Excesy policajnej komunikácie proti hoaxom

Na Slovensku sa v posledných rokoch zásadne zhoršila represia a konanie štátnych orgánov sa odklonilo od princípov právneho štátu. Jedným z najokatejších problémov sa pritom stala komunikácia Polície SR na Facebooku a zvlášť agresívna rétorika stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR. 

V nasledujúcom texte uvediem negatívne javy tejto komunikácie, podložené konkrétnymi príkladmi. Napriek tomu, že negatívnych javov bolo viac, uvediem len desať príkladov excesívneho správania stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR.
1. Krivé analógie a krivé obvinenia
2. Hanobenie z rasových dôvodov
3. Zneužívanie právomocí
4. Útoky na dôchodcov a výzvy na porušovanie ich práv
5. Šírenie strachu
6. Hanlivý jazyk polície
7. Šírenie dezinformácií
8. Popieranie zločinov minulosti
9. Dvojaký meter
10. Nezákonné sankcie

+ + +

Dňa 30. mája 2022 napísala polícia status s názvom „Kolaboranti 21. storočia“. Citujem: „…Zrádzali svoj národ, donášali Nemcom, prispievali k vyvražďovaniu vlastného národa. Ľudia sa nezmenili ani po 80 rokoch od atentátu a samotnej II. svetovej vojny… Zatiaľ čo kolaboranti z čias nacistického Nemecka svoju poslušnosť gestapákom skrývali či už od hanby, strachu alebo taktiky, tak dnes sa ruskí kolaboranti pretŕčajú na sociálnych sieťach…“

Hoci ruskú agresiu na Ukrajine treba jasne a prísne odsúdiť, analógia, ktorú tu polícia použila, je absurdná. Nacistické Nemecko počas vojnového štátu kontrolovalo politiku i ekonomiku Slovenska, čo o súčasnom Rusku povedať nemožno. Kolaboranti s nacistami sa vôbec neschovávali, ako to tvrdí polícia, ale dostali sa do najvyšších funkcií v štáte, z čoho im plynuli mnohé výhody a požívali aj policajnú ochranu. Naopak, „ruskí kolaboranti“, čo sa dnes „pretŕčajú na internete“, podobné výhody nemajú a polícia ich nechráni.

Zvlášť nevhodné je robiť analógiu medzi „prispievaním k vyvražďovaniu vlastného národa“ a „pretŕčaním sa na sociálnych sieťach“. Polícia svojím statusom v podstate obvinila celú skupinu ľudí z účastníctva na vlastizrade, genocídy a niektorých ďalších trestných činoch. Lenže keď policajti tvrdia, že niekto na Slovensku koná podobne ako kolaboranti s Gestapom, ide už na prvý pohľad o krivé obvinenie.

Dňa 1. marca 2022 polícia uverejnila agresívny status, v ktorom zosmiešňovala Ibrahima Maigu, umelca čiernej pleti, ironizujúcimi slovami „Čierna bača, ľúbime ťa“. Následne ho ironickým spôsobom ponižovala. Skúsme si však predstaviť, že by niekto iný napísal na Facebooku status, v ktorom by zosmiešňoval konkrétneho černošského umelca, pričom status by začínal slovami „čierna XY“… Polícia oficiálne vystupuje proti rasizmu, avšak rasizmus by mala odmietať nielen v prípade černochov, s ktorými vecne súhlasí. Ospravedlnením policajného rasizmu nemôže byť ani Maigova pieseň o „čiernom bačovi“, v ktorej si umelec robí žarty sám zo seba. Podobne je rozdiel, keď nejaký Róm zosmiešňuje sám seba pojmom „čierny XY“ alebo keď ho tými slovami zosmiešňuje policajt, ktorý príde do osady.  

Nepatričné bolo aj to, že policajti Ibrahimovi Maigovi vo svojich statusoch tykali, hoci mal v čase komunikácie už skoro 60 rokov. Samozrejme, že osoby si na Facebooku tykajú veľmi často, avšak štýl policajnej komunikácie má byť odlišný, zvlášť keď polemicky konfrontuje staršiu osobu, ktorej identita je známa. Tykať černochom vo vyššom veku bol zlozvyk bielych otrokárov a aj preto by mala byť polícia pri svojej komunikácii opatrnejšia. Vyvinením nie je ani fakt, že stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR tyká i ďalším nepohodlným ľuďom vo vysokom veku. Pre porovnanie, pri verejnej komunikácii netykala starším ľuďom ani normalizačná polícia. Dokonca ani vrahom!

Medzi prejavy neprimeranej agresivity polície patrili i rôzne formy vyhrážania. Keď polícia publikuje agresívne statusy, mala by očakávať podobne ladené reakcie. Ak sa však takáto agresívna diskusia rozvinie, nemožno na ňu reagovať vyhrážkami o použití policajnej represie. Keď si v diskusii na Facebooku agresívne vymieňajú názory dve súkromné osoby, tak ide o diskusiu v pozícii rovnosti, polícia sa však v diskusii so súkromnými osobami v pozícii rovnosti neocitá. Disponuje širokými možnosťami, ako obmedzovať ich práva a slobody, a hrozbu „návštevy“ nemožno zneužívať na „víťazstvo“ v diskusii. V prípade hrozieb v agresívnej facebookovej komunikácii, ktorú polícia aktívne používala, ide o zjavné zneužívanie právomocí. Polícia by sa vôbec nemala zapájať do agresívnej výmeny názorov, naopak, mala by agresivitu vo verejnej diskusii tlmiť.

Dňa 30. marca 2022 uviedla polícia status s názvom „Živý príklad ako sa prokremeľské dezinformácie v tichosti dostávajú k našim babkám, dedom a príbuzným: sú nebezpečné a ničia vzťahy v rodinách“. Zvlášť alarmujúca je pritom táto veta venovaná mladým: „Pozrite sa na ich News feed na Facebooku. Vymažte im anonymné facebookové stránky, ktoré ich dennodenne kŕmia senzačnými a nenávistnými správami bez uvedenia zdrojov. Nedovoľte, aby dezinformácie zničili vaše rodiny.“

Aj keby nejaké babky a dedkovia skutočne nekriticky konzumovali „prokremeľské dezinformácie“, stále platí čl. 26 ústavy, ktorý im garantuje právo tieto informácie prijímať. Sú to plnoprávne osoby so životnými skúsenosťami! Uvedené právo možno obmedziť len zákonom, aj to z ústavou stanovených dôvodov. Výzva, aby nejaký príbuzný vymazával dôchodcom zdroje informácií, je teda výzvou na porušovanie ich ústavného práva. Tu sa polícia ocitá na šikmej ploche: keď dnes vyzýva na nezákonné obmedzovanie práva na informácie dôchodcov, čo urobí nabudúce? Vyzve mládež, aby svojich starých rodičov kvôli „dezinformáciám“ fackovala – v rozpore s čl. 16 ústavy?

Útoky voči dôchodcom sa objavili aj v súhrnnej správe o dezinformáciách za rok 2021: „Veková skladba šíriteľov dezinformácií bola pestrá, pričom vo vysokej miere sa týkala aj seniorov, ktorí sú vo vzťahu k dezinformáciám ohrozenou skupinou, čo by malo byť zohľadnené pri edukatívnom a preventívnom pôsobení Policajného zboru a ďalších inštitúcií smerom k tejto skupine obyvateľstva.“

Označovať najskúsenejšiu časť obyvateľov za ohrozených je smiešne a nevhodné. Starší ľudia síce nemajú kybernetické zručnosti, keďže však zažili obdobie pred rokom 1989, majú s propagandou značné skúsenosti a vedia „čítať medzi riadkami“. Keby mladí policajti namiesto „prevýchovy“ dôchodcov radšej počúvali, mohli by sa veľa naučiť. Zvlášť o formách cenzúry pred rokom 1989.

Polícia v súhrnnej správe o dezinformáciách za rok 2021 uviedla aj nasledovné: „Odbor sa zameriaval na upozorňovanie na najmasovejšie a verejne zdieľané dezinformácie. Zvolená komunikačná stratégia sa ukázala byť ako správna, keďže v mnohých prípadoch dochádzalo k vymazávaniu dezinformácií zo strany ich autorov, prípadne až k deaktivácii ich používateľských kont a utlmeniu ich činnosti.“

Vymazávanie používateľských kont a utlmenie činnosti kont ako tá správna komunikačná stratégia… Iste, policajné hrozby sú schopné zastrašiť ľudí a už samotná návšteva polície je pre mnohých ľudí nepríjemná skúsenosť. Aj režim pred rokom 1989 používal zastrašovanie ako jednu z hlavných metód a často stačila jediná návšteva polície, aby sa kritici režimu odmlčali.

V samostatnom statuse „Vedeli ste, že…“ zo 17. apríla 2022 polícia zasa napísala: „Nie, nejde o praktiky ŠtB, ako sa mnohí milovníci hoaxov snažia hovoriť. Ak ste predsa svedkom dopravnej nehody, tak zavoláte políciu a v prípade potreby dosvedčíte, kto nehodu spôsobil. Rovnaký princíp uplatňujeme na dezinformácie. Nie je normálne, aby niekto klamal, získaval si pozornosť tisícov ľudí a svojim klamstvom tak ohrozoval napríklad ich zdravie alebo celkovo bezpečnosť občanov SR.“

Porovnávať dopravnú nehodu a dezinformáciu je samo o sebe dezinformácia. Pri každej dopravnej nehode prichádza k udalosti s ujmou alebo škodou (§ 64 zákona 8/2009 Z. z.), avšak dopravnou nehodou nie je domnienka, že niekto niekoho ohrozuje. Porovnávať s dopravnou nehodou by sa snáď mohla situácia, keď už nejaká majetková škoda alebo ujma na zdraví, atď. šírením „dezinformácie“ vznikla.

O hanlivom jazyku polície netreba veľa hovoriť, stačí uviesť len niekoľko výrazov, ktoré polícia používa na označenie osôb s ľudskými právami – koňov brat, ovce, prispatý jogín, atď.

Problémom je, že hanlivými zvieracími označeniami polícia zasahuje do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a ďalších práv chránených článkom 19 ústavy. Ak polícia prirovnáva ľudí ku koňom alebo ovciam, ide aj o tradičný pokus dehumanizovať ľudské bytosti prirovnávaním ku zvieratám. Ovce žiadne ľudské práva nemajú. Otázkou je i to, čo by sa stalo, keby občan označil za ovcu alebo koňovho brata konkrétneho policajta, s ktorým nesúhlasí. Zrejme by sa dopustil aspoň priestupku pri verbálnom útoku na verejného činiteľa. Policajt je voči občanom v nadradenom postavení a môže im na základe zákona prikazovať alebo ich aj obmedzovať. Práve kvôli tomu je pri používaní invektív limitovaný zákonom.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore SR: „…pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.“

V čl. 3 etického kódexu príslušníka PZ (41/2022 vestníku MV SR) sa zasa uvádza: „Policajt pri vykonávaní služobnej činnosti koná a rozhoduje vždy objektívne, nestranne, bez predsudkov a zaujatosti, nikoho nediskriminuje… Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti, ako aj pri ich publikovaní na internetových fórach, Facebooku, Twitteri, Instagrame a iných sociálnych médiách vystupuje nestranne a zdržanlivo, tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti.“

Polícia síce tvrdí, že bojuje proti konšpiračným teóriám a dezinformáciám, avšak sama ich často šíri. Uvediem len niektoré z tých, ktoré sa objavili v roku 2022.

a.
Dňa 2. apríla 2022 polícia vo svojom statuse „Dajte si pohov hoaxeri a strašte si niekde inde: EÚ a Slovensku nehrozí nedostatok potravín, za to Rusku hrozí ekonomický kolaps“  uviedla: „EKONOMICKÝ KOLAPS RUSKA. Aj v prípade odvrátenia úplného kolapsu ruskú ekonomiku zomelie obrovská inflácia. Prudko zdražie najmä tovar dovážaný zo zahraničia.“

Akokoľvek je ruská agresia na Ukrajine protiprávna, ekonomický kolaps Ruska nenastal a ani ruskú ekonomiku nezomlela obrovská inflácia, ako o tom konšpirovala polícia v apríli 2022.

b.
Polícia šírila na svojej stránke status Ozbrojených síl SR „Téma S-300: Otázky a odpovede od armády“ (9. apríla 2022): „Spojenci poskytli Slovensku systém protivzdušnej obrany „PATRIOT”. Celkovo tri batérie. Ďalšia, teda už štvrtá batéria, príde na Slovensko v najbližších dňoch. Sú to najmodernejšie verzie (PAC 3), plne funkčné a najmä rozmiestnené tak, aby pokrývali čo najväčšiu časť územia Slovenskej republiky. Na Slovensku tieto systémy zostanú pokiaľ to bude potrebné.“

Kde sú však tie štyri Patrioty, čo tu mali zostať, pokiaľ to bude potrebné?

c.
Veľmi zaujímavou dezinformáciou zo strany polície bolo tvrdenie v statuse Si na Facebooku? Nepriamo financuješ ukrajinskú armádu… 19. apríla 2022: „Materská spoločnosť Meta riadne platí dane v USA, odkiaľ pochádza.“

Tvrdenie, že Meta riadne platí dane v USA, je zjavná dezinformácia. Tzv. daňové raje sú obrovským problémom i tam a polícia by si mohla priznať, že veľké technologické spoločnosti nie sú vzorom v riadnom platení daní. Fair Tax Foundation uviedla, že na daniach za desať rokov zaplatili asi o 100 miliárd dolárov menej než mali a Metu/Facebook ohodnotila ako spoločnosť s druhým najhorším daňovým správaním za roky 2011 – 2020 spomedzi tzv. Silicon Six. Vo Veľkej Británii vyvolala Meta/Facebook zasa veľký škandál, keď za rok 2014 zaplatila smiešnych 4 327 libier na dani z príjmov právnických osôb.  To mnohí slovenskí podnikatelia odvádzajú i pri skromných ziskoch podstatne viac.

d.

Tento príklad ukazuje, ako stránka Hoaxy a propaganda – Polícia SR zdieľala konšpiračnú teóriu, vytvorenú na ministerstve zdravotníctva. Polícia by sa mala ospravedlniť za šírenie konšpiračných teórií, že sa budú šíriť hoaxy o ukrajinských utečencoch, ktorí môžu za novú vlnu Covidu v EÚ.

Polícia publikovala aj status s názvom „Nehanebné klamstvá Putinových trollov od A po Z (4.) Banderovci a Benderovci

Charakteristickým znakom statusu bolo to, že o Banderovcoch uvádzal nevyvážené a mylné informácie. Spomínal, že ich hlavným nepriateľom bol Sovietsky zväz a komunisti, avšak ani slovom sa nezmienil o zločinoch proti Poliakom či Židom. Išlo zrejme o to, že boj proti ZSSR a komunistom dodáva banderovskému úsiliu legitimitu, zatiaľ čo masakry Židov v Ľvove či Poliakov vo Volyni nie. Tie zločiny pritom nespomína len ruská propaganda, ale aj poľskí historici, ktorí Rusov vôbec nemilujú – v Poľsku bola tzv. Volyňská lož istý čas aj trestným činom. Na statuse polície je nebezpečné to, že veľmi podobne by sa dalo postupovať i pri obhajobe vojnového slovenského štátu. Jeho apologéti tiež spomínajú boj proti Sovietskemu zväzu a komunistom, avšak opomínajú rasové zločiny.

Polícia v statuse ďalej navrhla: „Skúsime naratív o „Banderovcoch“ aplikovať na slovenské podmienky.“ Lenže pri čestnej aplikácii daného naratívu na slovenské podmienky treba uviesť, koľko ulíc a podujatí je pomenovaných po Banderovi na Ukrajine a koľko po Tisovi na Slovensku. Na oslavu Banderu, Šuchevyča a ďalších sa na Ukrajine premenúvajú ulice, námestia, štadióny, konajú sa hudobné festivaly (Banderštat), športové akcie (BanderRun), atď. a to všetko s podporou od štátnych inštitúcií. Deje sa podobná glorifikácia na Slovensku v súvislosti s Jozefom Tisom? Určite nie a aj tá jediná ulica vyvoláva silný odpor!

Polícia v statuse uviedla niekoľko ďalších dezinformácií, napr. „Ukrajinská vojenská organizácia vznikla v roku 1929, cieľom bolo právo sebaurčenia pre Ukrajinu.“ Faktom však je, že Ukrajinská vojenská organizácia vznikla už v roku 1920 v roku 1920 a neskôr sa spojila s Organizáciou ukrajinských nacionalistov, a práve tá vznikla až v roku 1929. Ďalšia dezinformácia spočívala v tvrdení: „Boje banderovcov ale nekončia ani po konci vojny, Ukrajina sa stala súčasťou ZSSR...“ V skutočnosti sa však Ukrajina nestala súčasťou ZSSR po konci vojny, bola ňou už predtým, hoci v iných hraniciach.

Veľmi pochybné boli ďalšie tvrdenia polície, napr. o miere vplyvu, ktorí mali vyznávači Banderu na majdanských protestoch, či o ústupe nacionalistov po roku 2014. Polícia si pritom selektívne vyberala, koho označí za nacionalistu a koho nie. Napr. rokoch 2014 – 2016 bol predsedom parlamentu Andrij Parubyj (Ľudový front) a toho ako nacionalistu hodnotia aj na Ukrajine. Samozrejme, ani to nevyviňuje Rusko za jeho agresiu na Ukrajine!

Polícia sa zvykla vysmievať ľuďom, ktorí sa vyjadrujú k veciam, na ktoré podľa policajnej stránky nemali vzdelanie, napr. „Včera virológovia, dnes vojenskí stratégovia“. Sami policajti sa však stavali do role posudzovateľov obežníka arcibiskupa Oroscha, ktorého časti vraj „popierajú kresťanskú vieru“. Hoci treba zločiny zo Zámockej ulice prísne odsúdiť a aj Oroschove vyjadrenia sú problematické, o tom, čo je alebo nie je v súlade s kresťanskou vierou, nemá rozhodovať polícia. O vierouke sa viedli spory na konciloch a na univerzitách celé stáročia a každý arcibiskup sa s nimi musel podrobne zaoberať. Je nevhodné, ak si laický štátny orgán – polícia – trúfa poučovať arcibiskupa o tom, čo je alebo nie je v súlade s kresťanskou vierou.

To, akým spôsobom sa polícia stavia k ústavným právam občanov, najlepšie dokumentujú ich súťaže o „Cenu pre koňovho brata“, „Cenu hanby“, a pod. Tieto ceny sú o. i. porušením čl. 19 ústavy, ktorý garantuje ľudskú dôstojnosť i osobnú česť občanov. Okrem toho, „Cena pre koňovho brata“ či „Cena hanby“ sú vlastne sankciami, ktoré nemajú zákonný základ. Je to asi tak, ako keby policajti niekomu nasadzovali čiapku s oslími ušami. Fakt, že polícia „strategicky komunikuje“ na Facebooku, neznamená, že môže konkrétnym ľuďom ukladať sankcie bez opory v zákone. Predstavme si situáciu, že by polícia, ktorá má zo zákona udržovať verejný poriadok a mravnosť, riešila nejakú výstredne oblečenú osobu zo sexuálnej menšiny, a to kvôli verejnému pohoršeniu. Predstavme si, že by jej policajti okrem zákonných prostriedkov zavesili na krk tabuľku s nápisom „Koňov brat“ alebo „Cena hanby“. To by danej osobe spôsobilo veľkú ujmu na právach, najmä na dôstojnosti a osobnej cti. Predovšetkým by však išlo o sankciu, ktorá nemá oporu v zákone, podobne ako ju nemala ani policajná „Cena hanby“ alebo „Cena pre koňovho brata“ na Facebooku. To všetko veľmi pripomína tabule, ktoré sa ako forma trestu vešali na krk zločincom v období stredoveku. Polícia, a to nielen v komunikácii na Facebooku, sa musí opäť naučiť, čo znamená princíp ústavnosti a zákonnosti (čl. 2 ods. 2 ústavy) a princíp „Nulla poena sine lege“. (Žiadny trest bez zákona.)     

Vzhľadom na uvedené predstavuje komunikácia stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR v súčasnosti závažný problém. Hoci si to zrejme nie všetci policajti uvedomujú, komunikácia tejto stránky je založená na masívnom porušovaní ústavných práv občanov. Samozrejme, časť ľudí je z agresívneho boja polície proti „hoaxom“ na Facebooku nadšená, pravidelne stránku sleduje a policajnému úsiliu dôveruje, najmä však preto, lebo polícia potvrdzuje ich politické názory a dehumanizuje názorových oponentov. Podobne by bola populárna a masívne sledovaná aj policajná komunikácia, ktorá by „vyvracala hoaxy“, zosmiešňovala a dehumanizovala príslušníkov LGBT komunity.

Zrejme najvážnejším problémom pri vyššie uvedenej komunikácii polície je, že práve kvôli uvedeným excesom prestala časť spoločnosti polícii dôverovať. Z osobných rozhovorov viem, že veľa ľudí nedôveruje polícii práve kvôli jej komunikácii a niektorí kvôli tomu neoznamujú ani trestné činy. Mnohí občania, názoroví oponenti policajnej stránky proti hoaxom, boli vystavení vyhrážkam či dokonca fyzickým útokom zo strany liberálnych aktivistov – tie útoky však polícii nenahlásili, lebo ju vnímali ako komplica aktivistov. Pritom vedeli aj o zákonnej povinnosti oznamovať trestné činy, ale s „progresívnou políciou“ spolupracovať nechceli. Platí to nielen pre tých, ktorí boli policajnou stránkou osobne urážaní, ale aj o ďalších. Ak sa komunikácia polície nezmení, je len otázkou času, kedy sa po alternatívnych médiách vytvorí aj „alternatívna polícia“…

Na záver zostáva teda len niekoľko návrhov na skvalitnenie policajnej komunikácie. Uvediem tri:

1. Polícia by mala uznať, že v doterajšej komunikácii proti hoaxom urobila chyby a ospravedlniť sa za zásahy do ústavných práv dotknutých občanov. Ani polícia nie je neomylná a ak by dokázala priznať aspoň niektoré očividné chyby v komunikácii, veľmi by to prispelo k jej objektivite. Snáď by tým vznikla i šanca na nový začiatok komunikácie s ľuďmi, ktorí políciu začali vnímať ako ideologického nepriateľa.

2. Polícia by sa mala viac zamerať na tvrdenia, ktoré chce vyvracať, a nie na osoby, ktoré ich šíria. Platí, že múdry človek napadne argument, zatiaľ čo hlupák napadne oponenta. Invektívy ad personam môžu oponentov umlčať, určite ich však nepresvedčia. Pokiaľ ide o „presvedčených“, tým môže urážlivý spôsob komunikácie vyhovovať, ale práve ich polícia presvedčovať nemusí. Oficiálna a formálna komunikácia zameraná na obsahovú stránku boja proti dezinformáciám by zrejme dokázala presvedčiť viac „nepresvedčených“ než doteraz, hoci by policajná stránka na boj proti hoaxom určite nemala až také veľké množstvo sledovateľov.

3. Vhodné by bolo, aby sa tvorcovia jednotlivých statusov podpisovali. Polícia často kritizuje anonymné stránky, a preto by mala ísť sama vzorom. Tak ako my ostatní podpísaní účastníci verejnej diskusie, aj policajti by mali „ísť s kožou na trh“. Na rozdiel od väčšiny z nás sú za to dokonca platení. Keby sa však museli podpisovať, zrejme by si dávali viac pozor na to, čo napíšu. Z pozície anonymného autora a pod ochranou silových zložiek je ľahké nadávať iným do koňov a oviec, avšak v podpísanom statuse by autor takýmto jazykom zhadzoval predovšetkým sám seba.    

Tento text vznikol v roku 2022, doteraz však nebol publikovaný.

Snímka: FB stránka Polície SR – podvody a hoaxy

(Celkovo 42 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter