Prečo sa všetky pokusy uskutočniť audit tohto de facto súkromného finančného regulátora skončili neúspechom
The Federal Reserve System (v skratke často len Fed alebo FED) predstavuje centrálnu (pekne po slovensky by malo byť ústrednú, ale tento prívlastok sa takmer vôbec nepoužíva) banku USA. Ruský emeritný profesor ekonómie Valentin Katasonov napísal 2. marca t. r. k 110 rokom činnosti tejto inštitúcie (ktorá sa považuje za jeden zo stĺpov finančného systému USA) a jej pôsobenia vo svete zaujímavý článok, ktorý prinášame v preklade. Kriticky v ňom poukazuje na kontroverzné pôsobenie FED, ktorý má zvláštne, neotrasiteľné miesto vo finančnom i politickom systéme USA nielen v Amerike, ale dopadá aj na svet. Myšlienky článku sú aktuálne aj v súvislosti s bojmi na Ukrajine, z ktorých profituje nielen vojensko-priemyslový komplex USA, ale aj domáce a nadnárodné finančné kruhy napojené na FED. Možno dokonca uviesť, že americká vládna moc nemá dnes páky na to, aby tomu dokázala zabrániť.
Článok má alegorický názov, rovnaký, ako román Theodora Dreisera z roku 1925, ktorý vyšiel aj vo viacerých slovenských prekladoch. Starší čitatelia ho môžu poznať aj z trojdielnej televíznej adaptácie režiséra Stanislava Párnického s rovnakým názvom z roku 1977 (a s vtedajším hviezdnym obsadením). S románom však článok okrem názvu nemá nič spoločné.
Kongres USA prijal 23. decembra 1913 zákon o federálnom rezervnom systéme USA a ešte v ten deň ho podpísal prezident Woodrow Wilson. Takto Amerika pred 110 rokmi získala svoju centrálnu banku. FED USA začal fungovať v roku 1914. Vytvorenie federálneho rezervného systému sa stalo udalosťou, ktorá mala rozhodujúci vplyv na vývoj svetových dejín a dejín Ameriky. Hĺbaví historici obracajú pozornosť na to, že krátko po jeho vytvorení vypukla prvá svetová vojna. Nejde však o náhodu: na svetovej vojne mali zakladatelia a majitelia FED USA záujem. Jednou z posledných publikácií na túto tému je stať Davida Lifschultza s názvom „Federálny rezervný systém bol vytvorený práve načas pre prvú svetovú vojnu“ (The Federal Reserve was Created Just in Time for War World 1). Stať sa začína takto: „Federálny rezervný systém USA bol vytvorený 23. decembra 1913 na príkaz baróna Eduarda de Rotschilda, práve načas pre prvú svetovú vojnu, ako sa to plánovalo.“
Ak hovoríme o dejinách USA, potom podľa vlastenecky zameraných historikov, politikov a verejných činiteľov Ameriky v momente vytvorenia federálneho rezervného systému krajina stratila svoju národnú suverenitu. Moc v krajine prešla na vlastníkov FED USA. A toto sa stalo skutočnou americkou tragédiou, ktorá trvá už 110 rokov.
Dejiny vytvorenia americkej centrálnej banky a deštruktívnu úlohu federálneho rezervného systému pre Ameriku a celé ľudstvo popísali mnohé práce amerických i neamerických autorov. Hovorí sa v nich o role federálneho rezervného systému v rozpútaní ako prvej, tak aj druhej svetovej vojny a o jeho tajnej spolupráci s Treťou ríšou. Ale aj o tom, ako prispel k vytvoreniu čiastočného (neúplného) rezervného systému pre súkromné banky, čo vyvolalo v roku 1929 hospodársku krízu, ktorá sa čoskoro stala svetovou. O jeho zasahovaní do politického života krajiny, o kontrole prostriedkov masovej informácie, vzdelávania, kultúry, sociálnej sféry. O vytvorení kontroly iných krajín potom, čo dolár USA na konferencii v Bretton-Woode (1944) získal status svetovej valuty. O jeho spojeniach s hlbinným štátom. O tom, ako značná časť jeho akcionárov nemá nijaký vzťah k USA. O tom, že vytvorenie a existencia FED USA protirečí americkej ústave. Atď.
Uvediem len niektoré knihy, ktoré rozkrývajú tajnosti federálnej rezervy a ktoré ponúkajú alternatívny pohľad na americkú centrálnu banku (odlišný od toho, aký vnucujú médiá a väčšina učebníc ekonómie, histórie a politológie – zdôraznil autor prekladu). Ide o tituly: (uvádzajú sa roky prvého vydania):
Eustace Mullins: Tajnosti federálneho rezervného systému (The Secrets of The Federal Reserve), 1952.
Murray Rothbard: Prípad proti FED (The Case Against the Fed), 1994.
G. Edward Griffin: Tvor z ostrova Jekyll: Druhý pohľad na federálny rezervný systém (The Creature from Jekyll Island: A Second Look at the Federal Reserve), 1994.
Antony C Sutton: Sprisahanie federálneho rezervného systému (The Federal Reserve Conspiracy), 1995.
Ron Paul: Skončiť s FED (End the Fed), 2009.
O každej knihe a každom autorovi – všetci sú Američania – možno hovoriť dlho… Prvý mlčanie (až sprisahanie) okolo federálneho rezervného systému prelomil Eustace Mullins (1923 – 2010). V 40. a 50. rokoch pracoval v knižnici Kongresu USA a mal prístup k najvzácnejším zdrojom. Knihu „Tajnosti federálneho rezervného systému“ napísal v rokoch 1949 – 1950. Všetky vydavateľstvá ju však rázne odmietli vydať. Až v roku 1952 s veľkými problémami vyšla v malom náklade. Bola preložená do viacerých jazykov. Nikde však nemala širokú publicitu, bol to takmer „samizdat“. V Nemecku publikáciu dokonca spálili.
V roku 1985 Eustace Mullins vydal knihu-pokračovanie „Svetový poriadok: štúdia o hegemónii parazitizmu“ (The World Order: A Study in the Hegemony of Parasitism). V roku 1992 bola kniha doplnená a vydaná pod názvom „Svetový poriadok: Naši tajní vládcovia“ (The World Order: Our Secret Rulers). Autor sa domnieva, že federálny rezervný systém a centrálne banky ďalších krajín sú nástrojom „svetového systému rodiny Rothschildovcov“ (Rothschild World system) so sídlom v Londýne. Poznamenáva, že vlastníci federálneho rezervného systému USA túžia po prevzatí moci po celom svete. V záujme toho prostredníctvom centrálnych bánk rôznych krajín pod ich kontrolou podkopávajú základy štátnej moci, narúšajú národnú identitu (vnucovaním „masovej kultúry“), nastoľujú policajný režim a budujú globálny koncentračný tábor. Mnohé predpoklady Eustacea Mullinsa, za ktoré získal nálepku „konšpirológa“, sa dnes napĺňajú.
A ešte autor poslednej z vyššie uvedených kníh Ron Paul (nar. 1935). Jeden z „veteránov“ Kongresu USA, ktorý bol členom Snemovne reprezentantov v rokoch 1976 – 1977, 1979 – 1985 a 1997 – 2013. Dvakrát kandidoval na post prezidenta USA (v primárkach za republikánov 2008 a 2012, okrem toho aj v roku 1988 za libertariánov – pozn. prekladateľa). Počas mnohých rokoch svojho pôsobenia na Kapitolskom vŕšku sa Ron Paul usiloval o uskutočnenie úplného auditu federálneho rezervného systému a potom o úplnú a konečnú likvidáciu tejto inštitúcie, ako protirečiacej Ústave USA a systematicky okrádajúcej Američanov. Ron Paul zdôrazňoval, že FED USA umelo vytvára infláciu. A tá sa stáva neviditeľnou daňou každého občana krajiny. Hlavný cieľ a predurčenie FED je zachraňovať banky (obzvlášť najväčšie), ktoré sa začnú „topiť“ v čase kríz. A „topia“ sa preto, že federálny rezervný systém im umožňuje uskutočňovať operácie bez úplného krytia, t. j. banky môžu robiť peniaze zo vzduchu. Všetko toto Ron Paul objasňuje vo svojej knihe „Skončiť s FED“.
Chcem sa zastaviť len pri niekoľkých momentoch, ktoré sa dotýkajú dejín a súčasného postavenia Federálneho rezervného systému.
Ľudia, ktorí sa dôkladne zaujímajú o federálny rezervný systém, si pamätajú, že v roku 2012 bolo horúcou témou vo svetových médiách posudzovanie možného zatvorenia FED USA. Niektorí experti tvrdili, že 23. decembra 2012 federálny rezervný systém bude musieť zastaviť prácu svojho „tlačiarenského stroja“. Zakladalo sa na to skutočnosti, že podľa amerického práva doba platnosti licencie, koncesie alebo „charty“ nemôže presiahnuť 99 rokov. A 23. decembra 1913 Kongres USA prijal zákon o federálnych rezervách, podľa ktorého preniesol svoje právomoci, týkajúce sa vydávania peňazí (definuje ich ústava USA) na organizáciu s názvom Federálny rezervný systém USA. Ale nie navždy. Na určité obdobie. Na aké?
Znalci sa pozreli na text tohto dokumentu, ktorý bol prijatý Kongresom 23. decembra 1913. V 4. oddiele tohto zákona (v podobe, v akej bol schválený v roku 1913) je uvedené, že právomoci federálnym rezervným bankám, ktoré vytvorili FED (celkom 12), sa dali na 20 rokov, t. j. do konca roku 1933. Stanovilo sa, že právomoci môžu byť odvolané aj skôr ako v stanovenom termíne, ak Kongres USA prijme zvláštny zákon v tejto veci alebo ak federálny rezervný systém poruší ustanovenia zákona z roku 1913. Pre najzvedavejších uvediem tento fragment dokumentu v angličtine: „To have succession for a period of twenty years from its organization unless it is sooner dissolved by an Act of Congress, or unless its franchise becomes forfeited by some violation of law“ (P.L. 63-43, 38 STAT. 251, 12 USC 221). Nijakých 99 rokov „licencie“ sa v zákone z roku 1913 nespomína.
Zákon z roku 1913 ustanovil rovnako dvadsať rokov, na ktoré Kongres USA vydal licencie prvej Banke Spojených štátov amerických (v roku 1791) i druhej Banke Spojených štátov amerických (v roku 1816). Otcovia – zakladatelia Ameriky dobre chápali, aké nebezpečné je zviera s menom „centrálna banka“. V americkej ústave preto napísali, že právo vydávať peniaze patrí Kongresu USA. A vtedajší americký Kongres uprednostňoval držať centrálnu banku na „krátkom vodidle“ 20 rokov.
Spomínam si, že vtedy (v roku 2012) boli publikácie, v ktorých sa uvádzalo, že údajne v roku 1933 sa v tichosti urobila novela zákona o federálnom rezervnom systéme, ktorá zrušila 20-ročné obdobie. Niektorí odborníci sa prikláňali k názoru, že sa tak stalo za prezidenta Franklina Roosevelta na začiatku roku 1933, keď po voľbách prišiel do Bieleho domu. Najmä táto verzia bola uvedená v článku Wayna N. Krautkramera „Federálny rezervný systém – jeho pôvod, história a súčasná stratégia“ (The Federal Reserve – Its Origins, History & Current Strategy). O osude zákona z roku 1913 píše: „Paragraf 341, časť 2. Zákon platí 20 rokov, pokiaľ ho počas tejto doby nezruší Kongres alebo nebude zrušená licencia FED z dôvodu porušenia zákona. Federálny rezervný systém dostal životnosť 20 rokov! Teda do roku 1933. Kto bol v tom čase prezidentom? Franklin Roosevelt, samozrejme. Nedošlo k ukončeniu činnosti federálneho rezervného systému.“
Franklinovi Rooseveltovi sa však neoprávnene pripisuje zásluha o bankárov federálneho rezervného systému. Môj výskum viedol k odpovedi na otázku, prečo 23. decembra 2012 FED USA nezanikol. Ukazuje sa, že americká centrálna banka získala právo „nesmrteľnosti“ za prezidenta Calvina Coolidgea (30. prezident USA, v Bielom dome bol v rokoch 1923 – 1929). Dňa 25. februára 1927 Kongres USA prijal zákon, ktorý dostal názov „The McFadden Act“ (podľa Louisa Thomasa McFaddena, člena Snemovne reprezentantov za republikánov), ktorý bol v ten deň podpísaný prezidentom Coolidgeom. Zrušil dočasné obmedzenia práva federálneho rezervného systému vydávať peniaze. Toto ustanovenie sa odráža v kódexe USA: 12U.S.C. § 341. Pôvodný text zákona hovorí: „To have succession after February 25, 1927, until dissolved by Act of Congress or until forfeiture of franchise for violation of law.“ Veľmi podobné zneniu zákona z roku 1913, len bez uvedenia „na obdobie dvadsiatich rokov“.
A tak federálny rezervný systém dostal späť ešte 97 rokov práva na „nesmrteľnosť“. Ale práva relatívneho, teda ak Kongres USA neprijme iný zákon, alebo ak nebudú zistené narušenia zákona o FED USA.
Pokusov obmedziť právomoci federálneho rezervného systému bolo niekoľko. Boli to najmä republikán Louis Thomas McFadden v 30. rokoch (ten, ktorý navrhol upraviť zákon o FED v roku 1927 – pozn. prekladateľa), republikán Wright Patman v 70. rokoch, republikán Henry Gonzalez v 90. rokoch a už spomínaný Ron Paul v 90. rokoch a v prvom desaťročí tohto storočia. Žiadny pokus však doteraz nebol úspešný, najmä kvôli silnému politickému odporu na národnej (rozumej federálnej – pozn. prekladateľa) úrovni.
Pokiaľ ide o pokusy nájsť porušenia v činnosti FED USA, zo strany amerických „zástupcov ľudu“ ich bolo oveľa viac. Prejavili sa v podobe požiadaviek na úplný audit federálneho rezervného systému. V decembri 1931 už spomínaný Louis Thomas McFadden, kongresman, zástupca Pensylvánie, bývalý predseda Výboru Snemovne reprezentantov pre bankovníctvo a menu (1920 – 1931) vyzval Kongres USA, aby vykonal audit federálneho rezervného systému. O šesť mesiacov neskôr, 10. júna 1932, mal v Kapitole rozsiahly prejav o federálnom rezervnom systéme, v ktorom ho nazval „jednou z najskorumpovanejších inštitúcií, aké kedy svet poznal“, ktorý „ochudobňuje a ničí ľud USA“ a „zbankrotoval sám a prakticky zbankrotoval aj vládu.“ Opäť vyzval na „audit rady FED a federálnych rezervných bánk“.
Odvtedy sa uskutočnilo veľa pokusov dosiahnuť audit federálneho rezervného systému. Všetky sa však skončili neúspechom. Až v roku 2011 sa uskutočnil prvý audit federálneho rezervného systému v takmer storočnej histórii. Týkal sa to kontroly, koľko úverov a komu poskytla americká centrálna banka počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Niektoré tajomstvá federálneho rezervného systému sa vtedy poodkryli. Ale o tom viac nabudúce.
Preložil František Škvrnda st.
Snímky: www.wikimedia.commons a www.wikipedia.org
Článok v ruštine TU
