo
Za jedno z najhorších opomenutí EK možno považovať podcenenie medializácie trestných procesov, ktorá predstavovala jeden z najhorších zásahov do princípov právneho štátu v SR. Miesto toho EK vo svojich správach ako zdroj masívne využívala práve tie médiá, ktoré do trestných procesov únikmi informácií zasahovali. Niektorí novinári porušovali napr. prezumpciu neviny, keď vyslovovali predčasné závery o vine obvineného a opakovane klamali o skutkovom stave veci v zjavnej snahe vyvolať negatívnu náladu verejnosti k obvinenému[26]. EK tiež podceňovala fakt, že informácie pre privilegované médiá sa vynášali zo spisov systematicky a dlhodobo. Nereagovala dokonca ani pri takom závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu, akým bolo zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania, hoci práve to ohrozovalo rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb. Žiaľ, postoj EK sa nezmenil ani po odhalení pochybných väzieb medzi sudcami a angažovanými novinármi.
EK odignorovala aj zneužívanie trestného konania, ktoré sa prejavilo pri zadržiavaní verejných funkcionárov prostredníctvom mediálnych zverejnení. OČTK v spolupráci s angažovanými novinármi funkcionárov ponižovali, keď ich ukazovali s putami na rukách. Mnohí z nich boli pritom obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia. Bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda[27] však na internete zotrvala, a to bez ohľadu na vinu či nevinu zadržaných. Keby išlo o výnimku, dalo by sa snáď mlčanie EK vysvetliť; na Slovensku sa však tento mediálno-justičný lynč stal v roku 2020 doslova pravidlom a bol použitý na diskreditáciu mnohých ľudí. Absurditou je prípad, keď novinár v kyberpriestore vopred oznámil, kedy pôjde na zadržanie verejného funkcionára… V čase, keď jednu z hlavných hrozieb pre ľudské práva predstavuje mediálna diskreditácia nepohodlných osôb v kyberpriestore, by mala byť EK na podobné prejavy oveľa citlivejšia. EK neregistrovala ani závažný fakt, že mnohí obvinení sa o svojom obvinení, o výsledkoch ich sťažností alebo o obžalobách dozvedali z médií. Pri troche snahy by si však EK mohla všimnúť aj zneužívanie verejnoprávnych médií na vytváranie „správneho obrazu“ o úmrtiach – napr. hanlivú reláciu Pumpa odvysielanú krátko po smrti Milana Lučanského, v ktorej ho aktivistickí herci a vtedajšia ministerka spravodlivosti zhadzovali.[28]
7. Umlčovanie kritických médií
Medzi najhoršie zlyhania EK pri publikovaní správ o právnom štáte možno zaradiť aj ignoráciu konania NBÚ proti slobode prejavu a blokovanie štyroch významných webových stránok v marci 2022. Išlo o najtvrdší zásah do slobody prejavu a práva na informácie v histórii samostatnej SR. Alarmujúci pritom nie je ani tak samotný fakt blokovania stránok, ale extrémny rozpor s princípmi právneho štátu pri postupe NBÚ. Blokované médiá totiž neboli o kroku štátneho orgánu ani len informované, hoci v akomkoľvek právnom štáte by mala štátna moc subjektom zásahy do ich ústavných práv prinajmenšom oznámiť. To vyvolalo právnu neistotu a aj vo vzťahu k zamestnancom daných médií. NBÚ ďalej vôbec neidentifikoval, aký „závadný obsah“ sa na daných štyroch blokovaných stránkach vyskytoval a dodnes nie je jasné, ktoré články mali byť konkrétnym dôvodom pre takýto extrémny zásah. V právnom štáte by sa navyše mal uplatňovať princíp proporcionality. Ak naozaj existoval nejaký „závadný obsah“, bolo možné napr. zablokovať určitý text namiesto celej webovej stránky.
Závažným faktom bolo i to, že išlo o kompetenciu, ktorú pre NBÚ vytvorila vládna koalícia zákonom prijatým v skrátenom legislatívnom konaní, a teda bez verejnej diskusie.[29] Úplné opomenutie všetkých týchto zlyhaní NBÚ v správe EK za rok 2022 budí nutne podozrenie. Veľmi totiž kontrastuje s podrobnými úvahami o pluralite a slobode médií vo všetkých doterajších správach EK o právnom štáte. Aj v správe z júla 2022 dostala jedna zo štyroch kapitol názov „Pluralita médií a sloboda médií“ (s. 17 až 21), a preto bolo potrebné kauzu zablokovaných médií aspoň okrajovo spomenúť. Vzhľadom na selektívny výber blokovaných stránok nutne vzniká podozrenie, že EK vo svojich správach toto porušenie princípov právneho štátu odignorovala preto, lebo zablokované médiá zastávali voči EÚ (podobne ako voči vtedajšej vláde SR) kritické postoje. Pritom aj EK by mohla chápať, že sloboda sa prejavuje práve na príklade médií, s ktorými mocenské orgány nesúhlasia.
8. Trestné právo a prenasledovanie opozície
Jedným z hlavných problémov trestných konaní v rokoch 2020 – 2023 bolo podozrenie z ich zneužívania proti predstaviteľom opozície. Stačí poukázať na známu a legálne získanú komunikáciu vyšetrovateľa NAKA o postupe voči hlavným lídrom opozície. Vyšetrovateľ NAKA tam uviedol: ,,Fica treba robiť, Kaliňáka, Pellegriniho.“[30] Vyšetrovateľ tiež vzniesol obvinenie Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, hlavným predstaviteľom strany Smer SSD, pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 TZ. Roberta Kaliňáka vzali i do väzby[31] a Robert Fico sa jej vyhol len z dôvodu, že poslanci NR SR tesne neschválili jeho vydanie.[32] Dôležité nie je len to, že dôvody väzby sa ukázali ako nepresvedčivé a GP SR neskôr zrušila obvinenia, ale problémom bola aj ľahkovážnosť, s akou sa pristupovalo k zatváraniu lídrov opozície do väzby. Väzba by im totiž znemožnila vykonávať prácu opozičných politikov, a to mohlo mať dopad na nasledujúce parlamentné voľby. Vo svete existujú viaceré príklady politikov, ktorí boli odsúdení v trestných procesoch na trest odňatia slobody, avšak väzba pre hlavných predstaviteľov opozície je ešte závažnejší zásah do politickej súťaže. Keby sa niečo podobné stalo inde, EK by to zrejme ostro kritizovala, v prípade Slovenska však opäť mlčala.
Správy EK neuvádzajú ani nebezpečné výroky vtedajších vládnych predstaviteľov, ktoré zjavne pôsobili ako politický zásah do trestných konaní, napr. výroky Igora Matoviča: ,,…Ale ja vám chcem povedať, že nevrátite sa k moci. My všetko pre to urobíme, aby ste tu znova v týchto miestach takto za rok opäť sedeli tam, kde si zaslúžite v opozičných laviciach a niektorí z vás v Ilave, v Leopoldove a v iných zariadeniach pre vás vhodných.“[33] Podobne závažné boli aj vyjadrenia predstaviteľov vládnej moci, ktorí vyslovovali úsudky o vine obvinených osôb v politicky sledovaných trestných konaniach. Výnimkou neboli ani negatívne mediálne vyjadrenia predstaviteľov politickej moci na adresu sudcov, ktorí v trestnom konaní rozhodli v rozpore s ich ,,predstavami“ o výsledku trestného konania[34]. Za zmienku stojí aj fakt, že v máji 2021 Slovenská informačná služba (SIS) vydala písomnú správu[35], ktorej obsahom boli spravodajské poznatky o nezákonnej manipulácií dôkazov, vrátane ovplyvňovania výpovedí svedkov v politicky dôležitých konaniach (Očistec, Božie mlyny, Judáš). Paradoxne, prišlo aj k väzbe pre riaditeľa SIS, ktorý v nej v roku 2021 strávil skoro šesť mesiacov, hoci tiež nebol nikdy odsúdený. Ani týmto alarmujúcim množstvom problémov sa však EK nedokázala inšpirovať pre skutočnú kritiku.
9. Strategická komunikácia polície
Jedným z najokatejších problémov minulých rokov v oblasti právneho štátu sa stala komunikácia Polície SR na Facebooku a zvlášť agresívna rétorika stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR. Vzhľadom na to, ako veľmi kladie EK dôraz na boj proti rasizmu, je zarážajúce, že jej uniklo rasistické hanobenie černošského umelca Ibrahima Maigu zo strany polície[36]. Polícia napísala status (neskôr vymazala), v ktorom umelca zosmiešňovala ironizujúcimi slovami „Čierna bača, ľúbime ťa“ a následne ďalej ponižovala. Vážnym problémom boli i policajné zásahy do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a ďalších práv chránených článkom 19 ústavy, keď polícia prirovnávala ľudí ku koňom alebo ovciam. Dokonca udeľovala posmešné ceny ako „Cena pre koňovho brata“ či „Cena hanby“[37]. Alarmujúce bolo i porovnávanie ľudí s iným názorom na vojnu na Ukrajine s kolaborantmi s nacizmom počas druhej svetovej vojny: „Zrádzali svoj národ, donášali Nemcom, prispievali k vyvražďovaniu vlastného národa. Ľudia sa nezmenili ani po 80 rokoch od atentátu a samotnej II. svetovej vojny…“ Nevhodné boli i policajné výzvy na cenzúru starších čitateľov sociálnych médií, na ktorú polícia vyzývala mladých: „Pozrite sa na ich News feed na Facebooku. Vymažte im anonymné facebookové stránky, ktoré ich dennodenne kŕmia senzačnými a nenávistnými správami bez uvedenia zdrojov...“[38]
Polícia sa tiež ako sekulárny štátny orgán pokúsila „opravovať“ vieroučné názory arcibiskupa Oroscha slovami: „V liste sa nachádzajú časti, ktoré … popierajú samotnú kresťanskú vieru, ktorej je arcibiskup oficiálnym predstaviteľom.“[39] Je pritom jasné, ako by reagovala EK, keby v nejakom inom štáte chcela polícia vnucovať svoj pohľad na vierouku najvyšším predstaviteľom daných cirkví. Mimochodom, štátne zásahy do náboženských slobôd sú jedným zo známych dôvodov rozporov medzi EÚ a Čínou. Napriek tejto zjavnej politizácii a ideologizácii polície pred rokom 2023 sa EK vyhla akejkoľvek kritike a vytvárala dojem, že polícia na Slovensku je neutrálna. V správe za rok 2023 pochválila políciu za nový Etický kódex: „Nový Etický kódex bol vydaný ako … súbor morálnych zásad, hodnôt, požiadaviek a noriem bezúhonnosti, podľa ktorých je policajt usmerňovaný pri výkone služobnej činnosti. Podľa článku 4 ods. 1 kódexu Policajt koná pri plnení služobných povinností a rozhoduje vždy objektívne, nestranne, bez predsudkov a zaujatosti…“[40] Nikde žiadny poukaz na excesy v strategickej komunikácii.
10. Covidové excesy na Slovensku
Obdobie pandémie Covid-19 patrí medzi najsmutnejšie obdobia v nedávnej histórii sveta. Pravdou je, že v ťažkej situácii sa nachádzali všetky vtedajšie vlády a zdôrazňujem, že táto kritika nie je kritikou vlády SR za jej postoj k očkovaniu proti Covid-19. Problémom sú však excesy, ktoré sa v tomto období stali a o ktorých mohli správy EK referovať kritickejšie. Samozrejme, EK vo svojich správach na niektoré javy z obdobia pandémie poukazovala. Napr. v správe o právnom štáte z roku 2021 uvádzala oneskorené podania majetkových priznaní, spôsobené pandémiou[41], verbálne útoky na novinárov[42], ale aj nárast sťažností pred verejným ochrancom práv kvôli Covid-19[43]. Dokonca spomínala aj novelizáciu ústavného zákona 227/02 Z. z. o bezpečnosti štátu, ktorá sa uskutočnila koncom decembra 2020[44]. K danej zmene sa však vyjadrovala skôr neutrálne a nepoukázala na spojené problémy, napr. na to, že hlasovaniu v skrátenom legislatívnom konaní za „fóliou“ sa dalo predísť, keďže o potrebe predlžovať núdzový stav nad 90 dní vedela vláda už oveľa skôr. V správe EK o právnom štáte z roku 2022 zasa treba oceniť, že si všimla vysoký počet skrátených legislatívnych konaní, i keď ani tu nepoužívala tvrdú kritiku: „Väčšina právnych predpisov prijatých v zrýchlenom konaní súviseli s pandémiou COVID-19, zainteresované strany vyjadrujú pretrvávajúce znepokojenie nad tým, že zrýchlený postup sa zneužíva.“[45]
Na druhej strane však správy EK nedostatočne reflektovali zneužívanie núdzového stavu na presadzovanie určitých sporných krokov. Napr. pri povinnom testovaní v novembri 2020 neboli dlho známe ani možné sankcie za neúčasť na testovaní na Covid-19. Príslušná vyhláška sa pritom objavila až tesne pred testovaním, hoci jeho vykonanie bolo známe už týždne dopredu. Navyše, premiér sa na verejnosti vyjadril, že tí, ktorí sa na testovaní nezúčastnia, strácajú nárok na zdravotnú starostlivosť. Keďže by to bolo v rozpore s ústavnými garanciami základných práv, neskôr svoj výrok korigoval, i tak však vyvolal veľkú právnu neistotu. S daným testovaním však bolo spojených viacero ďalších konaní v rozpore s právnym štátom, avšak EK o nich v správach nereferovala. Nemalým problémom sa stali i pochybné výnimky z pandemických pravidiel pre privilegované osoby a podujatia, napr. výnimka pre konferenciu GLOBSEC[46], hoci tá sa v októbri 2020 mohla konať online. Udiala sa však kontaktne, hoci v tom období sa museli rušiť aj svadby, ktoré sa online uskutočniť nedajú.
Jednou z najvážnejších káuz v období pandémie bol prípad advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorý na Covid-19 zomrel vo väzbe. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová už v marci 2022 konštatovala, že „…v dôsledku nesprávneho manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu základného práva na ochranu zdravia Ľubomíra Krivočenka.“[47] Osoby vo väzbe boli počas pandémie zvlášť ohrozené nielen na Slovensku, a tak týmto udalostiam mala EK venovať priestor aj vo svojich správach. EK mohla poukázať aj na výroky ministerky spravodlivosti, ktorá tvrdila, že nemali pre obvineného vo väzbe pľúcnu ventiláciu, hoci v danom čase bolo v nemocniciach na Slovensku až 37 voľných prístrojov. I vzhľadom na jasný postoj verejnej ochrankyne práv mala EK túto kauzu uvádzať ako vážny problém z hľadiska princípov právneho štátu!
Koniec 2. časti
V ďalšej časti sa autor bude venovať najmä správe EK o právnom štáte z roku 2024.
Správy Európskej komisie o právnom štáte a ich zneužívanie | 1. časť
Literatúra:
[1] https://www.trend.sk/spravy/elitna-advokatka-misikova-preco-som-odmietla-zastupovat-lucanskeho/2
[2]https://www.facebook.com/tiborgaspar.sk/posts/pfbid0ACNyi7bW4MdmcHQfrp6hkA4k3Cgu9RqHuLgBAUrwz1KejJLz7KruFKz8zh2kTr4bl
[3] III. ÚS 456/21-40
[4] Správa EK o právnom štáte za rok 2021, kapitola o SR, pozn. č. 12
[5] https://www.hlavnydennik.sk/2022/08/25/smer-dokazy-o-fasistickych-metodach-naka
[6] Pozri napr. tu: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a918-pohlad-z-oboch-stran-mrezi-na-naduzivanie-koluznej-vazby-a-institutu-kajucnika-v-trestnych-konaniach a tu: https://blog.sme.sk/ribar/politika/ked-rambovia-placu-nedodrzany-slub
[7] III. ÚS 33/2021, II. US 299/2021, III. US 373/2021
[8] https://zapravnystat.sk/wp-content/uploads/2023/04/Sprava-o-situacii-v-oblasti-pravneho-statu-na-Slovensku-OZ-ZDAPS-advokat-JUDr.-Ribar-2.pdf , s. 8
[9] Tamže, s. 42
[10] https://zapravnystat.sk/wp-content/uploads/2023/04/Sprava-o-situacii-v-oblasti-pravneho-statu-1.pdf , s. 65
[11] https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1476-neobjektivnost-spravy-europskej-komisie-o-pravnom-state-na-slovensku-2024-vyzva-na-verejnu-odbornu-diskusiu
[12] Správa EK o právnom štáte 2023, kapitola o SR, s. 35-37
[13] https://hnonline.sk/slovensko/2112101-historicky-moment-pre-nasu-justiciu-pozrite-si-prehlad-obvinenych-z-akcie-burka
[14] Správa EK o právnom štáte 2020, kapitola o SR, s. 2
[15] II. US 428/2020
[16] I.US 32/2021
[17] https://plus7dni.pluska.sk/domov/dalsi-pokus-samovrazdu-vazbe-monika-jankovska-mala-predavkovat
[18] https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/sudkyna-pamela-zaleska-ma-rozhodovat-obvinenych-ktorych-nazvala-svinami
[19] Správa EK o právnom štáte 2021, kapitola o SR, s. 3-4
[20] Správa EK o právnom štáte 2022, kapitola o SR, s. 8, pozn. 65
[21] Správa EK o právnom štáte 2023, kapitola o SR, s. 35
[22] https://plus7dni.pluska.sk/domov/kovboji-naka-nasilim-zadrziavali-sudnu-tajomnicku-vyhrazali-vylomia-sudny-trezor
[23] Stanovisko NBÚ č. 06457/2022/SRD/ORM – 002 zo dňa 21.06.2022; Pozri: https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1109-policajna-ziadost-o-vydanie-spisu-a-utajovanej-prilohy-stanovisko-narodneho-bezpecnostneho-uradu
[24] Uznesenie č. 36/2023 zo 14. februára 2023
[25] Správa EK o právnom štáte 2021, kapitola o SR, s. 1
[26] Spomedzi veľkého množstva článkov možno spomenúť napr. tu https://www.postoj.sk/118248/kto-riadi-utoky-na-kajucnika-slobodnika , tu https://dennikn.sk/minuta/2550484/ , tu https://www.aktuality.sk/clanok/832910/dusan-kovacik-specialny-zametac-ktory pomahal-politikom-oligarchom-aj-mafianom/
[27] https://www.dnes24.sk/je-tu-burka-naka-zadrzala-jankovsku-maruniakovu-aj-haitovu-356136
[28]https://www.mojevideo.sk/video/3400e/herecka_maria_kolikova_v_zabavnej_relacii_pumpa_na_rtvs.html
[29] Zákon č. 55/2022 Z.z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine
[30] https://plus7dni.pluska.sk/video/kancelarie-naka-fica-treba-robit-kalinaka-pellegriniho
[31] https://www.teraz.sk/slovensko/exministra-vnutra-r-kalinaka-vzali-d/628465-clanok.html
[32] https://standard.sk/199299/poslanci-neschvalili-vydanie-fica-hatrakova-tabak/
[33] https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=21236&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CisSchodze=78&PersonKey=MatoIgor&CPT=1163&Datum=2023-1-24%200:0:0
[34] napr. tu https://www.topky.sk/cl/10/1931233/KAUZA-DOBYTKAR-Reaguje-aj-Seliga–Uradu-specialnej-prokuratury-posiela-list–Pochybnosti-o-Trubanovi a tu https://domov.sme.sk/c/22518621/matovic-kovacik-nedodrzal-moralne-opatrenia-a dostal-zakaz-vychadzania-reakcie.html
[35] Správa SIS-54/23-D-38 12/2021
[36] https://noveslovo.eu/analyzy/excesy-policajnej-komunikacie-proti-hoaxom/
[37] Tamže
[38] Tamže
[39] https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/6080825591947612/?type=3
[40] Správa EK o právnom štáte 2023, kapitola o SR, s. 23
[41] Správa EK o právnom štáte 2021, kapitola o SR, s. 14
[42] Tamže, s. 16
[43] Tamže, s. 19
[44] Tamže, s. 18-19
[45] Správa EK o právnom štáte 2022, kapitola o SR, s. 21
[46] https://www.teraz.sk/slovensko/globsec-budu-sprevadzat-prisne-opatr/497431-clanok.html
[47] https://plus7dni.pluska.sk/domov/zvrat-pripade-smrti-advokata-krivocenka-nechali-ho-zadusit
