K najvýznamnejším udalostiam v živote Čínskej ľudovej republiky (ďalej len ČĽR) patria zjazdy Komunistickej strany Číny (ďalej len KSČ), ktorá je vedúcou silou spoločnosti. Konajú sa raz za 5 rokov. Vzhľadom na to, že ČĽR je dnes jedným z rozhodujúcich aktérov svetovej politiky a ekonomiky a rastie aj jej kultúrny vplyv, považujeme za vhodné oboznámiť sa s obsahom rokovania 20. zjazdu KSČ s dôrazom na správu, ktorá na nej bola prednesená. Správa vychádza z programu strany, ktorý je súčasťou Stanov KSČ a po rokovaní zjazdu bol doplnený.
Tieto dokumenty vznikajú v konkrétnych podmienkach a vytyčujú líniu straníckeho vedenia, ktorého špička (mocenská skupina, rozhodujúca na najvyššej úrovni) má personifikovanú podobu. Ide o Stály výbor Predsedníctva Ústredného výboru (ďalej len ÚV) KSČ a niekedy sa charakterizuje aj širšie ako generácia čínskych vodcov. Na čele oboch týchto skupín je od novembra 2012, keď sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ, Si Ťin-pching (*1953). Obsah a zameranie XX. zjazdu KSČ nesú pečať pôsobenia týchto skupín a ich vodcu. Dokumenty treba v záujme ich pochopenia vnímať v dlhšom čase a súvislostiach s postavením ČĽR v súčasnom svete.
Stručne o súčasnej pozícii ČĽR vo svete a ceste k nej
O charaktere súčasného čínskeho štátu a spoločnosti sa v našom geopolitickom priestore vedú protirečivé diskusie, čo je vzhľadom na ich veľkosť, ale aj zložité dejiny, prirodzené. Aj v týchto podmienkach západné média hlavného prúdu pripúšťajú minimálne dva fakty, ktoré svedčia o silnej pozícii Číny vo svete, ktorú nemožno ignorovať.
Prvým faktom je, že Čína pod vedením komunistickej strany prešla impozantnou, aj keď protirečivou cestou politického, hospodárskeho i kultúrneho rozvoja a považuje sa za potenciálnu superveľmoc. Druhým faktom je, že Čína má globálnu autoritu. Západ ju interpretuje kriticky, ale v rozvojovom svete je určitým vzorom pre riešenie problémov vo viacerých štátoch v rozvojovom svete. Tie využívajú jej pomoc, pričom vítajú, že nezasahuje do ich vnútorných záležitostí.
Stručne a veľmi výberovo načrtneme kľúčové medzníky politického vývoja ČĽR, ktorá vznikla 1. októbra 1949. V 50. a 60. rokoch bola čínska spoločnosť ťažko poznačená maoistickým voluntarizmom a hospodársky sa pozdvihovala len pomaly. Zlomom boli procesy, ktoré vznikli po smrti Mao Ce-tunga (*1893) v roku 1976, keď sa začal otvorený boj o moc v strane i štáte. Najvplyvnejšou osobnosťou sa stal Teng Siao-pching (*1904 – †1997), ktorý sa považuje za šedú eminencia čínskeho komunizmu. S výnimkou rokov 1967 – 1975 zastával popredné funkcie, z ktorých spomenieme post generálneho tajomníka ÚV KSČ (september 1956 – marec 1967), náčelníka generálneho štábu Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (január 1975 – apríl 1976 a júl 1977 – marec 1980), predsedu Ústrednej vojenskej komisie KSČ (jún 1981 – 1989), predsedu Ústrednej vojenskej komisie ČĽR (jún 1983 – marec 1990). Trikrát bol aj podpredsedom vlády, ale najvyššie stranícke, vládne ani štátne funkcie nevykonával. Teng na XII. zjazde KSČ v roku 1982 (nechyrovalo sa ešte ani o sovietskej perestrojke ani o anglosaskom neoliberalizme) povedal, že pri modernizácii ekonomiky, štátu a strany treba vyjsť z čínskej reality a brať do úvahy všeobecnú pravdu marxizmu-leninizmu s konkrétnou praxou, so špecifikami spoločnosti a štátu a na tomto základe ísť vlastnou cestou budovania a upevňovania socializmu.
Nedá nám nespomenúť ďalšieho velikána, ktorý sa pričinil najmä o hospodársky rozvoj Číny, Čou En-laja (*1898 –†1976), prvého predsedu vlády od vzniku do ČĽR až do svojej smrti. V podmienkach spoločenského a politického avanturizmu (aj keď sa vytýka, že sa na ňom tiež podieľal), špecificky zmierňoval na čele vlády jeho dopady v štáte. Prinieslo mu to autoritu i popularitu medzi obyvateľstvom aj v zahraničí. Stál aj pri zrode štyroch modernizácií – v poľnohospodárstve, priemysle, národnej obrane a oblasti vedy a výskumu v roku 1975, ktoré sa stali zdrojom rozvoja čínskeho hospodárstva.
Zložitým medzníkom vývoja komunistickej Číny boli udalosti na námestí Nebeského pokoja, ktoré vyvrcholili v júni 1989. O ich priebehu a ukončení koluje v západných médiách hlavného prúdu veľa nepresností, dohadov i klamstiev. Po týchto udalostiach sa začala vytvárať nová etapa vývoja ČĽR. Moc definitívne získala skupina okolo Tenga a pokračovalo sa v politike ekonomickej reformy, ktorá prebiehala od roku 1978.
V 90. rokoch minulého storočia bol na Západe o vývoj v Číne, ktorá kritizovala činnosť Komunistickej strany Sovietskeho zväzu i rozpad Zväzu sovietskych socialistických republík, nižší záujem, lebo ten sa sústredil na využitie postsocialistického vývoja v strednej a východnej Európe. Niekedy sa toto desaťročie považuje za určitú izoláciu Číny. Aj v týchto podmienkach sa k ČĽR pripojil v júli 1997 Siang-kang (dovtedy Hongkong pod správou Veľkej Británie) a v decembri 1999 Àomén (dovtedy Macao pod správou Portugalska), kde sa začal uplatňovať princíp „jeden štát, dva systémy“.
V 21. storočí došlo k dynamizácii ekonomického vývoja ČĽR. V rokoch 2002 – 2003 a 2012 – 2013 sa vymenilo stranícke a štátne vedenie. V októbri 2003 sa uskutočnil prvý let čínskeho kozmonauta a ČĽR sa tak stala tretím štátom sveta (po ZSSR a USA), ktorý to dokázal pripraviť vlastnými silami. Prestíž Číny zvýšili aj Letné olympijské hry v Pekingu v auguste 2008 a svetová výstava EXPO v Šanghaji od mája do októbra 2010.
V druhom desaťročí tohto storočia Čína dosahovala každoročne nevídané tempá hospodárskeho rastu a vo viacerých ekonomických ukazovateľoch sa dostala na prvé miesto vo svete. Od roku 2013 čínska ekonomika presadzuje stratégiu Jeden pás, jedna cesta, označovanú aj za Novú hodvábnu cestu. Ide o aktivity na zlepšenie dopravnej infraštruktúry po súši i na mori z Číny do Európy v záujme rozvoja obchodu, čo sa stretáva s nevôľou USA. V roku 2016 sa začala reorganizácia ozbrojených síl, ktorá sa stala tŕňom v oku hegemónnym plánom USA, najmä v ich dlhodobej angažovanosti v indicko-tichooceánskom priestore.
V tomto desaťročí aj v Číne v dôsledku viacerých faktorov, najmä pandémie a medzinárodnej situácie, vznikli ekonomické problémy. Zostáva však stále jedným z hlavných garantov („lokomotívou“) ekonomického rozvoja sveta a sú obavy z toho, čo sa stane, ak sa jej ekonomické aktivity oslabia. Pod vplyvom trendu, ktorý začal prezident USA Donald Trump, sa však Čína čoraz viac považuje za jednu z najväčších hrozieb pre USA a vyhlasujú sa voči nej rôzne ekonomické sankcie.
Napriek protirečeniam i komplikáciám, ktoré sa vo vyše 70-ročnej ceste ČĽR vedenej KSČ vyskytli, jej súčasný stav nie je zhlukom náhodných a konjunkturálnych procesov, ale ide o výsledok dlhodobých plánovaných aktivít. Sú v ňom aj slabé miesta, ale globálne i historicky ide o inú kvalitu ako čoraz zlovestnejší a neznášanlivejší neoliberalizmus.
V našom súčasnom myslení, kruto zatlačenom do západného neoliberalizmu, sa tento pohľad na spoločnosť, štát a svet považuje za prehnaný až nereálny. V Číne sa zdôrazňuje, že jej politika nie je určovaná dĺžkou jedného volebného obdobia. Číňania aj v politike radi hovoria vzletne, ale sú oveľa trpezlivejší ako na Západe. Po páde socializmu na prelome 80. a 90. rokov v strednej a východnej Európe a udalostiach v roku 1989 v Číne by vo svete takmer nikto nebol povedal, že o štvrťstoročie bude ašpirovať na status superveľmoci.
Držať vysoko veľkú zástavu socializmu s čínskymi charakteristikami – komentovaný obsah správy 19. ÚV KSČ prednesenej Si Ťin-pchingom na 20. zjazde KSČ)
Názov správy, ktorú predniesol Si a ktorá má v anglickom preklade vyše 60 strán, je patetický. V jej obsahu sa výstižne, ale v kvetnatej čínskej reči, vyjadruje predstava o línii ďalšieho vývoja spoločnosti a štátu pod vedením strany. Preklad tohto štýlu vyjadrovania do suchopárnej politickej angličtiny je náročný. V preklade správy vidieť snahu (oficiálnych) prekladateľov používať západnú terminológiu.
Názvom správy a jej obsahom nemusíme byť očarení, ale spomeňme si na pokrytecké heslá, ktoré chrlia politické strany a hnutia v západných štátoch na svojich snemoch, kongresoch a pod., ale najmä pred voľbami. Pri čítaní správy bol Si (aj podľa odborníkov na „reč tela“) istý, presvedčivý a pôsobil dojmom, že verí v budúcnosť toho, o čom číta.
Odbočíme od témy a doplníme, že budeme čakať na to, ako dopadne avizované stretnutie predzidentov Si a Joe Bidena na samite G20 na Bali. Rozhodujúci bude obsah (niektoré zdroje v USA majú obavy z toho, čo môže prezident USA vzhľadom na jeho fyziologický stav „vyviesť“). Zaujímavé však bude sledovať rôzne záznamy z tohto stretnutia (ak budú k dispozícii) aj z hľadiska „reči tela“ ich dvoch hlavných aktérov.
V úvode správy, ktorý má takmer charakter preambuly, sa poukazuje na to, že zjazd sa uskutočňuje v kritickom čase, keď sa strana a ľud vydávajú na novú cestu. Čína sa na nej má premeniť na modernú socialistickú krajinu. Zdôrazňuje sa, že úlohou zjazdu je rozvíjať myšlienky o socializme s čínskymi charakteristikami v novej ére. Poukázalo sa na to, že od svojho založenia pred storočím prešla KSČ pozoruhodnú cestu, ale stále musí vyvíjať historickú iniciatívu a pokračovať v písaní ešte veľkolepejších kapitol socializmu s čínskymi charakteristikami v novej ére. Uviedlo sa však aj to, že ani pri hrdosti na dosiahnuté úspechy sa nikdy nesmie zabudnúť na pôvodnú túžbu zostať skromnými, rozvážnymi a pracovitými a stále mať odvahu a schopnosť pokračovať v napĺňaní priekopníckeho poslania strany. V súčasnosti to vyžaduje napredovať aj vo veľkom omladení čínskeho národa.
Správa pozostáva z pätnástich častí, ktoré sú vo viacerých prípadoch ešte členené do niekoľkých bodov. Obsah správy stručne priblížime komentovaním na základe šiestich oblastí, do ktorých sme jej časti pracovne zaradili.
Prvá oblasť má všeobecný charakter a ide v nej predovšetkým o hodnotenie uplynulého vývoja s dôrazom na obdobie od XIX. zjazdu KSČ. Obsahuje len jednu časť (1. Dielo uplynulých piatich rokov a veľké zmeny v prvej dekáde novej éry). Táto časť je však najdlhšia. Poukázalo sa v nej na to, že za posledných desať rokov sa strana a národ stali svedkami troch veľkých udalostí, ktoré majú praktický, ale aj historický význam. Prvou udalosťou bolo 100. výročie vzniku KSČ, druhou to, že socializmus s čínskymi charakteristikami vstúpil do novej éry a treťou to, že sa podarila historická úloha intenzívnej likvidácie chudoby a prikročilo sa k budovaniu stredne (mierne) prosperujúcej spoločnosti.
Za výsledky, ktoré spravidla znamenajú aj úspechy, sa v predchádzajúcom vývoj pod vedením strany, označili najmä tieto kroky a udalosti:
– vytvorenie idey socializmu s čínskymi charakteristikami v novej ére,
– posilnenie (vnútorného) vedenia strany,
– vytvorenie strategických plánov na posilnenie činnosti strany a štátu v novej ére; ide o päť sfér koordinovaného plánovania pokroku (v ekonomickej, politickej, kultúrnej, sociálnej a ekologickej oblasti) a štvorbodovú komplexnú stratégiu (vybudovanie modernej socialistickej krajiny, prehĺbenie reforiem, pokrok pri riadení, založenom na práve a posilnenie samosprávy strany),
– dosiahnutie strednej (miernej) prosperity, čo je tisícročným snom čínskeho národa,
– vytvorenie novej filozofie rozvoja a jeho presadenie v novom modeli,
– komplexné prehĺbenie reforiem na základe politickej odvahy,
– uskutočňovanie proaktívnejšej stratégie otvárania sa,
– pridržiavanie sa cesty socialistického politického rozvoja s čínskymi charakteristikami,
– vytvorenie a posilnenie systému zabezpečenia vedúcej úlohy marxizmu v ideologickej oblasti,
– realizácia filozofie rozvoja, zameranej na ľudí,
– presadenie línie, že jasné vody a svieže hory sú neoceniteľné aktíva,
– uplatnenie holistického prístupu k národnej bezpečnosti,
– stanovenie cieľa vybudovať v novej ére silné ozbrojené sily,
– dôsledná implementácia politiky jeden štát, dva systémy,
– presadzovanie veľmocenskej diplomacie s čínskymi charakteristikami,
– dosiahnutie pokroku v činnosti a riadení strany.
V týchto tézach sa nájdu pojmy, ktoré sú našej terminológii cudzie (nejasné), ako aj frázy. Sú to vzletné a neraz „rozkošatené“ konštatovania, ktoré majú burcovať čínskych komunistov. Pre myslenie v našom priestore sa zdajú strojené a prehnané, ale ide o pohľad, ktorý má vedenie strany s viac ako 96 miliónmi členov (žiadny štát v Európe, s výnimkou Ruska, nemá toľko obyvateľov). Môžeme o nich pochybovať, ale aj napriek tomu stoja pri dianí v dnešnom svete za zamyslenie, lebo môžu mať úspech najmä v rozvojovom svete, ktorý zápasí s podobnými problémami ako Čína v posledných desaťročiach. Treba vidieť aj to, že záujem o uplatňovanie zásad západného neoliberalizmu vo svete je čím ďalej, tým menší.
Druhá oblasť sa zameriava na stranu a jej ideológiu v podmienkach, ktoré sa označujú za novú éru. Sú v nej tri časti (2. Nová hranica pri prispôsobovaní marxizmu čínskemu kontextu a potreby doby; 3. Nová cesta novej éry: Misie a úlohy Komunistickej strany Číny a 15. Uplatňovanie prísneho riadenia a napredovanie veľkého nového projektu budovania strany v novej ére). Vzhľadom na špecifickú terminológiu tejto oblasti a predovšetkým jej „vnútrostranícky“ charakter sa ňou zaoberať nebudeme, len dodáme, že v časti 15. sa nachádza sedem úloh (smerov) činnosti KSČ v budúcnosti.
Do tretej oblasti – ekonomickej, resp. sociálno-ekonomickej, ktorá je najrozsiahlejšia, sme zaradili až štyri časti (4. Urýchlenie vytvorenia nového vzoru rozvoja a presadzovanie vysokokvalitného rozvoja; 5. Oživenie Číny prostredníctvom vedy a vzdelávania a rozvoj zvýšenie úrovne pracovnej sily pre modernizáciu; 9. Zlepšenie blahobytu ľudí a zvýšenie kvality života a 10. Presadzovanie zeleného rozvoja a podpora harmónie medzi ľudstvom a prírodou).
V tejto oblasti sa zvýrazňuje pokračovanie v línii otvorenosti čínskej ekonomiky, spojenej so stratégiou zvýšenia uspokojovania rastúceho domáceho dopytu. Za nový prvok možno považovať ďalšie zvýšenie dôrazu na rozvoj vedy a techniky. Zvýrazňujú sa úlohy:
– rozvíjania vzdelávania, ktoré spĺňa očakávania ľudí,
– zlepšenia systému vedeckých a technologických inovácií,
– urýchlenia implementácie stratégie rozvoja zameraného na inovácie,
– implementácie stratégie rozvoja pracovnej sily.
Ide o značne všeobecné úlohy, pričom sa uvádza, že vzdelanie, veda a technika a ľudské zdroje sú strategickými piliermi budovania moderného socialistického štátu. Veda a technológie sa považujú za primárnu výrobnú silu, talent za primárny zdroj a inovácie za primárnu hnaciu silu rastu.
Zastavíme sa ešte pri „zelenej“ politike, ktorú však Západ napriek pokryteckým pekným rečiam však v dôsledku horúčkovitých krokov v energetickej kríze a pri podpore bojov na Ukrajine odstavil na vedľajšiu koľaj. V časti o Presadzovaní zeleného rozvoja a podpore harmónie medzi spoločnosťou a prírodou sa kladie dôraz na:
– urýchlenie prechodu na model zeleného rozvoja (ekologickú a nízkouhlíkovú ekonomiku a spoločnosť, ktoré sú kľúčové pre kvalitu nového modelu rozvoja),
– zintenzívnenie prevencie a kontroly znečistenia,
– zvyšovanie rozmanitosti, stability a udržateľnosti v čínskych ekosystémoch,
– rozpracovávanie cieľov dosiahnutia maximálnych stanovených hraníc emisií uhlíka a uhlíkovej neutrality.
Bude sa podporovať čisté, nízkouhlíkové a vysokoúčinné využívanie energie a presadzovať prechod naň v priemysle, stavebníctve, doprave a iných sektoroch. Čína sa aktívne zapojí aj do globálnych aktivít v záujme zmeny klímy.
Štvrtou oblasťou, ktorou sa zaoberá správa zjazdu, je riadenie štátu a spoločnosti. Ide o širokú škálu problémov a zaradili sme sem tri časti. (6. Celoplošné presadzovanie ľudovej demokracie a zabezpečenie podielu ľudu na riadení štátu; 7. Realizáciu vlády zákona vo všetkých oblastiach a presadzovanie právneho štátu a 8. Budovanie kultúrnej dôvery, sily a zabezpečenie nových úspechov v rozvoji socialistickej kultúry). Kultúrno-civilizačné rozdiely medzi Čínou a Západom sa asi najvýraznejšie prejavujú v charakteristike stavu a úloh v tejto oblasti, a preto sa ňou nebudeme zaoberať, i keď je tam množstvo zaujímavých vecí na možné zamyslenie nad súčasnou spoločnosťou i svetom, pomenovaním a spôsobom riešenia jeho problémov.
Piata oblasť sa dotýka bezpečnostných otázok, do ktorej patria dve časti správy (11. Modernizácia čínskeho národného bezpečnostného systému a kapacít a zabezpečenie národnej bezpečnosti a sociálnej stability a 12. Dosiahnutie cieľa 100. výročia Ľudovej oslobodzovacej armády a ďalšia modernizácia národnej obrany a ozbrojených síl).
Národná bezpečnosť je novou témou, lebo v minulosti sa používal pojem národná obrana. Významné je to, že bezpečnosť sa spája so sociálnou stabilitou. Ukazuje sa na existenciu viacerých druhov bezpečnosti (najmä politickej, ekonomickej, verejnej, vnútornej a medzinárodnej), pričom za konečný cieľ sa označuje bezpečnosť ľudí. Zdôrazňuje sa, že nová bezpečnostná architektúra bude lepšie chrániť nový model rozvoja Číny. Vytyčujú sa úlohy zlepšenia systému národnej bezpečnosti, zvýšenia jej ochrannej kapacity, posilnenia riadenia verejnej bezpečnosti a zlepšenia systému sociálnej správy.
V ozbrojených silách (Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde) sa splnenie cieľov reorganizácie spája s ich pozdvihnutím na svetovú úroveň. Bude sa pokračovať v skvalitňovaní výcviku a výchovy vojakov, zvýši sa technická vybavenosť ozbrojených síl s dôrazom na najnovšie prostriedky. Využijú sa výdobytky národnej obrany a vojenskej reformy a posilní sa komplexnosť vojenského riadenia. Novým pojmom je strategické odstrašovanie. Zavedie sa jeho systém a v spojení s ním sa zvýši podiel síl s novými bojovými schopnosťami v nových doménach.
Ozbrojené sily sa označujú za hrdinskú bojovú silu, ktorá sa teší plnej dôvere strany a ľudu. Sú schopné chrániť suverenitu, jednotu a územnú celistvosť Číny a poskytujú aj strategickú podporu pre omladenie čínskeho národa. Poukazuje sa i na to, že môžu viac prispievať aj k svetovému mieru a rozvoju.
Šiesta oblasť je zahraničnopolitická. Ide v nej o dve časti (15. Podpora svetového mieru a rozvoja a budovanie ľudskej komunity so spoločnou budúcnosťou. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá je okolo Taiwanu, sme sem zaradili aj časť 14. Presadzovanie a zlepšovanie politiky jeden štát, dva systémy a podpora národného znovuzjednotenia).
V nadväznosti na ďalšie rozvíjanie politiky jeden štát, dva systémy sa vyriešenie taiwanskej otázky a uskutočnenie úplného znovuzjednotenia Číny považuje pre stranu za historickú misiu a neotrasiteľný záväzok. Mierové znovuzjednotenie a politika jeden štát, dva systémy, sa vytyčujú ako najlepší spôsob uskutočnenia tejto úlohy, ktorá slúži záujmom Číňanov na oboch stranách prielivu a celého čínskeho národa. Taiwan je čínsky Taiwan. Vyriešenie taiwanskej otázky je záležitosťou Číňanov. Avšak ani pri úsilí o mierové znovuzjednotenie sa nesľubuje, že Čína sa vzdá použitia sily. Vyhradzuje si možnosť prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré sú zamerané výlučne na zasahovanie vonkajších síl a proti separatistom. V žiadnom prípade sa netýkajú taiwanských krajanov.
Z hľadiska medzinárodných vzťahov sa poukazuje na to, že dnes svet sa mení takým spôsobom, ako nikdy doteraz. Hegemónne, povýšenecké a šikanózne činy používania sily na zastrašovanie slabých, bránenie iným násilím a úskoky v nich spôsobujú vážne škody. Narastá deficit mieru, bezpečnosti a rozvoja. Svet sa opäť dostal na križovatku a o jeho budúcom smerovaní rozhodnú všetky národy sveta.
Zahraničnopolitickými cieľmi Číny zostávajú presadzovanie svetového mieru a podpora spoločného rozvoja a ľudského spoločenstva so spoločnou budúcnosťou (tento pojem tiež stojí za samostatnú interdisciplinárnu analýzu). Bude dodržiavať základné normy medzinárodných vzťahov a presadzovať medzinárodnú spravodlivosť.
Čína rešpektuje suverenitu a územnú celistvosť všetkých krajín. Uznáva princíp rovnosti všetkých štátov (veľkých i malých, silných i slabých, bohatých i chudobných). Akceptuje cesty rozvoja, ktoré si vyberajú národy sveta. Je proti všetkým formám hegemonizmu a mocenskej politiky, mentalite studenej vojny, zasahovaniu do vnútorných záležitostí iných krajín a dvojitým štandardom. Nikdy sa nebude snažiť o hegemóniu.
Zdôraznilo sa presadzovanie piatich princípov mierového spolužitia (Panča šíla), ktoré sa sformulovali v polovici 50. rokov. Čína bude posilňovať solidaritu a spoluprácu s inými rozvojovými krajinami a chrániť spoločné záujmy rozvojového sveta, pričom podporuje nový typ medzinárodných vzťahov.
Poukázalo sa na to, že Čína chráni medzinárodný systém, ktorého jadrom je OSN a normy, ktoré upravujú medzinárodné vzťahy, založené na princípoch Charty OSN. Je proti unilateralizmu a vytváraniu blokov a exkluzívnych skupín namierených proti iným štátom. Uznáva medzinárodný poriadok, podložený medzinárodným právom. Budovanie ľudskej komunity so spoločnou budúcnosťou sa považuje za cestu vpred pre všetky národy sveta.
V závere zahraničnopolitickej časti správy sa kvetnato uvádza, že Čína sa zaviazala vybudovať svet trvalého mieru, svet univerzálnej bezpečnosti, svet spoločnej prosperity a spolupráce, otvorený a inkluzívny svet, čistý a krásny (z hľadiska ekológie) svet. Vyzýva na dodržiavanie spoločných hodnôt ľudstva, medzi ktoré zaraďuje mier, rozvoj, spravodlivosť, demokraciu a slobodu, vzájomné porozumenie a rešpektovanie rozmanitosti civilizácií. Navrhuje spojenie síl v záujme zvládnutia všetkých druhov globálnych výziev.
Na koniec tejto časti nášho článku uvedieme, že správa má všeobecný charakter. O konkrétnych krokoch a opatreniach, ktoré z nej vyplývajú, sa rokuje na plenárnych zasadnutiach ÚV KSČ, ktoré sa uskutočňuje spravidla raz za rok. Konkrétna línia sa vytyčuje na plenárnych zasadnutiach Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, ktoré sa každoročne schádza v marci. Ekonomické kroky a opatrenia sa uvádzajú v päťročných plánoch (v súčasnosti to je 14. päťročný plán na roky 2021 – 2025). O operatívnych úlohách rozhodujú jednotlivé orgány štátnej správy, ako aj hospodárske a iné organizácie.
Na rozdiel od západných médií hlavného prúdu, je oficiálne informovanie o čínskej politike, ekonomike a spoločnosti iné, než na aké sme zvyknutí – v menšom rozsahu, ale často kvetnatejšie a najmä jednoznačnejšie. Časť informácii o Číne v západných médiách hlavného prúdu je preto v podmienkach výrazne nižšieho počtu zdrojov spojená aj s aktívnym, subjektívnym dopĺňaním autorskými názormi a dohadmi, ktoré neraz majú skreslený charakter. Najmä od čias zvýšenej a často agresívnej sinofóbie sú však aj pri všetkej počestnosti „plurality“ názorov západné komentáre, analýzy, hodnotenia a pod. Číny čoraz menej dôveryhodné, neraz aj manipulatívne.
