Krajský súd v Brne sa v rámci rozhodovacej činnosti v správnom súdnictve zaoberal právnou povahou bitcoinov. Ide o zaujímavé rozhodnutie, ktoré určite stojí za pozornosť a to aj z trestnoprávneho hľadiska (pozri nižšie odkaz na ustanovenie § 131 ods. 7 slovenského Trestného zákona). Treba však pripomenúť, že práve závery krajského súdu môžu byť ešte zvrátené rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR.
Krajský súd v Brne v rozsudku sp. zn. 30 Af 41/2020 zo dňa 24.03.2022 posudzoval žalobu podanú proti finančnému riaditeľstvu. Spor vznikol na tom skutkovom základe, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018 s tým, že do svojej daňovej povinnosti zahrnul aj príjmy z predaja bitcoinov. Daň z príjmov si riadne vypočítal a túto aj uhradil. Následne podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, kde svoju daňovú povinnosť upravil tak, že na predaj bitcoinov sa má nahliadať ako na zmenárenskú činnosť, ktorá je oslobodená od dane z príjmov. Správca dane takýto názor odmietol.
Ilustrácia: Pixabay.com
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že na bitcoiny je nutné nahliadať ako na cudziu menu a nie ako na nehmotný majetok. Na podklade tejto úvahy žalobca požadoval, aby bol príjem plynúci z predaja bitcoinov oslobodený od dane z príjmov ako kurzovný zisk plynúci zo zmenárenskej činnosti. Podľa žalobcu totiž dané oslobodenie vzťahujúce sa na kurzovný zisk pri zmene peňazí z účtu vedeného v cudzej mene zahŕňa aj zmenu bitcoinov.
Krajský súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil a žalobu zamietol.
Krajský súd poukázal na to, že
– podľa zákona o dani z príjmov sa oslobodzuje od dane kurzovný zisk pri zmene peňazí z účtu vedeného v cudzej mene. Pod pojmom „zmena peňazí“ sa v zmysle uvedeného rozumie iba vzájomná zmena peňazí majúcich ekvivalent v hotovosti. Bitcoin je menou virtuálnou, ktorá nemá ekvivalent v podobe hotovostných peňazí. Bitcoiny preto nepredstavujú peniaze, pretože nie sú tradičnými peniazmi existujúcimi v hotovostnej podobe. Bitcoin nie je preto „cudzia mena“, pretože cudzou menou sú myslené iba peniaze emitované zahraničnými centrálnymi bankami, ktorých obeh je týmito bankami regulovaný a je uzákonený na území určitého štátu alebo skupiny štátov. Cudzou menou je teda len mena, na ktorú sa vzťahujú v zahraničí obdobné pravidlá ako na tuzemskú menu.
– bitcoin je virtuálna neregulovaná mena, ktorá nespadá pod reguláciu a dohľad žiadnej centrálnej banky na svete. To je aj jej hlavným princípom, ktorý ju odlišuje od tradičných mien emitovaných centrálnymi bankami. Bitcoin teda nemožno považovať za bankovku a ani mincu. Pokiaľ ide o bezhotovostný platobný styk, tak bitcoin nepredstavuje pohľadávku voči tomu, kto ju vydal. Primárne vôbec nejde o pohľadávku. Preto bitcoiny nepredstavujú bezhotovostné peňažné prostriedky ani elektronické peniaze.
– pokiaľ niekto využije bitcoin k platbe za tovar alebo služby, nebude táto transakcia podliehať dani z príjmov. Žalobca v danom prípade však nevyužil bitcoiny k plateniu za tovar alebo služby ani k sprostredkovaniu predaja kryptomeny z vlastného portfólia bitcoinov inému subjektu. Využil bitcoiny ako investičný nástroj, pretože ich v rokoch 2010 až 2015 nakúpil a v roku 2018 ich predal za vyššiu cenu. Tým u neho došlo k zvýšeniu majetku v súvislosti s úplatným prevodom inej veci a preto bol jeho príjem z predaja bitcoinov zdanený.
– virtuálna mena teda podľa súdu nepredstavuje peňažný prostriedok podľa zákona o platobnom styku a nedá sa podradiť ani pod pojem „peniaze“ v zmysle zákona o dani z príjmov.
Krajský súd v tomto smere poukázal aj na rozsudok SD EU vo veci Hedqvist, v ktorom súdny dvor síce uviedol, že bitcoin je virtuálna mena a zmluvným platidlom a predstavuje priamy prostriedok zaplatenia medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré ju akceptujú, avšak zároveň uviedol, že nie je tradičnou menou, t. j. je inou menou, než sú peniaze, ktoré sú zákonným platidlom v jednom alebo viacerých štátoch.
Pre úplnosť je možné dodať, že Krajský súd v Brne rozhodol zhodne aj v inej obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 30 Af 29/2020 zo dňa 17.02.2022.
Bitcoin a trestné právo
Bitcoin je vo všeobecnosti považovaný za virtuálnu menu, za decentralizované digitálne platidlo, ktoré má podobu počítačového súboru.
Pokiaľ ide o trestné právo v právnych podmienkach SR, tak Trestný zákon od 01.01.2021 obsahuje ustanovenie § 131 ods. 7 Tr. zák., ktoré na účely trestného zákona definuje virtuálnu menu tak, že je to digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Z uvedenej definície možno vyvodiť, že je postavená na rovnakých princípoch a odlišnostiach od klasickej meny ako uvádzal vyššie Krajský súd v Brne a systematicky je uvedené ustanovenie zaradené v Trestnom zákone pod definíciu pojmu „Vec“, čo taktiež naznačuje, že bitcoin je v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona právne chápaný ako vec a nie ako napríklad mena (peniaze), ktorá môže byť falšovaná v zmysle trestného činu podľa § 270 Tr. zák. a podobne. Nejde ani o elektronické peniaze, nakoľko tie bývajú vydávané v mene konkrétneho štátu a sú právne regulované, čo sa na bitcoiny nevzťahuje. Keďže bitcoin je v zmysle Trestného zákona vec, možno sa vo vzťahu k nemu dopustiť všetkých trestných činov, ktoré obsahujú v základnej skutkovej podstate pojem „vec“ (napríklad trestný čin krádeže, sprenevery, či legalizácie výnosu z trestnej činnosti) a samozrejme aj všetkých trestných činov, ktoré obsahujú v základnej skutkovej podstate širší pojem a to pojem „majetok“ (napríklad trestný čin podvodu, či porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku).
Dôvodová správa k zákonu, ktorým bola do Trestného zákona zavedená definícia virtuálnej meny taktiež uvádza (podobne ako vyššie krajský súd), že virtuálne meny (napríklad Bitcoin, Litecoin, Ethereum, IOTA, Ropple, Stellar) nie sú v SR uznané ako oficiálna tuzemská či zahraničná mena, nepredstavujú elektronické peniaze v zmysle zákona o platobných službách a nemajú ani fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla.