Astana hlási – je po predčasných voľbách

V Kazachstane sa 19. marca 2023 konali mimoriadne parlamentné voľby – do Mažilisu (dolná komora) Parlamentu Kazachstanu(Қазақстан Республикасы Парламентінің Мәжілісі)[1] a súbežne voľby do miestnych samospráv – maslichátov.

Nehľadiac na to, že ostrá alebo špinavá predvolebná kampaň (tak ako na Slovensku) sa nekonala, treba si uvedomiť dve zásadné veci:

Tou prvou je, že sa nimi uzavrel dynamický politický cyklus, ktorého spúšťačom boli januárové (2022) tragické udalosti a následná potreba legitimizovať novú mocenskú konfiguráciu.

Tou druhou je, že voľba do parlamentu bola po prvý raz kombinovaná. Na základe straníckych zoznamov + jednomandátové okruhy.

A ešte niečo, čo určite nie je náhoda. Tesne pred volebným dňom „D“, či skôr „V“, navštívil v rámci turné po postsovietskych krajinách Astanu minister zahraničných vecí Veľkej Británie James Cleverly. Jeho cieľom bolo a je, vychádzajúc z koloniálnych a bývalých veľmocenských tradícií Londýna, už otrepaný cieľ: oddeliť Kazachstan (a celú Strednú Áziu) od Ruskej federácie a od Číny. Napriek tomuto zámeru musel J. Cleverly konštatovať, že voľby sú súčasťou „… veľkej politickej reformy v krajine…“

To však neznamená, že Londýn nebude naďalej tlačiť na to, aby bol na území Kazachstanu, na hranici s Čínou, vybudovaný (samozrejme plne financovaný z USA a VB) multifunkčný vojenský polygón. Astana sa zatiaľ drží a na tento projekt, ktorý by znamenal spálenie mostov s Čínou a Ruskou federáciou, zatiaľ nedáva súhlas. Kategóriu „zatiaľ“ si skúsme zapamätať.

Čo ďalej?

Ihneď, ako budú výsledky volieb oficiálne potvrdené a bude jasné personálno-stranícke zloženie Mažilisu, doterajšia vláda Alichana Smailova podá demisiu a nastúpi štandardný proces sformovania novej výkonnej moci v Kazachstane. Nakoľko väčšina doterajších ministrov bola menovaná nedávno, personálna obmena kazašskej vlády môže byť na úrovni 20 – 30 %,

A krajina, parafrázujúc slová kazašského veľvyslanca v Bratislave Toležana Tursunoviča Barlybajeva v SLOVE[2], vstupuje do novej politickej éry svojej krátkej (1991), síce krehkej, ale perspektívnej štátnosti.

Prezident Kasym-Žomart Tokajev, s čím možno súhlasiť, povedal, že „… voľby boli silným impulzom na ďalšiu modernizáciu politického systému krajiny…“ Nehľadiac na tento impulz, nový parlament bude naďalej závislý od prezidenta a jeho aparátu.

A ešte niečo, aby sme pochopili procesy v Kazachstane, je potrebné vidieť nielen tú časť ľadovca, ktorý je nad hladinou, ale najmä a hlavne podhladinovú časť kazašskej politickej elity, ktorá neustále čerpá zo silného odkazu klanového delenia na jednotlivé žúzy (Starší, Stredný, Mladší).

Volebná účasť

Podľa oficiálnej informácie Ústrednej volebnej komisie Kazachstanu (www.elections.gov.kz), akceptujúc fakt, že päť oblastí je v inom časovom pásme než Astana (Akťjubinská, Atyrauská, Západno-Kazachstanská, Kyzylordijská a Mangistauské oblasti – mínus jedna hodina) k momentu uzavretiu volebných miestností o 22.00 miestneho času bola ohlásená volebná účasť.

Z celkovo 12 035 578 oprávnených voličov sa volieb do Mažilisu Parlamentu Kazachstanu zúčastnilo 6 366 441 voličov, t.j. volebná účasť bola 54,19 %.[3]

Je to málo? Je to veľa? Je to štandard? Je to dostatočná legitimizujúca množina voličov?

Objektívne treba konštatovať, že Astana čakala vyššiu účasť. Lenže vidno, že aj taká vec ako parlamentarizmus musí aj v Kazachstane dozrieť a odpútavanie od paternalistického prezidentského systému.

Inak, pre porovnanie. V ostatných parlamentných voľbách na Slovensku (2020) bola volebná účasť 65,8 % a predtým v roku 2016 volebná účasť dosiahla úroveň 59,82 % a ešte predtým (2012) to bolo 58,14 %.

Podľa jednotlivých oblastí bola volebná účasť nasledujúca, pričom najväčšou anomáliou sa javí bývalé mesto a megapolis Almaty, v ktorom sa o.i. momentálne sústreďujú najväčšie elementy podporujúce ďalšiu farebnú revolúciu v Kazachstane, ktoré sú globalizované dúhovou ideológiou. A ktoré sa aktívne podieľali na udalostiach v januári 2022, ktoré tak razantne a s pomocou silových jednotiek (zväčša ruskí výsadkári) Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti vyriešil dnes už novozvolený prezident Kasym-Žomart Tokajev.

Nakoniec aj tieto predčasné parlamentné voľby v Kazachstane boli dôsledkom politických pohybov v krajine. Totiž v Kazachstane by ani najväčšieho politického hochštaplera nenapadlo si uzurpovať moc od decembra do konca septembra len tak a nereagovať na zmeny v spoločenskom vedomí.

Mimoriadnych volieb sa zúčastnilo sedem politických strán Kazachstanu, z ktorých šesť prekonalo 5-percentnú hranicu na vstup do parlamentu. Voľby s veľkou prevahou vyhrala doteraz vládnuca strana AMANAT.

Kolónka č. 8 je špecifikum — keď volič hlasuje proti všetkým. Nie je to politický subjekt, len možnosť, aby si volič splnil svoju občiansku povinnosť a dal či právo a dal najavo, že nesúhlasí ani s jednou stranou.

Možno predpokladať že víťazná AMANAT bude mať (aj s jednomandátovými poslancami) spolu minimálne 60 kresiel, čo je pohodlná väčšina.

Strana AMANAT je vlastne premenovaná Nur Otan, ktorú založil prvý prezident Nursultan Nazarbajev a súčasný prezident pochádza z jej radov (určitú dobu bol aj jej predsedom). Je to proprezidentský politický subjekt!

Tieto predčasné voľby nasledovali po júlovom referende o zmene Ústavy Kazachstanu[4] a tiež po predčasných voľbách prezidenta Kazachstanu, kde zvíťazil K.-Ž. Tokajev a bol zvolený na sedem rokov.[5]

Na základe zmien v Ústave Kazachstanu prijatých v referende, do tohto volebného obdobia sa volilo do Mažilisu 98 poslancov (predtým 107 poslancov). Z toho 69 podľa straníckych zoznamov a 29 (čo je 30 % z pléna Mažilisu) v jednomandátových okruhoch.

Koho si voliči zvolili v jednomandátových okruhoch? Možno niekoho spoznáte, možno nie, pre našu analýzu je však dôležité, že z 29 poslancov v jednomandátových okruhov je 22 za vládnu stranu AMANAT a ostávajúcich sedem sú nezávislí (samonavrhnutí):

mesto Astana:                                   Daulet Turlychonov; Daulet Mukaev;
mesto Almaty:                                   Ermurat Bapi; Erlan Stambekov; Bakytžan Bazarbek;
mesto Šymkent:                                Danabek Isabekov; Bolatbek Nažimetdinuly;
Abajská oblasť:                                 NurtajSabiljanov;
Akmolinská oblasť:                          Ajna Musyralimova;
Aktjubinská oblasť:                          Kazybek Abišev;
Almatinská oblasť:                           Ardak Nazarov; Danijar Kazkarauov;
Atyrauská oblasť:                             Adil Žubanov;
Západo-Kazašská oblasť:                Abzal Kuspan;
Žambulská oblasť:                           Mukaš Iskandirov; Guľnara Nurumova;
Žetysujská oblasť:                            Ruslan Kožasbaev;
Karagandijská oblasť:                      Kudajbergen Beskultanov; Arman Kalykov         
Kostanajská oblasť:                         Erkin Abil;
Kyzylordinská oblasť:                      Marchabat Žajymbetov;
Mangistauská oblasť:                      Edil Žnbyršyn;
Pavlodarská oblasť:                         Amantaj Žarkynbek;
Severo-Kazachstanská oblasť:       Erkebulan Mambetov;
Turkestanská oblasť:                       Kajrat Balabiev; Ulasbek Sadibekov; Temir Kyrykbajev;
Ulytauská, oblasť:                            Erbolat Satybaldin;
Východo-Kazachstanská oblasť:   Tumašinov Lukbek;

Krátke zhrnutie

Takže skúsme si to narýchlo zhrnúť, čo sa vlastne 19. marca 2023 v Kazachstane naozaj voľbami stalo:

1. Januárové udalosti 2022 zvýraznili, v akej politickej kríze je Kazachstan v čase tesne po N. Nazarbajevovi – inak povedané, že systém nebol (a zatiaľ nie je) schopný reagovať na vnútorné krízy v kazašskej spoločnosti. Preto – a správne – bol celý cyklus predčasných volieb, resp. potrebných referend;

2. Ústavná reforma umožnila, že sa do volebnej súťaže mohli dostať dve nové politické sily Kazachstanu: zelení BAYTAQ  a RESPUBLIKA, aj keď limity na ich účasť boli veľmi nízke. Pravda zelení neuspeli;

3. Pre miestnych technológov moci ostalo prekvapením nízka volebná účasť a najmä „vysoké“ číslo tých, ktorí volili vo formáte „proti všetkým“;

4. 30 % poslancov nového Mažilisu je zvolených v jednomandátových okruhoch, čo im dáva špecifickú legitimitu;

5. Redizajnovaná vládnuca strana AMANAT voľby vyhrala + má k dispozícii 22 jednomandátových poslancov. Jej dominancia napomôže, aby K.-Ž. Tokajev zvládol svoj sedemročný mandát bez väčších vnútropolitických otrasov.

6. Treba si však všimnúť, že zo 435 kandidátov len 7 % boli nie Kazaši, pritom len podiel ruského elementu v krajine je 18,47 %. A nehovoríme o Ukrajincoch, Bielorusoch, Nemcoch, alebo Poliakoch, ktorí žijú v Kazachstane. Nový Mažilis je prakticky mononacionálnym orgánom. Možno predpokladať, že tento stav bude predpolím nacionalizmu a rusofóbie. Aj doterajší poslanec za Amanat Ajdos Saryma, ktorý je hlavným ideológom kazašského nacionalizmu a vystupuje za čo najužšie vzťahy s Tureckom, sa už nechal počuť, že treba zrušiť oficiálny štatút ruského jazyka v Kazachstane. V tomto veľmi aktívne sekunduje strana Ak Žol, ktorá sa domáha konečného riešenia ruskej otázky v Kazachstane. Nie je isté, či K.-Ž. Tokajev toto ustojí.

7. No ešte bola zo strany ODHIR kritika, že v kazašskej politike je málo žien, čo sa zrkadlí v tom, aká bude genderová (ne)rovnováha v novom Mažilise. Lenže vychádzajúc z praktickej skúsenosti Slovenska, kde je prezidentkou žena a podpredsedníčkou vlády opäť žena, tak potom Slovensko nemôže byť pre Kazachstan kladným vzorom.

Takže ešte raz a v skratke. Minulý rok bol pre Kazachstan vnútropoliticky zložitý a prítomnosť K.-Ž. Tokajeva na poste prezidenta potvrdila, že mať koncepčného prezidenta je viac ako zlato.

Predčasné parlamentné voľby potvrdili, že mandát dôvery v koncept Nového Kazachstanu sa nerozplynul, ale sústredil.

Staronová vládnuca AMANAT + staronový prezident majú veľkú zodpovednosť. Kazachstan je totiž na prahu novej éry svojej štátnosti.

Ak to v Kazachstane, teda zachytenie tej novej éry nezvládnu, skončia ako Slovensko! Ponížené a ešte k tomu v strachu z vlastnej budúcnosti, keď sa stratila dôvera vo výsledky predčasných volieb, ktoré sú v septembri, hoci vláda je dysfunkčná od decembra (2022).

To by si, ani v Strednej Ázii, ktorá nie je etalónom demokracie, nikto, ale nikto nelajzol!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Foto: www.election.gov.kz


[1] Pozri:  www:parlam,kz/kk/mazhilis

[2] Pozri: Kazachstan v predvečer novej éry – Noveslovo

[3] zdroj: О предварительных итогах явки граждан на 22.10 ч. (election.gov.kz)

[4] Pozri: Referendum je za nami – aspoň v Kazachstane! – Noveslovo

[5] Pozri: Predčasné voľby prezidenta v Kazachstane – status quo – Noveslovo

(Celkovo 413 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter