Od vstupu ruských vojsk na Ukrajinu uplynuli dva roky. Je to príležitosť, aby sme posúdili racionalitu a zmysel tohto konfliktu a čo priniesol zúčastneným stranám.
V našich médiách si poväčšine pripomenuli toto výročie zdôrazňovaním hrdinstva ukrajinských bojovníkov a ich odhodlanie pokračovať v boji s krvilačnými Rusmi, ktorých vyhnal na front zločinný Putin, resp. ,ako hovorí americký prezident Joe Biden, šialený hajzel.
Ide skôr o popis hrôz vojny a o našej povinnosti podporovať tento boj do víťazného konca. Je zaujímavé, že v jeho hodnotení je slovenská spoločnosť rozdelená a väčšina nezdieľa oficiálny názor mainstreamu. Je pozoruhodné, že pesimistické názory Slovákov na rusko-ukrajinský konflikt, ktoré sa považovali doteraz v EÚ za extrémne, sa pomaly stávajú sa normou pre viaceré krajiny EÚ.
Aby sme mohli objektívnejšie posúdiť smerovanie tohto konfliktu, je nutné vrátiť sa na jeho začiatok a hľadať odpoveď na zásadnú otázku, čo je jeho príčinou. Zdá sa mi, že by sme mohli aj na tento konflikt použiť známy aforizmus, ktorý hovorí, že vojna je síce racionálna činnosť, ale pracuje s iracionálnymi príčinami.
Podstatnou otázkou je, či Ukrajina patrí, resp. môže vstúpiť do EÚ a aké dôsledky a riziká takýto vstup predstavujú pre EÚ i celý svet. Odpoveď závisí od toho, aké podmienky definujeme pre jej vstup.
Podľa môjho názoru, aby Ukrajina mohla byť prijatá do EÚ, musí spĺňať dve nevyhnutné podmienky:
I. Musí nielen akceptovať európsku legislatívu, ale ju musí aj inkorporovať do všetkých inštitúcií Ukrajiny.
II. Musí si zabezpečiť súhlas oboch jadrových mocností k vstupu do EÚ. Táto požiadavka je analogická k situácii z roku 1962 z tzv. Karibskej krízy, založenej na vtedajšej snahe ZSSR rozmiestniť jadrové zbrane na Kube. USA nesúhlasili a Sovieti museli rakety odviesť domov…
Dnes nesúhlasí Rusko so vstupom Ukrajiny do NATO a ak sa chce svet vyhnúť 3. svetovej vojne, budú sa musieť pre zmenu USA vzdať svojho angažovania na Ukrajine.
Dnes Ukrajina nespĺňa ani jednu podmienku, a preto treba jasne povedať, že nepatrí do EÚ, ba ani do NATO. Vstup Ukrajiny do EÚ nemôže závisieť iba od chcenia jej občanov, ale je nevyhnutný súhlas jadrových veľmocí, ktoré garantujú dnešný svetový poriadok.
Nik sa dnes nerozčuľuje, že takmer 200 rokov existuje Monroeova doktrína, ktorá hovorí, že americký kontinent je uzatvorený pre európskych kolonizátorov.
Napriek tomu však USA i EÚ hovoria, že si vypočuli hlas ukrajinského ľudu a že sú pripravené podporovať jeho sen o vstupe do zasľúbenej zeme, t.j. do EÚ a sú pripravené, ako hovorí prezident Zelenskyj, bojovať za tento sen do posledného muža. Zdá sa, že USA sa nezaoberajú otázkou, či Rusko bude súhlasiť, alebo nebude s ukrajinskou neutralitou. Svedčí to ich presvedčení, že Rusko bude porazené, a teda jeho názor je zbytočný.
Treba priznať, že hlas ukrajinského ľudu asi nebol tým hlavným v potvrdení ich záväzku finančne a vojensky podporovať Ukrajinu až do jej víťazstva.
Podľa oficiálne publikovanej Národno-bezpečnostnej stratégie USA z roku 2022 vláda USA vychádza z presvedčenia, že USA si musia udržať vedúce postavenie vo vedení sveta, pretože iba tak je možné zaručiť bezpečný medzinárodný poriadok, založený na slobodnom, otvorenom a prosperujúcom svete.
Podľa tejto stratégie Rusko predstavuje bezprostrednú a pretrvávajúcu hrozbu pre regionálny bezpečnostný poriadok v Európe a je zdrojom narušenia a nestability na celom svete. Z toho vyplýva povinnosť pre vládu USA hľadať cesty, ako obmedzovať a oslabovať Rusko v jeho rozvoji.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
USA v zmysle tejto stratégie považujú rusko-ukrajinský konflikt iba za nástroj oslabovania Ruska, či dobrú investíciu a zároveň i vhodnú príležitosť Ukrajiny vstúpiť do EÚ.
USA však dôrazne zastávajú pozíciu, že o všetkých zásadných rozhodnutiach musia rozhodnúť ukrajinské orgány. Je to zrejme preto, že USA berú vážne ruské vyhlásenia, že Rusko nemôže prehrať vojnu s Ukrajinou, lebo v takom prípade je pripravené použiť jadrové zbrane.
Niektorí členovia aliancie nezdieľajú tento názor a sú presvedčení, že Rusko iba blafuje a nikdy nepoužije jadrové zbrane. Preto hľadajú aj iné cesty, ako aktivovať ich vojenský potenciál pri pomoci Ukrajine a nevystavovať USA a NATO riziku vzniku 3. svetovej vojny. Sú však presvedčení, že bez pomoci USA je kapitulácia Ukrajiny neodvratná, a preto je žiaduce vytvoriť novú európsku vojenskú alianciu, ktorá musí zlomiť vôľu Ruska pri presadzovaní ukrajinskej neutrality.
Politika USA od prevratu na Majdane v roku 2014 mala za následok vznik vlády, ktorej program bol založený na rusofóbii a na potrebe vytvorenia novej ukrajinskej identity občanov, ktorí sú zásadne odlišní od Rusov a ich kultúry. Rozmach ukrajinského nacionalizmu sa stal zárodkom budúcej občianskej vojny na Donbase a stal sa hnacím motorom Ukrajiny proti Rusku.
Hospodársky tlak na Rusko cestou sankcií bol doplňovaný znevažovaním všetkého ruského, čo dodávalo energiu i motiváciu pre politické riadenie Ukrajiny.
Pod týmto tlakom Rusko vytýčilo program denacifikácie, demilitarizácie a 24. 2 .2022 prekročilo ukrajinské hranice. Podľa môjho názoru tieto udalosti a aktivity tvoria ideologické pozadie rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý sa dnes dostáva do patovej situácie. Priebeh rusko-ukrajinského konfliktu je negatívne ovplyvňovaný ďalšími okolnosťami:
– peniaze a zbrane z USA sú dnes zablokované
– päťdesiatmiliardovú pôžičku z EÚ je možné použiť iba na dofinancovanie štátneho rozpočtu, t.j. zabezpečiť mzdy štátnym zamestnancom, vrátane armády
– ukrajinská armáda dnes ustupuje a zásoby munície a streliva má max. na jeden mesiac
– ukrajinské vedenie musí dnes prehodnotiť svoje sny o dobytí Moskvy, oslobodení všetkých okupovaných území a o miliardových reparáciách, ktoré bude musieť zaplatiť Rusko
– nedostatok vojakov na fronte, ktorý je výsledkom vysokých strát, si bude vyžadovať mobilizáciu, pre ktorú však chýba nadšenie a podpora zo strany ukrajinských občanov
– volebný rok v USA, voľby do Európskeho parlamentu, udalosti v Gaze a na Strednom východe zásadne ovplyvňujú plnenie záväzkov zo strany USA
–prijatie 13 balíkov sankcií voči Rusku oslabilo viac EÚ ako Rusko
– nadšenie Ukrajincov zo supermoderných zbraní z USA, ktoré mali dokázať technologický náskok USA a zmeniť chod vojny, sa nepotvrdilo
– zmena na najvyššom poste ukrajinskej armády pri postupe ruských vojenských síl na západ zvyšuje iba možnosť vojenského puču
– Rusko už začlenilo 20 % ukrajinského územia do Ruskej federácie.
Všetky tieto nové okolnosti naznačujú, že doterajší scenár A, založený na definitívnej porážke Ruska, sa môže ukázať ako nerealizovateľný.
Ukončenie konfliktu spôsobom, ak ukrajinská vláda bude súhlasiť s neutralitou Ukrajiny, bude to výlučne iba jej rozhodnutie a Západ to bude rešpektovať. Tento scenár je však veľmi podobný nešťastnému záveru vojny s Afganistanom.
Iná podoba scenára B, nech si teda ten psychopat, zabijak… Putin nechá 20 % ukrajinského územia a čert s ním i s celou východnou Ukrajinou, by potvrdzoval iba to, že hnacou silou vojny boli najmä záujmy vojensko-priemyselného komplexu. Z toho by mohol vyplynúť pre nás pesimistický názor, že objektom konfliktu nebola Ukrajina, ale EÚ.
Po zastavení finančnej pomoci v americkom Kongrese je EÚ pod tlakom prevziať zodpovednosť za pokračovanie vojenského konfliktu. Treba však dodať, že ďalšia podpora EÚ je veľmi obmedzená, nakoľko sama je hospodársky vysilená vlastným programom nezávislosti na energetických a surovinových zdrojoch z Ruska. Rovnako jej vojenské sklady zívajú prázdnotou… Ďalšie zvyšovanie záväzkov EÚ voči Ukrajine sa môže skončiť rozvratom EÚ. Dôkazom toho bol aj posledný štrajk európskych farmárov, ktorý ukazuje na nepripravenosť EÚ k prijatiu Ukrajiny do EÚ.
Politici nepochopili veľkosť a silu ukrajinského agrorezortu a jeho možné nebezpečné dopady pre celú EÚ. Samotný fakt, že Ukrajina má 36 miliónov hektárov vysoko úrodnej ornej pôdy, čo predstavuje 30 % podiel EÚ, je kolos, s ktorým by sa európski farmári nedokázali vyrovnať.
Nie je možné, aby teraz prišlo 10 – 20 „majiteľov Ukrajiny“, z ktorých niektorí vlastnia až 500 000 hektárov vysoko produktívnej pôdy a nemalo by to vplyv na európskych farmárov. Práve táto veľkosť a vlastnícka štruktúra ukrajinského agrobiznisu by mohla zmeniť farmársku Európu na štandardný priemyselný región. Je reálna hrozba, že tento agrárny kolos by vymazal spoločenský konsenzus platný v EÚ, založený na výrobe zdravých a ekologicky vyrábaných potravinách.
Oslabovanie občianskej i voličskej podpory Ukrajiny v jej konflikte s Ruskom nás núti, aby sme sa vrátili na samý začiatok konfliktu a opätovne premysleli podmienky vstupu Ukrajiny do EÚ, resp. do NATO.
Nové podmienky sú nutné na to, aby sme hľadali cesty, ako vyriešiť tento konflikt v jeho treťom roku. Zmysel hľadania spočíva v tom, či je možné realizovať sen ukrajinského ľudu a vstúpiť do EÚ, resp. NATO a pritom neohroziť národnú bezpečnosť Ruska. Z globálneho hľadiska ide o to, či je možné sa vyhnúť 3. svetovej vojne a udržať celosvetový mier a odvrátiť rozpad EÚ.
Jedna odpoveď
Tak slabý príspevok som od Eda už dávno nečítal. Jeho návrat k hlavnej príčine vojny, za ktorú považuje možnosť Ukrajiny vstúpiť do EÚ, o ktorej vraj musia rozhodnúť dve jadrové mocnosti je mimo všetky dostupné a všeobecne známe fakty. Na základe takejto metódy hľadania príčiny vojnového konfliktu sa mohol pokojne vrátiť k a rozpadu ZSSR a tu hľadať hlavnú príčinu súčasného konfliktu.
Pre Rusko bol neprijateľný vstup Ukrajiny do NATO a nie do EÚ.
Inou vecou je to, že otázka vstupu Ukrajiny do EÚ a nerozhodná politika Janukoviča sa stala iskrou, ktorá rozpútala Majdan, ktorý viedol k štátnemu prevratu organizovaného západom so všetkými dôsledkami. Otázka vstupu do EÚ sa tak stala príčinou prevratu, rozpadu Ukrajiny a následnému vzniku občianskej vojny, ktorú rozpútala Kyjevská klika tzv. antiteroristickou operáciou proti Donbasu. Ako je všeobecne známe súčasný vojnový konflikt by nevznikol, ak by Ukrajina dôsledne realizovala Minské dohody a nebudovala namiesto nej vojenské opevnenia okolo celého Donbasu a v spolupráci s NATOm sa nepripravovala s k vojne.